Ľudia s respiračnými ochoreniami pre klimatickú krízu čelia väčším rizikám, tvrdia odborníci

BRATISLAVA 5. septembra - Upozorňujú na to experti v editoriáli odborného časopisu European Respiratory Journal, kde okrem iného vyzvali, aby Európska únia (EÚ) znížila limity pre znečistenie ovzdušia v súlade so Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO). Na svojej webstránke o tom informuje denník The Guardian.

Znečistenie ovzdušia v roku 2019 zabilo vo svete odhadom 6,7 milióna ľudí, z toho 373-tisíc v Európe. Zdroje znečistenia ovzdušia a skleníkové plyny pritom majú mnohé rovnaké zdroje.
Odborníci poukázali na to, že vplyvy klimatickej krízy a ľudského zdravia sa prepojili a sú nezvratné. Nárast peľu a iných alergénov, ale aj lesné požiare, prachové búrky a doprava na báze fosílnych palív zhoršujú existujúce respiračné stavy alebo môžu vytvoriť nové. „Klimatická zmena ovplyvňuje zdravie každého, ale je možné, že pacienti s dýchacími problémami patria k najzraniteľnejším. Sú to ľudia, ktorí už majú ťažkosti s dýchaním a sú oveľa citlivejší na našu meniacu sa klímu. Ich príznaky sa zhoršia a pre niektorých to bude smrteľné,“ varovala autorka správy a profesorka environmentálnej epidemiológie na Kodanskej univerzite Zorana Jovanovic Andersen.


Warning: Undefined property: Page::$sql_debug in /data/f/6/f6d87fd2-47dd-48e6-b348-8215f46ac4f0/behame.sk/web/db.php on line 23
Klimatická kríza a znečistenie ovzdušia môžu mať značný dopad na deti, pretože ich pľúca sa stále vyvíjajú, dýchajú rýchlejšie a vdychujú dva až trikrát viac vzduchu ako dospelí, pričom trávia viac času vonku. Vystavenie znečisteniu ovzdušia v ranom veku by mohlo zvýšiť pravdepodobnosť, že sa u ľudí neskôr vyvinú chronické pľúcne ochorenia, ako je chronická obštrukčná choroba pľúc alebo bronchitída z fajčenia, upozorňujú odborníci.
Zníženie emisií skleníkových plynov a zastavenie ďalšieho otepľovania planéty by podľa nich viedlo k „podstatne väčším a bezprostrednejším prínosom“, keďže zdravie ľudí by sa rýchlo zlepšilo s čistejším ovzduším. „Všetci potrebujeme dýchať čistý, bezpečný vzduch. To znamená, že potrebujeme opatrenia zo strany tvorcov politiky na zmiernenie dopadov zmeny klímy na našu planétu a naše zdravie. Ako respirační lekári a zdravotné sestry si musíme uvedomiť tieto nové riziká a urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme pomohli zmierniť utrpenie pacientov,“ prízvukovala Jovanovic Andersen.

Regulácia znečistenia ovzdušia by mala byť podľa expertov v jadre akejkoľvek klimatickej stratégie, keďže zníženie emisií by malo za výsledok aj lepšiu kvalitu vzduchu. V mene Európskej spoločnosti pre respiračné ochorenia, ktorá vydáva zmienený časopis a zastupuje viac ako 30-tisíc špecialistov zo 160 krajín sveta, autori textu vyzvali EÚ, aby prispôsobila svoje štandardy pre kvalitu vzduchu WHO. Limity EÚ sú 25 mikrogramov na meter kubický pre jemné prachové častice PM2,5 a 40 mikrogramov na meter kubický pre oxid dusičitý. WHO stanovuje limity päť mikrogramov PM2,5 na meter kubický a 10 mikrogramov oxidu dusičitého na meter kubický.