Je to pravda, že týmto sparťanským pretekom atletickej všestrannosti v členitom a náročnom teréne sa venujete iba jeden rok?
„Áno, je to pravda. Všetko spôsobil kamarát, ktorý ma takto presne pred rokom – v máji - zavolal na preteky do Valčianskej doliny. Súťaž sa mi zapáčila, tak som na ňu začal pravidelne chodiť. Možno to spôsobilo aj to, že hneď pri premiére som medzi mužmi obsadil tretie miesto. S jedlom rastie chuť. Náročný prekážkový beh v prírode s umelými prekážkami si ma okamžite získal.“
Peter, máte iba 26 rokov, preto by nás zaujímalo, aký športový životopis máte za sebou? Ktorý šport bol prvým, ktorému ste sa v živote venovali?
„Od svojich ôsmich rokov som behal na lyžiach. Začínal som v TJ Tatran Hybe, kde sme bývali. Neskôr som bol členom Klubu bežeckého lyžovania (KBL) Jasná Liptovský Mikuláš. V tomto klube som behal od 22 rokov až dovtedy, kým som vlani nedal bežkám zbohom. Okrem toho som veľmi rád súťažil v cezpoľnom behu a v krose, ktoré boli súčasťou mojej letnej prípravy na bežky. Beh v horskom teréne mám veľmi rád. Rád som v prírode.“
Máte v bežeckých krosoch za sebou aj nejaké významné úspechy?
„Veľmi rád som behal Vysokohorský beh cez Klin, ktorý som niekoľkokrát vyhral. Tak isto často som behal aj krosový beh v Hybiach, resp. iné cezpoľné behy na Liptove a okolí. Na niektorých z nich som bol najlepší. Napríklad v Lesnom behu lyžiarov v Hybiach, čo je desaťkilometrový beh, som pred dvoma rokmi prekonal aj traťový rekord známeho slovenského vytrvalca Martina Urbanovského, ktorý ho držal päť rokov. Ja som túto trať prebehol v čase 34:37 min. Kros a horský beh patrí k mojim veľkým koníčkom. S behaním v členitom a ťažkom horskom teréne ako dobre trénovaný bežkár nemám žiadne problémy (smiech).
Kto zo slovenských olympionikov vašej generácie bol v bežeckom lyžovaní vašim súperom? S kým ste na pretekoch v úzkej lyžiarskej stope bojovali o majstrovské tituly?
„Napríklad Peter Mlynár, ktorý nás vo februári spolu s Martinom Bajčičákom reprezentoval na zimných olympijských hrách v ruskom Soči.“
Spomínate medzinárodné preteky. Na ktorých najväčších ste sa predstavili ako bežec na lyžiach?
„Bol som na dvoch Svetových zimných univerziádach. Jedna bola v Číne, druhá v Taliansku. Tak isto som štartoval na majstrovstvách sveta juniorov do 20 rokov v Nemecku, a na svetovom šampionáte pretekárov do 23 rokov v Taliansku. Práve Svetová zimná univerziáda v roku 2013 v Tarvisiu bola mojou poslednou významnou akciou v bežeckom lyžovaní.“
Prečo ste si vybrali práve preteky Spartan Race?
„Pretože po poslednej nominácii úseku bežeckého lyžovania Slovenskej lyžiarskej asociácie (SLA) som úplne stratil chuť na bežky (krátka odmlka). Na zahraničné preteky sa dostali bežci, ktorí nesplnili predpísané testy, ale mne ich funkcionári SLA neumožnili preložiť na iný termín, lebo mi kolidovali práve s pretekami Spartan Race, ktoré boli pre mňa veľmi významné. Tak som sa nahneval, a s bežeckým lyžovaním som nadobro skončil. Stratil som motiváciu ďalej ´bežkovať.´ Navyše, už som nemal chuť ďalej čeliť funkcionárskemu šachu pri nomináciách na zahraničné preteky v réžii Slovenskej lyžiarskej asociácie. Už ma to jednoducho prestalo baviť. Znechutilo ma to – a rozhodol som sa, že teraz pôjdem inou cestou.“
Je tou cestou účasť na medzinárodných pretekoch Spartan Race?
„Áno.“
Čo vás presvedčilo o tom, že práve táto netradičná súťaž je pre vás ako skúseného a dobre pripraveného športovca najvhodnejšia?
