Tvrdíte o sebe, že nie ste bežec, len sa pohybujete po kopcoch. Čo to znamená?
Bežím po horách, po miestach, ktoré mám rád, kde to je pre mňa prirodzené. Bežím tak rýchlo, ako viem. No napriek tomu si nemyslím, že som bežec.
Ako vyzerali vaše bežecké začiatky?
Do osemnástich rokov som hrával futbal, keď som skončil, ťahalo ma to viac do kopcov. Začal som sa venovať skialpinizmu a do toho prišiel akosi prirodzene beh. V lete nebolo čo robiť, tak som začal behať.
Na aké behy sa špecializujete a akým vývojom ste prešli od začiatku kariéry?
Predtým som sa prirodzene venoval behu do vrchu, vždy v horách. Nikdy som nebehal trate, ako je polmaratón. Vôbec ma nelákajú behy po rovine, kde musíte držať jedno tempo. To rád nechám iným bežcom. Začal som s kratšími trasami a stále som ich predlžoval. Vždy sa mi viac páčili dlhšie behy.
Boli nejaké preteky, na ktorých ste si siahli na dno svojich síl?
Na úplné dno som ešte nesiahol, napriek tomu, že by som chcel. Väčšinou dobehnem s určitou rezervou. A to sa v behoch po horách aj musí. Človek nikdy nevie – môže prísť horšie počasie. Je iné behať niekde na rovine, kde môžete odpadnúť v cieli. Tu môže vždy prísť ešte jeden kopec, na ktorý potrebujete kúsok energie.
Čím je pre vás beh? Prečo práve tento šport?
Páčia sa mi hory. Nepovažujem beh za šport, ktorému sa venujem, skôr chcem byť v horách a keď pritom bežím, stihnem toho omnoho viac. Hory a kopce sú na tom to pekné.
Ako vyzerá váš tréning?
V prvom rade trénujem sám. Nemám žiadneho trénera. Trénujem úplne intuitívne, snažím sa behať v priemere sto kilometrov týždenne. Väčšinou je to v horách, takže treba počítať aj s prevýšením. Samozrejme sa to líši v týždni, keď sú preteky a v týždni, keď nie sú.
Kde najradšej trénujete?
Pochádzam z Nízkych Tatier, takže mojou srdcovkou je Ďumbier, Chopok, okolie Nízkych Tatier. Tam to mám rád a poznám to tam.
Ako vyzerá váš jedálniček?
Jem všetko, na čo mám chuť. Nejedávam toľko mäsa ako iní, ale nie som žiadny vegetarián či vegán. Snažím sa jesť všetko, aby bola strava vyvážená a najmä aby jej bolo veľa. Cestoviny na všetky spôsoby, pizzu a podobnú klasiku.
Konzultujete informácie o stravovaní s odborníkmi, alebo akým spôsobom si formujete jedálniček?
Vo vytrvalostných športoch ako cyklistika či maratón je to podobné. Ľudia, ktorí takéto športy robia, vedia, ako sa majú stravovať a aj to povedia. Snažím sa preto od nich brať inšpiráciu.
Máte nejaký športový vzor? Či už v trénovaní, vystupovaní, živote?
Jednu osobu asi nie. Snažím sa brať z každého niečo, a pospájať to, aby to sedelo k mojej povahe a môjmu štýlu správania. Z bežeckej komunity je to napríklad Kilian Jornet.
Ktoré preteky máte najradšej?
Na Slovensku je to určite NonStop beh hrebeňom Nízkych Tatier,
ktorý sa začína prakticky u mňa doma. Je to veľmi pekný beh, ktorý sa
beží na Donovaly. Zo zahraničia mám rád veľmi pekné a technické preteky
v nórskom Tromso, ktoré sú trošku „divočina“. Preteky v zahraničí sa
konajú v teréne, do ktorého by vás na Slovensku nikdy v živote
nepustili. U nás sa viac dbá na bezpečnosť.
Venujete sa okrem behu aj iným športom?
V lete bicyklujem a brigádujem ako nosič na chatu Milana Rastislava Štefánika, čo je taktiež svojim spôsobom šport. V zime sa venujem skialpinizmu.
Dajú sa na horských behoch zarobiť zaujímavé finančné prémie?
Najlepší športovci sa tým živia, pretože majú rôznych sponzorov, ktorí ich platia. Ale na pretekoch na Slovensku veľa peňazí nezarobíte. Myslím, že bežci v Alpách a USA už môžu získať zaujímavejšie prémie. Ja som momentálne študent, takže preteky sú pre mňa len taká zábavka popri škole.
Kam by sa mala neskôr uberať vaša kariéra?
To je ťažká otázka, ktorú zatiaľ neviem zodpovedať. Určite sa chcem aj naďalej pohybovať v horách. Keď ma prestanú baviť preteky, skončím s nimi. V horách však budem zrejme stále. Určite sa chcem ďalej zlepšovať a prípadne sa priblížiť európskej či svetovej špičke. Nemyslím si, že by som sa horským behom venoval profesionálne, nevidím to ako reálne.
Čo študujete?
Študujem na Univerzite Mateja Bela učiteľstvo telesnej výchovy a trénerstvo, takže možno by som sa neskôr chcel uberať aj týmto smerom. Trénovať športovcov a odovzdať im nejaké skúsenosti, ktoré azda budem mať.
