Hriechy ktoré vám bežecký boh neodpustí

Osobne by som dal na prvé miesto zlý bežecký štýl a to nie len preto, že učím ľudí ako behať správne, aby sa im pri behaní nič nestalo, ale najmä preto, že keď začnete s jeho odstraňovaním, začnete likvidovať aj ďalšie bežecké hriechy.

Päta alebo špička? Ani jedno. Správna je stredná cesta, teda došľap na stred chodidla. Keď túto tému preberám so zástancami došľapu na pätu a vysvetľujeme si pravidlo dvojitej práce členku, tak mi oponujú, že sa tým bežec zdržiava, že to vlastne ani nemôže stihnúť.Potom mi ešte vysvetľujú, že je to tak zložité, že sa to ani nedá naučiť. Ó ako sa mýlia! Tá dvojaká práca členku prebehne tak rýchlo, že si to človek bežným okom ani nevšimne, ale je tam. K dvojitému kontaktu dôjde úplne automaticky, keď došliapne na stred chodidla, nie na špičku (prsty) a vaše telo je nahnuté (nie ohnuté v páse) v správnom uhle. Chápem, že pre niekoho toto vysvetlenie môže znieť značne zložito, ale ničzložité v tom naozaj nie je. Jednoducho sa len naučíte držať správny náklon (získate ho tak, že sa postavíte ako sviečka rovno a pomaly sa začnete nakláňať (niepredkláňať) dopredu. Vo chvíli, keď päty začnú strácať kontakt s povrchom, na ktorom stojíte, dosiahli ste správny náklon. Keď vás pri tom niekto nafilmuje a vy si to potom pozriete, budete hneď doma.

Prečo nie päta? Jednak pri správnom náklone to ani nejde, pretože vaše chodidlo sa už automaticky k povrchu stavia tak, aby vyrovnalo váš balans, a vy ste nespadli na ústa a potom je to nezdravé pre vaše kĺby a vlastne celý pohybový aparát.

Prečo nie špička? Pri došľape na špičku nestačí vaša noha dokončiť dvojitú prácu členku, tým dôjde k tomu, že po celú dobu došľapu je celá zadná časť bežcovho tela v napätí, čo má za následok preťaženie oblasti predkolenia, ale aj achilovky, lýtkových svalov a podkolenia

Neúmerne vysoké tempo

Tento hriech má niekoľko mínusov:

• Prvým je, že vystavíme celý pohybový aparát takému napätiu, že nám v ňom niečo povolí (sval, úpon, kĺb).

Neúmerná vzdialenosť

Tento hriech je asi najmenej častý, pretože, aby ste vydržali bežať dlho, musíte mať už celkom dobrú fyzičku.

Tento hriech zaraďujem do zoznamu najmä z toho dôvodu, že si mnohí myslia, že keď trénujú na polmaratón, musia odbehnúť v tréningu minimálne polmaratón, a keď trénujú na maratón, tak maratón, aby mali istotu, že túto vzdialenosť v pretekoch zvládnu. Ak by toto bolo nutné, tak sa pýtam: Čo by mi potom priniesol vlastný štart na polmaratóne či maratóne, keď mojím cieľom bolo zabehnúť polmaratón či maratón? Nabehané kilometre v príprave, rovnako ako nutnosť zabehnúť (pre pokoj duše) celú vzdialenosť pretekov, nie sú tým hlavným, čo by ste mali v príprave sledovať. Zato však by mal byť váš tréning vyvážený vo všetkých smeroch. To znamená, mali by ste popracovať na vytrvalosti, tempe, rýchlosti, sile a ohybnosti. Tieto všetky zložky je potrebné rozvíjať, aby ste si beh na pretekoch užili a trebárs aj potom mohli predlžovať vzdialenosti, ktoré zabehnete na jeden záťah.