„Asi to minuloročné tretie miesto vo Valčianskej doline (smiech). Ale nie... Minulý rok som zažil perfektne prichystané preteky Spartan Race vo Vechci pri Vranove nad Topľou. Išiel som tam vlastne celý polmaratón s 35 umelými prekážkami. Zistil som, že ľudia, ktorí sa v tomto športe začali angažovať, preteky robia s nadšením a elánom. Fakt tie preteky boli výborne pripravené po každej stránke. To nemalo chybu! Tak som si povedal, že práve do takejto zanietenej komunity športovcov chcem patriť.
Na štarte bratislavských pretekov v šprinte ste mali malý fan klub s papierovým transparentom „Peťo Žiška, do toho“, ktoré nad hlavou držali tri deti. Vnímali ste tesne pred vybehnutím na vyše 5-kilometrovú trať túto morálnu podporu?
„To boli moji malí zverenci z klubu bežeckého lyžovania Sportrysy, ktorým sa od minulého roka venujem. Mám ich päť. Sú to deti od osem do dvanásť až pätnásť rokov. Trénovať som ich začal hneď po tom, ako som svoje bežky, obrazne povedané, odložil do kúta. Chodia ma povzbudzovať. Čakal som, že tu budú, ale ten papierový transparent som naozaj nečakal. To bolo od nich milé prekvapenie (smiech). Samozrejme, že ich morálnu podporu vnímam, záujem o mňa ako ich trénera a športovca ma potešil. Vediem ich k tomu, aby šport, ktorý si zvolili, mali radi. Aby sa mu venovali naplno.“
Koľko kilometrov nabeháte týždenne v rámci prípravy na preteky Spartan Race?
„Nepočítam to na kilometre. Evidujem hodiny, ktoré týždenne strávim na tréningu. Svojej príprave venujem dvanásť až pätnásť hodín týždenne. V tom je cezpoľný beh, posilovanie, výbehy do kopca, tréning výbušnej sily a vytrvalosti. Rád behám krosové behy a horské behy.“
Ako sa pripravujete na tieto sparťanské preteky? Chodíte aj do posilovne a fitnes centra, alebo je to ovocie vášho doterajšieho športovania?
„Trikrát do týždňa trénujem predovšetkým vytrvalosť. Behám v členitom teréne. Medzitým chodím aj do posilovne, ale netrénujem veľké objemy. Viac sa zameriavam na akčnú a výbušnú silu, ktorú na týchto pretekoch uplatňujem. Keď robím intenzívny bežecký tréning, namiesto relaxácie ešte posilujem. Ale nie s veľkými váhami. A tiež trénujem silu prstov, ktorú potrebujem pri lezení cez prekážky. Je toho veľa, čo treba dobre natrénať.“
Na bratislavské preteky Spartan Race na Zelenú Hôrku prišlo v druhú májovú sobotu takmer tri tisíc účastníkov. Čo by ste im poradili, aby mohli raz v kariére dosahovať také úspechy, aké po roku účinkovania v tomto adrenalínovom športovom odvetví dosahujete vy?
„V prvom rade by som im poradil, aby si postavili pred seba životný cieľ! Aby si určili, čo chcú v živote dokázať, prečo chcú športovať. Aj mojich malých zverencov v klube učím, aby si vytýčili zmysel svojho športovania. To je pre nich v tejto etape mimoriadne dôležité. Musíte si nájsť zmysel svojho života! Človek by mal vedieť, prečo to robí, čo chce v živote - a v športe dokázať (krátka odmlka). Samozrejme, musí si dať pred seba reálny cieľ, nie lietať v oblakoch a snívať o vzdušných zámkoch... Musí veci robiť s rozumom. S odhodlaním, elánom – a s rozumom. To je základ všetkého. A tiež nesmie sa nechať znechutiť, otráviť podrazmi a krivdami... Tak ako som sa nechal otráviť ja niektorými funkcionármi Slovenskej lyžiarskej asociácie...
Keď už hovoríme o vašich úspechoch vo vašom novom športe Spartan Race, ktorý z nich si najviac ceníte a prečo?
