Cookies

Na naších stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania Behame.sk.
Bližie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.
Súhlasím
Načítavam...
Beháme.sk
Zvoľte veľkosť písma:
AaAaAaAaAa
Beháme.sk

Pohyb môže imunitu posilniť, ale…

Pohyb môže imunitu posilniť, ale…
Ako bývalá aktívna pretekárka zasvätila svoj život športovej medicine a bola na troch olympiádach. Jej srdcovou témou sa stala oslabená imunita a boj športovcov s astmou, únavou, s rôznymi alergiami, ktoré im strpčujú život a ohrozujú ich prípravu. O tomto všetkom sme hovorili s MUDr. Katarínou Bergendiovou, PhD, imunologičkou a zakladateľkou špecializačného Centra pre klinickú imunológiu a alergiológiu, reprodukčnú medicínu a pre telovýchovné lekárstvo - ImunoVital Centrum.
Pochádzate zo známej športovej rodiny. Aká bola vaša cesta k pravidelnému športovaniu?

Rodičia ma od detstva viedli k športu, spoločne sme trávili množstvo času v prírode na prechádzkach, vodáckych splavoch a neskôr na pretekoch.

Ktorý šport ste si v detskom veku vyskúšali ako prvý a prečo ste zostali verná práve rýchlostnej kanoistike?


Od detstva som sa venovala pohybovým aktivitám. Množstvo času som strávila v útlom veku v plavárni pri plaveckom tréningu, neskôr pre alergiu na chlór som prešla k basketbalu. Pri tomto krásnom športe som trávila skoro každé poobedie až do pätnástich rokov pod vedením vynikajúceho trénera Ivana Seitza. Vzhľadom na to, že som veľmi nevyrástla, som prešla počas jedného krásneho teplého leta na kajak, z ktorého som potom za celú moju juniorskú kariéru nevystúpila.

Čo sa Vám na rýchlostnej kanoistike najviac páčilo?


Rýchlostná kanoistika bola pre mňa romantický šport plný pekných zážitkov v spleti vtedy ešte neporušených dunajských ramien, ktoré sme prejazdili na kajaku pred postavením vodného diela Gabčíkovo-Nagymaros. Pokiaľ ho chcete robiť na určitej výkonnostnej úrovni, niekedy sa romantika vytráca v daždi, zime, ľadovej vode, do ktorej si namáčate ruky pri každom zábere a nohy vám omŕzajú tak, že neviete ovládať kormidlo. V zime sa romantika zmení na skoré rána v plaveckom bazéne a poobede zasa v posilňovni, prípadne v pádlovacom bazéne.
Na ktorý športový výsledok ste najviac pyšná?

V juniorskom veku som bola štvornásobnou majsterkou ČSSR v každej kategórii, v ktorej som štartovala. Vyhrala som K1 500m, K2 500m, K4 500, K1 5000m. Tiež som bola štvrtá na ME juniorov. Po dovŕšení juniorskej kategórie prišlo rozhodovanie medzi štúdiom medicíny a vrcholovým športom a vybrala som si štúdium.

Aj po skončení medicíny ste zostali športu verná. Dokonca ste prvou lekárkou, ktorá napísala dizertačnú prácu na tému imunita a športový výkon a získali ste medzinárodný certifikát športová imunita. Prečo práve táto téma?

Mala som obdobie, keď som sa chcela venovať rehabilitácii, nakoniec vyhrala imunológia. Pri výbere témy na PhD prácu som ju konzultovala s mojimi učiteľmi v odbore - s prof. MUDr. Lászlóm Kovácsom, DrSc. a  prof. Ing. Miroslavom Ferenčikom, DrSc. a navrhla som, že sa chcem venovať poruchám imunity.

Vďaka svojej špecializácii ste sa zúčastnili na troch olympiádach. Čím Vás tieto olympijské misie obohatili?

Olympiáda je vrcholom športového snaženia každého športovca a je preň tragédiou, ak práve na tomto vrcholnom podujatí ochorie, prípadne sa nebodaj zraní. Pochopila som, že olympiáda nie je miesto, kde sa rieši zdravotný stav. Zdravotný stav vrcholového športovca treba riešiť počas tréningového obdobia, aby športovec neochorel a mohol absolvovať bez prerušenia celú prípravu vrátane imunitného systému tak, aby neochorel ani na olympiáde. Pokiaľ aj ochorie, aby ochorenie čo najrýchlejšie a bez najmenších následkov zvládol.

Zaoberáte sa problematikou zníženej imunity, ktorá je v súčasnom športe veľmi vážnou témou. Prečo je to tak? Súvisí to s dobou, v ktorej žijeme?

