V nedeľu prechádzame na zimný čas, budeme spať síce dlhšie, no podľa odporníka to môže uškodiť

BRATISLAVA 23. októbra - Mnohí to vnímajú ako príležitosť dlhšie si pospať. Ako však upozornil farmaceut Ondřej Pleskot, spánok automaticky neznamená lepšiu regeneráciu. Telo má totiž vlastné vnútorné hodiny, takzvaný biorytmus, ktorý citlivo reaguje na každú časovú zmenu.
Pleskot z MojaLekáreň.sk vysvetlil, že spánok nie je luxus, ale biologická nevyhnutnosť. Aj keď sa často hovorí, že sedem hodín spánku je minimum, ideálna dĺžka spánku je v prípade dospelého človeka aspoň osem hodín denne. „Telo si nezvykne na nový čas za deň. Aj posun o jedinú hodinu môže narušiť hormonálnu rovnováhu, spôsobiť únavu, podráždenosť alebo zhoršenú koncentráciu,“ vysvetlil Pleskot.
Ak zmena času naruší rytmus, častou otázkou na farmaceutov je, či pomôže melatonín. Podľa farmaceuta pomôže, avšak len krátkodobo. „Melatonín nie je univerzálne riešenie. U niekoho zaberie výborne, inému nepomôže vôbec. A pri dlhodobom užívaní si telo môže odvyknúť ho dostatočne vytvárať samo – a problém so spánkom sa zhorší,“ varuje Pleskot. Namiesto experimentovania s doplnkami radí zamerať sa najskôr na režim. Odporúča napríklad odstrániť displeje zo spálne, pretože svetlo z obrazoviek zastavuje tvorbu melatonínu. Ďalej radí dodržiavať pravidelná čas zaspávania a vstávania, a to aj cez víkendy. Večera by podľa jeho slov mala byť len ľahšia. Prepnúť do nočného režimu podľa farmaceuta pomáha aj večerná sprcha. „Bylinky ako medovka, valeriána, mučenka či levanduľa prirodzene podporujú relaxáciu,“ doplnil.

U ľudí, ktorí sú citliví na stres alebo hormonálne výkyvy, sa podľa farmaceuta osvedčili aj adaptogény ako ashwagandha, rhodiola alebo ženšen. Ako Pleskot podotkol, spánok sa nezačína v posteli, ale spôsobom, akým zakončíme deň. „Spánok si musíme vážiť. Je to kľúč k dobrej nálade, zdraviu aj výkonnosti. Zmena času je ideálna príležitosť zamyslieť sa nad svojou večernou rutinou,“ uzavrel farmaceut.