„Vlani v novembri som zvíťazil na veľkých medzinárodných pretekoch vo Francúzsku. Na okruhu v Toulone sme súťažili na 14-kilometrovej trati, na ktorej bolo 30 prekážok. Boli to veľmi náročné preteky, na ktorých sa zišla silná konkurencia. V úplnom závere som porazil tamojšieho reprezentanta v triatlone, ktorý sa na rozdiel odo mňa nedokázal vyšplhať na lane. To je asi moje najcennejšie víťazstvo. Mal som z neho veľkú radosť. Opäť sa potvrdilo, že som na dobrej ceste, aby som bol špičkovým pretekárom v tomto športe aj na medzinárodnej scéne. Len nesmiem poľaviť v tvrdom a náročnom tréningu.“
Ako ste spokojný s výkonom, ktorý ste pod bratislavským Kamzíkom dosiahli v sobotu 10. mája? V pretekoch ste vyhrali iba o štyri sekundy pred bývalým orientačným bežcom Mariánom Dávidikom?
„Som rád, že som preteky vyhral. Terény pod bratislavským Kamzíkom poznám. Behával som tu v časoch, keď som študoval na FTVŠ v Bratislave. Tak isto ich poznal aj Marián Dávidík. Lenže znalosť bežeckého terénu vám nepomôže, pretože organizátori v tomto teréne urobia pri šprinte pätnásť prekážok, ktoré musíte prekonať. Navyše, ja som počas týchto pretekoch v lese dosť dlho blúdil. Takže som si cestu za prvenstvom dosť skomplikoval (smiech).Dokonca som sa vracal k oštepu a odtiaľ som bežal po inej – už správnej trati. Takže namiesto Spartan Race som bežal orientačné preteky (smiech)
K ostnatnému drôtu ste dobehli o tri - štyri metre neskôr ako Marián Dávidík, no na tomto úseku ste ho predstihli, lebo kým on sa v tomto ťažkom úseku plazil, vy ste sa kotúľali aj do kopca, nie iba po rovine. Neriskovali ste, že sa pri tom rýchlom kotúľaní pod ostnatým drôtom zraníte?
„Marián k úseku, cez ktorý sme sa museli plaziť pod nízko natiahnutým ostnatým drôtom dobehol skôr, lebo ja som po oštepe v lese zablúdil. Stratil som tam možno tridsať sekúnd. Preto som o víťazstvo bojoval naozaj do poslednej chvíle. Keď som videl, že jediná šanca ako predstihnúť Mariána, je kotúľať sa, tak som zvolil tento riskantný spôsob, pri ktorom som si do krvi doškriabal obe kolená. Je to veľmi náročný spôsob prekonávania tejto prekážky, lebo po pár metroch sa vám poriadne zakrúti hlava a vy neviete, kde je zem a kde obloha (smiech). Ale iná šanca ako predbehnúť Mariána nebola. Preto som pred vodnou priekopou aj spadol. To sa mi nestáva často. Krútila sa mi hlava. Zle sa mi bežalo. Zle sa mi orientovalo. Našťastie, rýchlo som vyliezol na bariéru a potom som si už prvenstvo nedal zobrať. Ale Marián Dávidík bol veľmi zdatným súperom. Vyhral som pred ním iba o štyri sekundy.“
Čo je na týchto pretekoch pre vás najťažšie a najzložitejšie?
„Koncentrovať sa na úlohy, ktoré vás na jednotlivých stanovištiach čakajú (krátka odmlka). Nie je to vôbec jednoduché, pretože medzi každým stanovišťom odbehnete určitý kus krosu, po svojich zdoláte niekoľko kilometrov, kým prídete plniť úlohu. Musíte zachovať chladnú hlavu, rozmýšľať a v mnohých prípadoch v tvrdých sparťanských podmienkach v bahne a vo vode využiť fyzickú silu, svoju šikovnosť, dôvtip, zručnosť a obratnosť.“
Ktorá prekážka z celej trate vám robí najväčšie problémy a prečo?
„Mne osobne oštep. Zo vzdialenosti 10 až 15 metrov musíte trafiť cieľ, oštep sa musí zo neho zabodnúť - a nesmie spadnúť. Máte na to iba jeden pokus! Po behaní po kopcoch, ktoré predchádzajú tomuto stanovišťu, je to riadne náročné, lebo sa musíte na ten hod skoncentrovať. Za nesplnenie úlohy robíte trestné cviky, t. j. burpress, čiže angličáky (30-krát podpor ležmo s výskokom, pozn.), čo je zbytočná strata času a plytvanie fyzickými silami.
Aký je váš hlavný cieľ, ktorý ste si dali na začiatku druhej sezóny v súťažiach Spartan Race?
