Pri nadmernom užívaní, až predávkovaní, nastupuje podráždenosť, nespavosť, ospalosť počas dňa, nepokoj, neschopnosť sústrediť sa, úzkosť a zmeny nálad. Veľmi často sa objavujú bolesti hlavy. „U detí pri dlhodobom užívaní môže nastať spomalenie vývoja mozgu v dôsledku nedostatku hlbokého spánku. Lokálne spôsobuje prekyslenie žalúdka s príznakmi nevoľnosti, zvracania a bolestí brucha. Nadmerným zvýšením tlaku a zrýchlením srdcovej činnosti môže dôjsť k poruchách srdcového rytmu, srdcového infarktu, zástave srdca, mozgovej príhode až smrti. Poruchy srdcového rytmu, infarkt a mozgová príhoda predstavujú veľmi vážne, život ohrozujúce stavy,“ dodáva Vávriková. Nebezpečenstvo nežiadúcich účinkov sa zvyšuje, ak sa energetické nápoje kombinujú s alkoholom.
„Už medzi deťmi vo veku 2 až 5 rokov nájdeme až 2 % takých, ktorí pijú
energy drinky. V bežnej praxi sa takmer denne stretávame najmä s
tínedžermi, ktorí pijú energetické nápoje. Do ambulancie prichádzajú
najčastejšie s bolesťami hlavy, pocitom búšenia srdca, často si doma
namerajú vysoký krvný tlak. Udávajú, že sa celkovo cítia zle, ale
nevedia to presne definovať. Niekedy majú problémy s nespavosťou a v
škole sa nevedia sústrediť. Pri podrobnejšom rozhovore často zistíme, že
energetickým nápojom nahrádzajú aj príjem bežnej stravy a tekutín,“
vysvetľuje primárka.
Najmä dievčatá sú podľa skúsenej pediatričky ohrozené novou formou poruchy príjmu potravy tzv. drunkorexiou – kedy sa strava nahrádza nadmerným pitím alkoholu aj v kombinácii s energetickým nápojom. „Naši pacienti, keďže ide o deti a tínedžerov, prichádzajú na vyšetrenie väčšinou v sprievode rodiča. Rodičia zväčša o tom, že ich dieťa pije energetické nápoje, vedia alebo aspoň tušia. Častá je situácia, keď rodič udá, že už doma o škodlivosti energetických nápojov hovorili, ale dieťa to nerešpektuje. Deti často konajú pod vplyvom kamarátov a rovesníkov v snahe začleniť sa do nejakej skupiny. Niekedy to skúsia zo zvedavosti,“ pokračuje lekárka, ktorá dôrazne odporúča pacientom v ambulancii úplne sa vyvarovať ich konzumácii, nakoľko komplikácie je nutné liečiť. „Liečba ťažkostí súvisiacich s užívaním energetických nápojov závisí od druhu ťažkostí. Pri krátkodobom užívaní príznaky odznievajú relatívne rýchlo a bez následkov. Pri dlhodobom užívaní, najmä pri miešaní s alkoholom, je však problémom možnosť vzniku závislosti, ktorá už patrí do rúk psychológa alebo psychiatra,“ uzatvára MUDr. Erika Vávriková.
Energetické nápoje, tak ako ich poznáme dnes, vznikli v Japonsku v roku 1962, keď zamestnávatelia potrebovali zvýšiť výkon svojich zamestnancov a udržať ich dlhšie v bdelom stave. Vo Veľkej Británii sa už v roku 1929 snažili vyrobiť nápoj, ktorý by zvyšoval energiu chorých v zdravotníckych zariadeniach. Prípravok sa volal Lucozade a ako energetický nápoj sa začal označovať v roku 1983.