Nedostatočné doplňovanie tekutín a energie

O tom, že bežcom dôjde energia, keď ju v priebehu tréningu nedopĺňajú, asi nikto nepochybuje, napriek tomu sa nájdu mnohí, ktorí ju dopĺňať nevedia a tak ju nedopĺňajú. Spoliehajú sa na to, že to jednoducho nejako dopadne. Dosť často to dopadne tak, že dopadnú tvrdo na zem. Skrátka im dôjde cukor, to spôsobí závrat a

bum ho. Preto je dobré, najmä pri dlhodobom športovom výkone dopĺňať najmä cukry. Ak však bežíte naozaj veľmi dlho, už sa potom nemôžete na cukry a produkty, ktoré ich obsahujú, vrátane banánov či ovocia, ani pozrieť. Preto, keď viete, že pobežíte dlhšie ako 3 hodiny, vybavte sa aj tukmi a bielkovinami, napríklad vo forme chleba s masťou, alebo tvrdého syra. Chlieb s masťou si môžete osoliť, syr už väčšinou obsahuje aj soľ, takže týmto pokrmom si dodáte aj soli, ktoré stratíte potením a je to lepšie ako jablko v soli. Doplnenie tekutín je rovnako dôležité, ako doplňovanie energie. Kto nepije – nebeží, alebo prinajmenšom rýchlo spomaľuje. Je to spôsobené tým, že s úbytkom tekutín v tele sa zahusťuje krv. Hustá krv sa len ťažko prediera cievami a tým horšie úzkymi vlásočnicami, takže vaše svaly a životne dôležité orgány sa nie a nie dočkať kyslíka a ani energie, hoci by ste sa futrovali ostošesť a dýchali ako turbodúchadlo.

Zlá bežecká obuv

Ak vybehnete v malých bežeckých topánkach, väčšie ani tak nevadia, spoznáte to rýchlo. Noha sa vám začne sťahovať, prsty začnú narážať do špičky topánky, čoskoro vás na chodidlách začnú páliť pľuzgiere a po dobehnutí zistíte, že bez toho aby ste si ich lakovali, máte modré nechty. Takže, ak sa chcete vyhnúť týmto nepríjemnostiam, kupujte si bežeckú obuv o číslo väčšiu ako je obuv, ktorú bežne nosíte. A ako sa stalo, že sa vám na chodidle objavili pľuzgiere a nalakovali ste si na modro nechty? Jednoducho. Vaša klenba sa tým, že ste ju pri každom kroku zaťažili, začala pomaly, ale isto splošťovať a tým vaša noha „vyrástla” do dĺžky. Keď si odpočinie, bude mať opäť svoju veľkosť.

Bežecká obuv sa delí na cestnú a trailovú, teda terénnu a to bez ohľadu na to, či hovoríme o bežeckej obuvi technickej, čiže o klasickej bežeckej topánke, alebo obuvi minimalistickej. U všetkých týchto druhov nájdete modely na cesty a modely do terénu. Keď si vezmete na cestu topánku do terénu, budete mať omlátené nohy a keď do terénu topánku cestnú, bude viac kĺzať než bežať dopredu. Stačí si to raz vyskúšať a veľmi rýchlo pochopíte, že rozdelenie na topánky cestné a trailové nie je len marketingový ťah firiem vyrábajúcich bežeckú obuv, ale že to má skutočne zmysel.

Nevhodné oblečenie

Zle sa na beh obliecť väčšinou znamená, že sa budete príliš potiť, alebo vám bude zima. Aby sme sa nadmerne nepotili, vybiehame na beh oblečení tak, že je nám pri východe z bytu mierne chladno – behom sa skoro zahrejeme a bude nám fajn. Aby nám nebolo pri behu chladno, či dokonca zima, k tomu slúži vrstvenie.

Preto sa predávajú tričká s krátkym a dlhým rukávom, ako prvá vrstva, mikiny ako druhá vrstva a vetrovky či bežecké bundy, ako vrstva tretia. Keď máme problém a strach, že nám bude pri behu zima, že sa v priebehu behu môže zmeniť počasie, vezmeme si na seba tričko, mikinu, bundu uviažeme okolo pása a bežíme. Ak páli slnko, vezmeme si na hlavu niečo, čo nás ochráni. Ak mrzne, vezmite si na hlavu niečo teplejšie a nezabudnite na rukavice. A tiež nezabudnite, že ponožky sú jednou z najdôležitejších súčastí bežeckého oblečenia. Ponožky veľakrát môžu za to, že sa vám na nohe objavia pľuzgiere, že vám budú zliezať nechty. Častejšie ako nesprávne zvolená veľkosť bežeckej topánky. Ponožky si kupujte športové, s prevahou elastických vlákien, ktoré obopnú nohu a nebudú sa hrudkovatieť ako ponožky s prevahou vlákien bavlnených. Tie okrem toho, že vytvárajú hrudky, tak sa aj vyťahujú.