„V septembri 2014 by som chcel štartovať na majstrovstvách sveta v Spartan Race, ktoré budú v USA. Šampionát sa začne 20. septembra, rád by som na ňom súťažil. Je to jednorázová akcia, urobím všetko preto, aby som v Amerike nechýbal. V tejto chvíli ešte neviem povedať, či sa mi to podarí.
Čo všetko by ste do toho šampionátu v Amerike mali ešte absolvovať?
„Seriál pretekov Spartan Race Central European Series pre elitných súťažiacich má spolu dvanásť kôl. Doteraz som tento rok absolvoval preteky v Mníchove, v Maďarsku a na Slovensku. Všetky tri kolá som vyhral. Ešte ma čakajú dve kolá na Slovensku, ďalšie tri súťaže budú v Česku, možno jedno až dve v Maďarsku - a tieto preteky chcú tento rok prvýkrát urobiť aj Poliaci. (krátka odmlka). Len neviem, či to stihnú, či nájdu vhodné dejisko a dobrých zanietených organizátorov. Ich súťaž je zatiaľ iba v pláne.“
Aké súťaže sa dajú absolvovať v rámci pretekov Spartan Race?
„Spartan Race Sprint sa označuje aj ako 15 plus. To znamená pätnásť prekážok na približne päťkilometrovej členitej trati v ťažkom teréne. Preteky Spartan Race Super sú v hierarchii súťaží označené ako 20 plus, čo je teda dvadsať umelých prekážok a vzdialenosť 12 kilometrov a viac. Najnáročnejšou previerkou pre účastníkov Spartan Race je Spartan Race Beast. To je dvadsať a viac kilometrov náročného terénu s tridsiatimi stanovišťami a umelo vytvorenými prekážkami. Preto sa táto súťaž vola aj tridsať plus.“
Ktoré z nich máte najradšej?
„Ja som zvyknutý na dlhšie trate. Ako bývalý bežec na lyžiach. Preto mám rád tie dlhšie a náročnejšie súťaže. V nich sa môžem poriadne otestovať. Mám rád Spartan Race Super a Spartan Race Beast.“
A ktoré zo spomenutých disciplín nie sú vašou šálkou kávy?
„Z celej ponuky Spartan Race nemá rád práve šprint. Na môj vkus je to veľmi krátka vzdialenosť. Päť kilometrov v horskom teréne je pre mňa ako skúseného bežca a vytrvalca veľmi málo (smiech).
Už sme hovorili, že v sobotu na Zelenej Hôrke štartovalo približne tri tisíc vyznávačov tohto najnáročnejšieho prekážkového behu v prírode. Pre koho podľa vás je tento beh určený? Kto si môže počas neho testovať kondíciu a fyzickú im psychickú výdrž?
„Na pretekoch v Mníchove som videl súťažiť pani, ktorá mohla mať okolo 65 rokov. A celkom jej to išlo... Ale to je skôr svetlá výnimka. Za ten rok, čo súťažím v Spartan Race, som sa na mnohých pretekoch presvedčil, že tento najťažší prekážkový beh je najvhodnejší pre mužov a ženy vo vekovej kategórii od 20 do 35 rokov. Pretekári z tohto vekového pásma tvorili 90 percent všetkých aktívnych účastníkov.
Keďže pretekári na Spartan Race vybiehajú na trať v polhodinových intervaloch po 250 – 300 účastníkov, preteky v Bratislave trvali takmer celý deň? Je to bežné, aby o tieto súťaže bol taký veľký záujem?
„V Nemecku a Česku je bežné, že na Spartan Race súťaží aj štyritísíc ľudí! Aj u nás minulý rok boli preteky, na ktorých súťažilo toľko pretekárov. Od malých detí, ktoré majú svoju detskú sekciu, až po elitnú vlnu. V Maďarsku som síce zažil iba 1500 pretekárov, ale už mám informácie, že tam záujem o tieto preteky prudko stúpa. Tak isto aj u nás. Tento rok vo Valčianskej doline bude tiež veľký nával... Tieto preteky sa totiž tešia čoraz väčšej obľube. Každý si chce pod dohľadom odborníkov vyskúšať, čo dokáže, akú fyzickú a psychickú záťaž jeho organizmus unesie. Tie čísla rokmi určite pôjdu hore. O tom som presvedčený. Adrenalínové športy dnešnú mládež veľmi lákajú.