Športovci majú oproti bežnej populácii výhodu. Keďže pri záťaži vylučujú endorfíny, majú zvýšenú toleranciu na bolestivé podnety. Lepšie znášajú bolesť, sú proti nej odolnejší. Táto vlastnosť je v živote často výhodná, ale pri chorobe a pri trénovaní sa niekedy môže stať veľkou nevýhodou a môže sa obrátiť proti nám. Preto by mali športovci počúvať signály svojho tela a aj pri ľahších náznakoch poskytnúť organizmu dostatočný čas na regeneráciu. V prípade prehnanej záťaže pri ochorení, keď je organizmus oslabený, sa môže dostať do stavu, z ktorého sa bude zotavovať ďalšie dni, týždne, ale aj mesiace.

Spúšťačom astmy u mnohých športovcov je pravidelný tvrdý tréning, neuveriteľná drina počas prípravy. Sú to problémy s dýchaním, ktoré človek získa pri veľkej námahe? Dá sa s tým v súčasnosti nejako účinne bojovať?


U viac ako polovice pacientov je hlavným spúšťačom záchvatov bronchiálnej astmy alergické ochorenie, ale veľmi často môže byť jediným spúšťačom fyzická záťaž, čo sa charakterizuje ako tzv. námahou vyvolaná astma. Bola diagnostikovaná približne u 10-15% športovcov na OH a ZOH. Na vzniku záchvatov sa podieľa hyperventilácia pri námahe (t. j. zrýchlené dýchanie) s následným ohrievaním a zvlhčovaním vdychovaného vzduchu a s následným zvýšeným vyplavovaním zápalových mediátorov (t. j. látok spôsobujúcich zápal v dýchacích cestách). To spôsobuje stiahnutie dýchacieho svalstva s opuchom dýchacích ciest, čo je príčinou záchvatu dusivého kašľa s pocitom dychovej tiesne a až počuteľným piskotom.

Ako je možné, že tak veľa špičkových športovcov - výborných a úspešných olympionikov, napríklad nórskych bežcov na lyžiach, sa dlhodobo lieči na astmu?

Čo sa týka športovcov v zime, napríklad u bežcov na lyžiach je chlad jedným z vyvolávajúcich faktorov astmy. Mrazivý vzduch spúšťa astmatický kašeľ a zhoršuje astmu. Najväčšie zastúpenie má však alergická astma. Nepríjemná spolupráca alergie a astmy sa rozbehne počnúc prvým jarným slniečkom, keď stromy začnú pučať a kvitnúť. Najhoršie to je počas suchších a veterných dní, keď šíreniu peľov nič nebráni. U ľudí s alergickou nádchou sa vyskytuje astma častejšie a je aj horšie kontrolovateľná. Preto si treba uvedomiť, že účinná liečba alergickej nádchy zvyčajne znižuje frekvenciu ťažkých astmatických záchvatov a pomáha k lepšej funkcii pľúc. Najúčinnejšia liečba alergickej nádchy sa opiera o kombináciu udržiavania čo najčistejšieho nosa (napríklad pravidelným preplachovaním sprejmi z morskej vody alebo vincentkou), podávaním antihistaminík, aplikáciou lokálnych kortikosteroidov do nosa a pomocou špecifickej alergénovej imunoterapie.

Bežný astmatik má predsa dosť veľké problémy s dýchaním pri rýchlejšej chôdzi, nie to ešte pri rýchlom behu. Sú Nóri, Švédi, Fíni ďalej v lekárskom výskume a vývoji ako ostatné krajiny? Čím si ako odborníčka vysvetľujete fakt, že ich astmatici už dlhé roky pravidelne nosia medaily zo svetových šampionátov a olympijských hier práve vo vytrvalostných športoch?


Cieľom každého lekára pri liečbe astmy je zachovanie absolútnej kvality života pacienta. V tomto prípade to znamená, že správne liečený astmatický pacient má byť schopný vyrovnať sa, aj pokiaľ ide o fyzickú námahu, ostatným. Medzi pacientmi liečenými na bronchiálnu astmu je aj niekoľko vrcholových športovcov, ktorí dosahujú fantastické výsledky.
Napríklad americký plavec Mark Spitz vyhral sedemkrát olympijské zlato, španielsky cyklista Miguel Indurain, štyri roky po sebe víťaz Tour de France, šliapal do pedálov nielen s vetrom, ale aj s astmou opreteky. Astmatička Alison Streeterová, ktorej meno nájdeme niekoľkokrát v Guinnessovej knihe rekordov, preplávala už 43. raz kanál La Manche. Ako dieťa pritom trpela veľmi vážnou formou astmy, tú má však dnes pod kontrolou. Astmatička je aj bývalá tenisová jednotka Justine Heninová. Nepredbehnuteľná astmatička je Paula Redcliffová, držiteľka svetového rekordu v ženskom maratóne s časom 2:15:25. Zároveň je držiteľkou štyroch z piatich najrýchlejších časov v histórii. Mogens Jensen, dánsky astmatik, si v roku 2007 splnil sen, keď sa mu podarilo vyliezť na Mount Everest. Prekonal tak nielen seba, ale aj svoje problémy s astmou, ktoré sa pri studenom vzduchu zvyknú zhoršovať. A  mohli by sme menovať ešte množstvo ďalších svetových aj slovenských športovcov – medailistov na vrcholových športových podujatiach.

