Urológ Jiří Herman: Najsilnejší som v ťažkom teréne

V roku 2025 ste v Bratislave absolvovali maratónsku premiéru. Prečo ste sa rozhodli pre debut práve tam?

Dôvody sú dva. Ten prvý je, že som naň počul veľmi pozitívne ohlasy od svojich bežeckých kamarátov, a ten druhý bol, že sme vyhrali štartovné. Bolo to možno prvý raz, čo sme niečo vyhrali. Pravdepodobne by sme tam bežali aj tak, lebo priateľka je zo Slovenska a býva kúsok od Bratislavy. Možno bolo aj trochu symbolické, aby jej prvý maratón bol na Slovensku. 
Aké ste mali pocity z prvého maratónu?

Prekvapilo nás, že sme sa zobudili do jedného stupňa Celzia, s čím sme úplne nepočítali. Navyše fúkalo, bolo zatiahnuté a trochu mrholilo, tak sme si hovorili, že to bude zaujímavý deň. Môj primárny cieľ bol zabehnúť pod tri hodiny, čo sa mi, žiaľ, nepodarilo. Dobehol som za 3:11. S odstupom času si myslím, že to je dobrý čas, ale v cieli som bol smutný, lebo dovtedy som sa stále len zlepšoval, čokoľvek, čo som si zmyslel, som zvládol, takže toto ma trochu zamrzelo. Na tomto maratóne neboli vodiči na tri hodiny a ja veľmi rád behám v skupine s vodičmi, dám si „klapky na oči“ a len si držím tempo. V prvom kole to s vodičmi na polmaratón bolo úplne perfektné, ani som nevedel, že bežím, ale keď sa polmaratónci odpojili, skupinka sa rozpadla a to už bolo veľmi náročné psychicky, do toho začalo na dlhej rovinke fúkať od rieky. Začal som cítiť, ako mi tuhnú nohy a niekde na tridsiatom kilometri prišla úplná „stena“. Nohy som mal, ako sa ľudovo povie, úplne na šrot a zvyšok pretekov som strašne pretrpel. Keby som pokračoval v tempe, ktoré som mal dovtedy, mal by som čas okolo 2:57, takže z toho vidno, koľko som ešte stratil. V cieli som bol úplne vyšťavený.

Už viete, kde bude ďalší pokus o maratón pod tri hodiny, alebo to ešte nechávate otvorené?

Chceli by sme asi ísť do Prahy, pretože je to krásne mesto. Už som tam bežal polmaratón, ktorý bol ohromná „masovka“, ale maratón je podľa mňa o niečom inom, je tam iná skupina bežcov. A, samozrejme, bežať cez Prahu je veľmi symbolické, veľmi pekné. Chceli by sme skúsiť aj niečo v zahraničí, kúsok od Viedne sa beháva maratón vo vinárskej oblasti Wachau, tak možno tam.

Už dávnejšie ste spomenuli ambíciu absolvovať dlhý triatlon (ironman). Vnímate bežecké maratóny ako postupné kroky k tomuto cieľu?

Určite áno. Mňa to v prvom rade všetko veľmi baví. Veľmi ma baví celý ten proces, kontinuálne posúvanie sa – dlhšia vzdialenosť, lepší čas, ďalšie preteky. Od desiatky cez polmaratón k maratónu, od krátkych šprintových triatlonov cez stredné triatlony až po polovičný ironman a neskôr celý ironman. Stále mám pred sebou nejakú víziu, niečo, na čo môžem trénovať. V tom vidím to najväčšie kúzlo. 
Warning: Undefined property: Page::$sql_debug in /data/f/6/f6d87fd2-47dd-48e6-b348-8215f46ac4f0/behame.sk/web/db.php on line 23
Už tušíte, kde a kedy by mohla byť ironmanská premiéra?

V roku 2026 by som určite chcel absolvovať polovičný ironman, a preteky Czechman, ako aj súťaž v Hradci Králové, no a v nasledujúcom roku by som už chcel absolvovať celý ironman.

Ste dvojnásobným majstrom Česka v terénnom triatlone lekárov. Baví vás viac terénny alebo klasický triatlon?

Oveľa viac ma baví ten terénny. Súvisí to s tým, v akom prostredí som vyrastal. Máme chatu v Jeseníkoch a odmalička som jazdil iba na horskom bicykli, chodili sme na pešie výlety, na trailové behy a podobne. Ak chcete ísť z našej chaty športovať, vždy začínate do kopca, tam rovinu nenájdete. Tým som si vytvoril lásku k behaniu a jazdeniu do kopca a v tom je teraz na pretekoch moja najväčšia sila. Keď príde väčší kopec, až tak veľmi nemením tempo. Najviac získavam, keď sú na pretekoch kopce, keď je to technicky náročné, keď sú tam kaluže, pne stromov a podobne. 
Už ste spomenuli, že ste sa odmalička pohybovali v športovom prostredí. Ste teda celoživotný športovec alebo ste mali aj nejakú prestávku?

Platí oboje. Rodičia ma odmala dosť viedli k športu. Zhruba trinásť rokov som sa súťažne venoval karate, bol som aj v reprezentácii a podarilo sa mi priviezť aj medaily z majstrovstiev sveta a Európy. Keď som bol prvák na medicíne, poslednýkrát som išiel na majstrovstvá sveta a symbolicky som ukončil túto etapu, pretože už sa to nedalo zladiť so štúdiom. Potom nastalo obdobie, keď som mal veľa učenia, samozrejme, boli aj študentské večierky, takže šport síce nešiel úplne do úzadia, ale nebol to úplne najlepší životný štýl, aký si dokážem predstaviť. Nič z toho neľutujem, bola to súčasť môjho osobného vývoja. Toto trvalo možno prvé dva ročníky na vysokej škole, potom som si, našťastie, našiel priateľku, spamätal som sa a vrátil som sa do starých koľají.

Keďže máte národný šampionát lekárov v triatlone, znamená to, že tento šport je medzi lekármi populárny?