Situácia je závažnejšia v krajinách s vysokými príjmami, kde miera inaktivity vzrástla od roku 2001 o päť percent. V roku 2016 bolo 28 % dospelých nedostatočne pohybovo aktívnych, pričom medzi dospievajúcimi vo veku 11 až 17 rokov to bolo až 81 %. Na Slovensku sa úroveň pohybovej aktivity sledovala prostredníctvom rôznych prieskumov. Podľa prieskumu o správaní sa ľudí na Slovensku z roku 2022, 42,4 % respondentov sa venuje prechádzkam, 24,7 % rekreačnému športu, 17,5 % športu a 15,4 % respondentov sa nepohybuje vôbec.
Prieskum „Health Behaviour in School-aged Children“ (HBSC) odhalil pokles pohybovej aktivity u mladších vekových skupín počas rokov 2014 až 2022. Eurobarometer zameraný na šport z roku 2022 zistil, že 35 % Slovákov sa venuje športu aspoň raz za týždeň, čo je o 3 % menej ako v priemere EÚ.
Podľa WHO má nedostatok pohybovej aktivity negatívne dôsledky na
verejné zdravie, vrátane rizika rozvoja chronických ochorení, ako sú
kardiovaskulárne choroby, diabetes mellitus 2. typu a niektoré druhy
rakoviny. Štatistické údaje ukazujú, že sedavý spôsob života prispieva k
zvýšeniu úmrtnosti až o 20 % až 30 %.
Ministerstvo zdravotníctva preto pripravilo Národný akčný plán pre podporu pohybovej aktivity na roky 2024 až 2030, ktorý vychádza z aktualizovaného národného programu podpory zdravia a globálnych odporúčaní WHO. V stredu ho schválila aj vláda. Ciele plánu zahŕňajú zlepšenie úrovne verejného zdravia, zvýšenie úrovne fyzickej aktivity obyvateľstva a prevenciu chronických neprenosných ochorení. Akčný plán kladie dôraz na multi-sektorový prístup a zdôrazňuje potrebu spolupráce medzi jednotlivými rezortmi. Pohybová aktivita je jedným z najvýznamnejších determinantov zdravia. Pravidelná pohybová aktivita má množstvo pozitívnych účinkov na zdravie vrátane prevencie chronických ochorení, zlepšenia duševného zdravia a zvýšenia kvality života. Za predpokladu systematickej a dostatočne intenzívnej fyzickej aktivity môžeme očakávať pozdvihnutie celkového zdravotného stavu spoločnosti.
