Športovci, najmä bežci, sú navyše v snahe dodržať tréningový plán, často priamo vystavení nepriazni počasia. Intenzívne dýchanie počas behu aj podcenenie primeraného oblečenia si tak mnoho ráz vypýtajú svoju daň v podobe prechladnutia sprevádzaného bolesťami hrdla a podráždenia dýchacích ciest. V aktuálnej dobe strácajú antibiotiká svoju účinnosť pre ich nadmerné užívanie. Ľudský organizmus má ale vlastné mechanizmy, ktoré ho chránia pred škodlivými vonkajšími infekčnými vplyvmi a dokážu mať takmer „antibiotický účinok“. Tie treba povzbudzovať k činnosti a sústrediť sa na ich aktiváciu a využitie.
Jedným z nich je enzým lyzozým, látka vlastná nášmu telu. Nachádza sa vo všetkých telesných tekutinách, ako sú slzy, sliny, pot, krv či materské mlieko, a takisto na povrchu tela, na slizniciach, koži, na výstelke dýchacích ciest. Produkujú ho biele krvinky a tkanivá dýchacích ciest, obličiek a črevnej sliznice, najmä tenkého čreva, ktoré je považované za najväčší orgán nášho imunitného systému. Funkciou lyzozýmu je chrániť nás pred bakteriálnymi a vírusovými infekciami, ktoré sa môžu do nášho tela dostať zvonka. Pre bežcov je vírusové či bakteriálne ochorenie veľké mínus, vypadnú z tréningového rytmu, stagnujú a ťažko dobiehajú nastavený tréningový plán. V prípade potreby je vhodné, aby siahli po fyziologických, neškodných prípravkoch, napríklad priamo po lyzozýme.
Lyzozým je vzhľadom na veľkosť molekuly jeden z najmenších enzýmov, ale stále je natoľko veľký, že nedokáže prechádzať cez bunky tkanív nášho tela. Preto je jeho použitie povrchové, napríklad v rámci ochrany slizníc, a zvlášť efektívne pôsobí v ústnej dutine. Tá je často, najmä pri silnom dýchaní, otvorenou bránou pre vstup infekcie do nášho tela. Lyzozým chráni mnohé miesta, ktoré sú vhodné pre rast mikroorganizmov, a to nielen u ľudí. Napríklad psy, mačky a iné živočíchy si lížu rany, ktoré sa im pomerne rýchlo a bez zápalu hoja – najmä pre obsah lyzozýmu v slinách.
Účinný proti baktériám i vírusom
Z historického hľadiska ako prvý pozoroval antimikrobiálne pôsobenie lyzozýmu z vaječného bielka v roku 1909 profesor P. N. Laščenko na Hygienickom inštitúte Univerzity v Tomsku.
Pomenoval ho však až roku 1922 známy objaviteľ penicilínu Alexander Fleming, ktorý pri hľadaní antimikrobiálnych látok skúmal nosový hlien pacienta s akútnou nádchou. Zistil, že pôsobením hlienu sa rozpadajú baktérie, izoloval pôvodcu tohto smrtiaceho účinku pre baktérie a nazval ho lyzozým. Objavil tak jeden z našich vlastných obranných mechanizmov proti infekcii. Antibakteriálny účinok lyzozýmu potvrdili viaceré odborné štúdie. Spočíva v tom, že lyzozým naruší väzby bunkovej steny, ktorá praskne a baktéria zahynie. Tento účinok sa nazýva bakteriolytický. Pre dosiahnutie tohto efektu je potrebné, aby ďalšie zložky vrodeného imunitného systému narušili tukový mikrofilm na povrchu bunkovej steny, a tým ju sprístupnili pre bakteriolytický účinok lyzozýmu.
Podobne sa potvrdil aj protivírusový účinok lyzozýmu, kedy dochádza k hydrolýze (rozkladu) polypeptidových reťazcov obalu samotného vírusu. Ďalej narušuje syntézu základnej genetickej informácie vírusu – kyseliny ribonukleovej, čím prestávajú byť vírusy schopné rozmnožovať sa. Klinickými štúdiami je zdokumentované, že zvýšené koncentrácie lyzozýmu v krvnom sére sa objavujú ako prirodzená súčasť obranných mechanizmov tela pri chronických bakteriálnych infekciách, ako napr. tuberkulóza, Crohnova choroba, AIDS, reumatoidná artritída, myelocytová leukémia, atď. Podobne pri poškodení obličiek boli zaznamenané jeho zvýšené hladiny v moči a pri bakteriálnej meningitíde a nádoroch CNS v mozgovo-miechovom moku.
LYZOZYM Imuno C D už v lekárňach!
V niektorých krajinách Európy, napr. v Nemecku a Čechách majú s účinkami lyzozýmu (Larypront) pozoruhodné skúsenosti a je potešujúce, že práve v tomto čase, v ktorom sa stupňuje naša obava z pôsobenia nových baktérií a vírusov, obohatil ponuku slovenských lekární v prírodnom doplnku výživy LYZOZYM Imuno C D.
Enzým lyzozým v kombinácii s vitamínmi C, D, E, K2 a selénom s antioxidačným účinkom, ktorými je tento prípravok obohatený, pomáha pri prvých príznakoch ochorení dýchacích ciest a podráždeného hrdla. Je možné používať ho tiež preventívne pri pobyte v rizikovom prostredí s vyšším počtom osôb, v klimatizovaných priestoroch lietadla, po nadmernom fyzickom zaťažení alebo pri možnom prechladnutí po pobyte v chlade či v nepriaznivom počasí. Na lyzozým, na rozdiel od antibiotík, nevzniká rezistencia alebo návyk ani pri opakovanom či nepravidelnom používaní, preto nie je nutné zvyšovať jeho dávky. Vo forme cmúľacích tabliet príjemnej chuti je vhodnou podporou zdravia horných dýchacích ciest u dospelých a športovcov. U športovcov a mládeže sú obľúbené tiež tablety na žuvanie – žuvačky. Pri žuvaní sa totiž tvorí väčšie množstvo slín, ktoré tiež obsahujú vlastný lyzozým a na dôvažok pomáhajú „premývať” hrdlo, čo je porovnateľné s kloktaním prípravkami s obsahom látok s antibakteriálnym účinkom.
„Znovuobjavenie” prirodzenej obrany nášho organizmu proti baktériám a vírusom s pomocou enzýmu lyzozým môžeme považovať za významný prínos pre prevenciu a liečbu akútnych zápalových problémov horných dýchacích ciest, zvlášť v čase narastajúcej odolnosti mikroorganizmov voči antibiotikám. Ako napovedajú mnohé svetové klinické štúdie, v blízkej budúcnosti sa budeme čoraz viac orientovať na takéto telu vlastné látky, ktoré pôsobia bez nežiaducich účinkov, a pritom s mimoriadnou terapeutickou efektívnosťou.