Zlé dýchanie

Zlé dýchanie je spoločne so zlým bežeckým štýlom najčastejšou chybou, ktorú bežci robia. Možno je to tým, že si väčšina ľudí hovorí: „Čo majú stále s tým dýchaním/behaním, veď dýcham odvtedy, čo som sa narodil a behám len o pár mesiacov menej.” A v tom je ten pes zakopaný, pretože väčšina ľudí si myslí, že sa s tým vlastne narodili. Áno, narodili sa s tým, že to robia zle, pretože na rozdiel od násobilky a toho, ktorou rukou sa drží lyžica, vidlička alebo nôž, ich to nikto nikdy neučil. To, že až 80% ľudskej populácie nevie správne dýchať, som si nevycucal z prsta, ale je to potvrdené lekárskymi vyšetreniami. Niektorí ľudia za to nemôžu, lebo majú rôzne deformácie nosnej prepážky, ale väčšina ľudí dýcha len povrchne. Povrchné dýchanie je spôsobené okrem iného aj stresom, ktorý spôsobuje, že je človek celý stiahnutý. Pritom kyslík pomáha človeku uvoľniť sa, preto je tiež nutné, keď cvičíte, keď sa naťahujete – uvoľňujete správne dýchať. Vdýchnutý vzduch pomáha uvoľniť napätie vo svaloch. Keď si riadne prekysličíte mozog, máte zrazu pocit, že z vás všetko spadlo, že sa z vás vyparilo všetko napätie, ktoré ste v sebe pociťovali. Áno! Kyslík to napätie spálil. Preto je tak dôležité, aby sa človek hýbal, behal, dýchal. Ak budete mať trpezlivosť a naučíte sa dýchať nosom, aspoň vo fáze, keď sa rozklusávate, a vo fáze keď vyklusávate, budete prekvapení, ako sa vám zrazu ľahko behá. Keď sa budete učiť dýchať nosom, nezabudnite na dôležité pravidlo, ktoré hovorí: Nikdy sa pri dýchaní nosom nesnaž udýchať tempo, ktorým bežíš, ale bež tak rýchlo, aby si to bol schopný udýchať nosom! Inak to totiž nefunguje. Preto som spomínal trpezlivosť. Ak to vydržíte 3–4 týždne, budete schopní udýchať nosom tempo, ktoré ste behali pred tým, ako ste s učením dýchania nosom začali a už sa budete len zrýchľovať.

Zanedbané preťahovanie a posilňovanie

Nielen behom by sa mal bežec zaoberať. Rovnako ako behanie samotné, je pre bežcov dôležitá pružnosť a sila. Keď hovorím o sile, tak nehovorím o mŕtvej sile, ktorou oplývajú kulturisti, ale funkčnej sile, ktorú bežec získa behaním do kopcov, cvičením s vlastným telom. Výhodou cvičenia s vlastným telom je, že zatiaľ čo posilňujeme jednu skupinu svalov, tak druhú skupinu preťahujeme, takže vlastne „zabíjame” dve muchy jednou ranou. Ak neviete o čom hovorím, pozrite sa na beh nejakej šelmy, alebo niektorého z čiernych bežcov, ako im hrajú pri behu všetky svaly v tele. Aký to rozdiel pri pohľade na bieleho bežca, ktorý beží celý napnutý a strnulý.

Aj tu tkvie rozdiel vo výkonnosti medzi bielym a čiernym bežcom, neverte, že je to v génoch, je to v životnom štýle a v schopnosti uvoľniť sa. Takže prestaňte hľadať výhovorky, že na preťahovanie a cvičenie vám už nezostáva čas, keď chcete dobre behať. Radšej 10–15 minút z času, ktorý prebeháte, venujte práve preťahovaniu a posilňovaniu. Za mesiac uvidíte rozdiel. Tak čo, ktorý z vyššie uvedených bežeckých hriechov dôverne poznáte? Jeden? Dva? Tri? Ale neklamte a buďte k sebe úprimní, začnite pracovať na ich odstraňovaní, pretože vám ich bežecký Boh neodpustí.