Poďme radšej k tomuto, už 26. Ročníku behu
Vilo, vonku je mínus trinásť, informuje ma ráno manželka, v takom počasí sa behať nedá vraví, dúfajúc, že zostanem doma a nepôjdem na tradičný „Beh cez bratislavské mosty“. To nie je žiadny problém, odvetím a okrem toho, teplota sa do desiatej zvýši.
Pozerám von oknom na veľkú, bielu, zasneženú plochu za Chorvátskym ramenom. Je ľudoprázdna, len od neďalekého Kauflandu sa blíži postava s veľkou taškou; zrejme rodinu zachvátil hlad, lebo ináč by sa nevybral von na Silvestra o pol ôsmej...
Keďže štart pretekov je o 10:00 spred toho, čo sa nazýva Ekonomická univerzita. Tento názov neznášam; slovo „univerzita“ je odvodený od slova „univerzálny“, teda je to škola poskytujúca vzdelanie v širokom spektre disciplín (ako to robí napr. STU, alebo UK) a nie „ekonomicka“ vraj univerzita, kde je to všetko len o ekonómii...
Ide ti tam 68 autobus, vraví manželka a chodí každú chvíľu. Autobus bol poloprázdny, na každej zastávke postával, lebo cestujúcich bolo málo a išiel skôr, ako mu určoval cestovný poriadok. Už o 9:02 som vystupoval pri škole a pomaly som zamieril na registráciu.
Vďaka tejto škole za priestory. Sú veľké, príjemné a teplé. Všetko išlo oveľa rýchlejšie, ako som čakal, registrácia bola rozdelená podľa štartovných čísel, rady neboli a tak som bol za chvíľku vybavený fľaškou čaju, štartovným číslom 187 a lístkom do tomboly. O známych nebola núdza; pridal som sa k Paľovi Hanesovi, ale za chvíľku prišiel Paľo Hajduk a začali sa trúsiť aj ostatní: Peter Šafárik, Ľubo a Marcel, ba aj Elenka sa ukázala. Možno by sme mohli bežať spolu, ale pohodovo, navrhujem. Prečo nie, odvetí Peter, ale na nose mu vidím, že by to najradšej rozpálil a nechal nás vzadu. Ja už tradične behávam s priatelom Mariánom Oroszom, známym to gynekológom, kde sa dozviem, čo nového v tejto disciplíne; ak sa neukáže rozbehnem to s našimi. Ešte nejaké spoločné fotografie, ba objavil sa tu aj Marcel Matanin, takže ešte jedna fotka s týmto sympaťákom.
Veci do autobusu (samozrejme číslo 1), poklus naspäť, lístok od tomboly do „bubna“, (aj tak nevyhrám) a poďme do davu, ktorý už dávno stojí natlačený na chodníku. Predieram sa dopredu k našim, lebo viem, že Peter je vystrčený vpredu (berie si príklad od Dušana Siteka). Áá tak tu si, ozve sa podvedomý hlas za mojim chrbtom. To je iste Marián, myslím si. Je. Tak, aj dnes pobežím pohodlne a nemusím sa naháňať s ambicióznym Petrom. Som rád, že ho vidím a dozviem sa, čo je v jeho povolaní nového...
Výstrel...
Pomaly sa pohýňame, obzeráme pekné dievčatá, teplota je príjemná, asi tak -4 °C, vietor nefúka. Tu sa zrýchlovať nedá, zladíme svoju rýchlosť s davom a vravíme si, čo sa za ten rok, čo sme sa nevideli, zmenilo. Zmenilo sa hodne. Predovšetkým, sme zostarli a dievčatá, aké bežia okolo nás si môžeme len obzerať. Ale máme aj úspechy: sme zdraví a manželky nás hnevajú v únosnej miere, míňame menej ako máme, takže deficit rodinného rozpočtu je vyrovnaný, bol by s nami spokojný aj pán minister financií.
Po zbehu z Prístavného mosta je miesta viac, aj pri našom pohodlnom tempe predbiehame množstvo bežcov, ono je to tak, ak rýchlosť behu (ak to je možné nazvať týmto slovom) klesne pod určitú hranicu, unavím sa viac, ako pri behu rýchlejšom, takže sa snažíme nájsť svoje optimum, kedy je to najpohodlnejšie. Marián sa sťažuje na achilovku. Tak spomaľme, navrhujem. Ale nie, ono sa to dá s tou bolesťou bežať...
Starý most, alebo lepšie, jeho zvyšky v podobe troch pilierov, ktoré obiehame iritujú otázky. Dokedy to bude hotové ? To vieš, most sa zvládne rýchlo, problémom sú piliere, ako vidíš sú murované z kamenných kvádrov na sucho a pri vibráciách spôsobených dopravou, sa pilier môže narušiť. To je teraz problém..., poúčam (ako vyštudovaný stavbár) Mariána.
Na hrádzi je nás už redšie, povrch je však zľadovatený a ponáhľať sa nemáme kam. Na moste Lafranconi sa už nepredbieha, inštruuje ma Marián. Nebudem, ale kvôli tomu predsa neprejdem do chôdze, len aby som niekoho nepredbehol. Ale niektorí borci majú iný názor, v koncovke bežia ako o dušu. Kde ste boli doteraz, keď vám je zrazu tak naponáhlo?
Pomaly prebiehame cieľom, časomiera ukazuje čas 59:44. Jeden príjemný beh je za nami, to nám bude chutiť obed!
Za cieľom
Nás čaká teplý a (div sa svete) sladučký čaj, nikto sa netlačí, všetci si navzájom blahoželáme. Je tu aj Renátka s Martinou, tie majú za sebou aj košický maratón, dnes boli v cieli skôr ako ja. Krajší koniec roka si ani neviem predstaviť. Aj keď sme v tombole nevyhrali, vyhrané má každý, kto si zabehol.
