MIZUNO Wave Enigma po 550 km

Druhý zmysel mnohých textov pesničiek často nachádzame aj v nečakaných spojeniach či situáciách. Pekným príkladom môže byť refrén z pesničky Líška od Jany Kirschner:

Veď skrotiť znamená,
vytvoriť si puto.
Keď jeden odíde,
druhému je ľúto.

Ako toto štvorveršie súvisí s bežeckými topánkami? Poznáme to všetci. Nové maratónky sú nádherné, voňajú novotou a čerstvý majiteľ s nimi spája svoje športové sny či očakávania. Hneď od prvých metrov sa však začína súboj nohy s topánkou – básnicky povedané krotenie novej veci. Niekedy to ide ľahko, rýchlo a bezbolestne – topánky po pár km sedia ako uliate. Inokedy je to sprevádzané s otlakmi či pľuzgiermi a cestu k nim hľadáme dlhšie. Časom s nimi vytvoríme nerozlučnú dvojicu spoločne zdolávajúc tréningové i pretekové trasy. Ale nič netrvá večne a žiaľ to platí aj pre bežeckú obuv. Po niekoľkých stovkách nabehaných kilometrov prichádza čas odchodu často spojený s ťažkým lúčením.

Ako som napísal v „prvodojmovom“ teste, Mizuno Enigma predstavujú tréningový model, určený skôr na „hltanie“ objemových kilometrov. Ich hlavná chvíľa teda prišla koncom jesene a počas zimy, kedy sa budujú základy budúcich úspechov v ďalšej sezóne. Spoločne sme nabehali 550 km, čo v živote topánky predstavuje dostatočnú dobu, aby sa prejavili jej slabé i silné stránky. Úplné zžitie sa trvalo niečo vyše 300 km, čo bola daň najmä za ich robustnosť. Najväčší odpor kládla zadná časť za pätou a občas nepríjemne tlačila na spodnú časť achilovky. Problém sa mi darilo eliminovať veľmi precíznym usadením nohy do topánky pri jej obúvaní, v poslednej dobe sa však už neobjavuje. Určitú tvrdosť topánok vyplývajúcu z masívnej podrážky pri behu necítiť, tlmiace vlastnosti sú stále na veľmi dobrej úrovni. Vyššiu podrážku som ocenil pri prebiehaní snehovou kašou (fakt nezatekalo), napriek skôr letnému dezénu topánky celkom slušne držali aj na premrznutom snehu. Niekoľko tréningov počas februárových mrazov umožnilo vyskúšať „Enigmy“ aj v extrémnejších podmienkach. Hoci pôsobia vzdušným dojmom zima v nich počas „mrazivých behov“ nebola a stačilo použiť bežné bežecké ponožky.
Odbehaných vyše 500 km na topánkach nezanechalo výraznejšie stopy. Z hľadiska predratia sú kritické miesta (špička v oblasti palca a polstrovanie päty) riešené dobre a použitie vhodných materiálov predpovedá dobrú odolnosť. Rovnako ani na dezéne podrážky nebadať zatiaľ výrazné znaky „obehania“. Práve odolnosť voči opotrebeniu by som vyzdvihol, životnosť by som videl niekde za métou 1500 km.

Obdobie chladných objemových behov sa pomaly konči, ku slovu sa dostanú aj iné - „rýchlejšie“ topánky, ale v „Enigmách“ som získal spoľahlivé parťáčky do pohody i nepohody a určite nebudú zaháľať ani v lete. Na záver ešte jedna zvláštnosť – strašne príjemne sa mi v nich šoférovalo...