Chronický stres trápi viac ako štvrtinu Slovákov, odborníci volajú po zmene prístupu

BRATISLAVA 8. októbra - Podľa prieskumu Polikliniky Medante, vykonaného agentúrou FOCUS, mnohí ľudia prežívajú stres denne, pričom až 67 % z nich nevyužíva aktívne stratégie na jeho zvládanie. Medzi najčastejšie spúšťače stresu patria pracovné povinnosti (33 %), zdravotné problémy (28 %) a vzťahy v rodine alebo s partnerom (25 %). „Vysokú mieru stresu zažívajú najmä ľudia vo veku nad 25 rokov, duševne pracujúci, vysokoškolsky vzdelaní a tí, ktorí žijú v Bratislavskom kraji,“ uvádza sociológ Martin Slosiarik z agentúry FOCUS.
Najčastejším spôsobom, ako ľudia zvládajú stres, sú pohybové aktivity (29 %). Avšak časť respondentov uviedla, že ako typickú reakciu na stres majú jedenie alebo pitie. Konkrétne jedenie sladkostí respektíve viac jedenia ako obvykle, ako aj pitie kávy, čaju či nealko nápojov. Reakcia na stres môže mať aj podobu pitia alkoholických nápojov (8 %) či fajčenie (8 %). Viac ako tri štvrtiny opýtaných (79 %) si uvedomujú vysoký negatívny vplyv stresu na zdravie, no dve tretiny respondentov (67 %) s tým aktívne nič nerobia. „Stres je prirodzená reakcia organizmu na pôsobenie stresorov, čiže nadmerného zaťaženia organizmu. Táto reakcia nám pomáha reagovať na situácie, ktoré vnímame ako nebezpečné alebo záťažové. Akútny stres je krátkodobý a môže byť dokonca prospešný, pretože mobilizuje organizmus na rýchle riešenie situácie. Na druhej strane, chronický stres, ktorý je dlhodobý, spôsobuje neustále vyplavovanie hormónu kortizolu, čo zvyšuje riziko vážnych ochorení," vysvetlila Zuzana Pitoňáková, všeobecná lekárka z Medante.
Chronický stres, ktorý podľa prieskumov postihuje viac ako štvrtinu (27 %) populácie, je významným rizikovým faktorom pre kardiovaskulárne a ​​ onkologické ochorenia. Tieto ochorenia patria medzi najčastejšie príčiny úmrtí na Slovensku. Zuzana Pitoňáková ďalej upozorňuje, že chronický stres sa prejavuje širokou škálou príznakov, ako sú podráždenosť, nadmerná únava, poruchy koncentrácie, tráviace ťažkosti, bolesti hlavy, problémy so spánkom či nadmerná konzumácia alkoholu a fajčenie. „Ak si človek tieto signály nevšíma a dlhodobo ich ignoruje, môžu viesť k zdravotným problémom ako sú bolesti hlavy, bolesti chrbta, tráviace ťažkosti, problémy so spánkom, vysoký krvný tlak, časté infekcie, oslabená imunita, ale aj závažnejšie diagnózy ako sú depresie, autoimunitné, kardiovaskulárne či ​​onkologické ochorenia,“ dodáva Pitoňáková.
Jedným z hlavných záverov prieskumu je, že dve tretiny Slovákov (67 %) aktívne nepracujú na podpore svojej psychickej a fyzickej odolnosti voči stresu. Lekári zdôrazňujú, že zvládanie stresu vyžaduje systematický prístup. „Dostatok spánku, vyvážená strava, pravidelný pohyb, ale aj schopnosť relaxovať a vedome pracovať so svojimi emóciami sú kľúčové pre prevenciu stresu,“ uvádza všeobecná lekárka. Medzi najčastejšie odporúčané techniky na zvládanie stresu patrí vedomá relaxácia, ktorá zahŕňa dýchacie cvičenia, meditácie či pozitívny prístup k životu. Lekári zároveň zdôrazňujú význam komplexného, celostného prístupu k liečeniu. „Neliečime len dôsledky chorôb, ale zameriavame sa aj na príčiny ich vzniku, medzi ktoré stres jednoznačne patrí,“ hovorí Zuzana Pitoňáková, pričom zdôrazňuje, že dôležité je stresu a zdravotným problémom predchádzať.