Čím to je, že lekári práve v 21. storočí nachádzajú u pacientov stále viac zdravotných problémov a druhov alergií?

Rozšírenie alergií nie je dané len genetickými faktormi, ale najmä zmenami vonkajšieho prostredia a životného štýlu.  Existujú dve základné hypotézy, ktoré hovoria o tom, ako vonkajšie prostredie ovplyvňuje výskyt alergií a opakovaných infekcií dýchacích ciest.  V prvom rade sú to nové rizikové faktory, často označované ako „západný štýl života“. Patrí sem napríklad vplyv domáceho a pracovného prostredia, interiérov bytov a budov, kde trávime 95 percent svojho života, znečistenie vonkajšieho prostredia, aktívne aj pasívne fajčenie a výživové návyky. Na druhej strane k zvýšenej vnímavosti pre vznik alergického ochorenia a recidivujúcich infekcii dýchacích ciest vedie (podľa hygienickej hypotézy) aj absencia ochranných faktorov typických pre starší, tradičný životný štýl. Na nárast počtu alergických ochorení paradoxne vplýva aj vyššia sterilita domácností, menší počet detí v rodinách či prehnaná a neraz zbytočná hygiena. To všetko znižuje stimuláciu imunitného systému a tak spôsobuje nárast alergií. Dnes už vo svete prevláda názor, že pokiaľ deti vyrastajú v prostredí, kde prirodzene prichádzajú do kontaktu s alergénmi (to je prostredie typické pre hospodárske dvory – deti na dedinách), dostatočne sa stimuluje imunitná odpoveď a je zreteľný aj nižší výskyt alergií. Tiež nadmerná liečba antibiotikami nielenže pôsobí nepriaznivo na stimuláciu imunitného systému, ale narušuje aj bakteriálnu flóru v čreve, pričom črevná sliznica je jedným z najdôležitejších faktorov imunitného systému pri rozvoji alergie.
Čím si vysvetľujete fakt, že alergikov okolo nás stále pribúda?

Problémom dnešných vyspelých krajín už nie sú infekčné ochorenia ako kedysi. Vystriedali ich poruchy imunity. Tie sú základom vzniku civilizačných ochorení. Imunosupresia, čiže zníženie aktivity obrany tela, spôsobuje nádorové ochorenia, naopak, nadmerná precitlivenosť organizmu na určité podnety je dôvodom alergií a autoimunitných ochorení.
Ľudský organizmus sa prostrediu prispôsobuje dvoma spôsobmi. Prostredníctvom imunitnej reakcie sa chráni pred prenikaním cudzorodých látok do organizmu a pod vplyvom akútneho stresu aktivizuje jednotlivé vnútorné orgány na boj proti negatívnym vonkajším vplyvom. Zlyhanie týchto dvoch mechanizmov vedie k vzniku civilizačných chorôb – srdcovo-cievne ochorenia, rakovina, cukrovka, depresia, Alzheimerova choroba, problémy s plodnosťou, alergie…Uvedomme si, ako veľmi sa za posledné roky zmenil náš životný štýl a životospráva. Stačí spomenúť aspoň jeden príklad týkajúci sa výživy: Ak v roku 1700 bola priemerná spotreba 1,8 kg cukru na človeka za rok, v roku 2009 to bolo 82 kg cukru na hlavu! K tomu pristupuje nadmerné používanie chemických látok, znečistené životné prostredie, chronický stres či absolútny nedostatok pohybu.
Vieme, že alergia je neprimeraná reakcia organizmu na látky, s ktorými sa väčšina z nás stretáva v bežnom prostredí. Na Slovensku trpí niektorým z jej prejavov až 40 % populácie – alergickou nádchou, bronchiálnou astmou, potravinovou alergiou, atopickým ekzémom, žihľavkou alebo dokonca až vystupňovanou alergickou reakciou, anafylaxiou. Pri alergii zohrávajú dôležitú úlohu aj genetické faktory, vplyv prostredia je však nezanedbateľný. Sliznice ľudí, ktorí žijú vo väčších mestách alebo znečistených oblastiach, sú chronicky dráždené a poškodzované. Cez poškodené sliznice ľahšie prenikajú alergény, ale aj infekčné mikroorganizmy. Okrem toho sa alergény viažu na pevné častice smogu, ktoré sa stávajú ich nosičmi a vdychovanie takýchto komplexných častíc sa považuje za mimoriadne významný faktor pri vzniku alergických ochorení.

Aký vplyv majú na alergie potraviny, ktoré konzumujeme?


Väčšina ľudí spája potraviny nanajvýš s potravinovou alergiou, resp. ekzémom u malých detí. Lenže výživové návyky súvisia aj so vznikom astmy. V rámci projektu Medzinárodnej štúdie astmy a alergií v detskom veku, ktorá zahŕňala viac ako dva milióny detí vo viac než 100 krajinách, mladí tínedžeri, ktorí viac ako trikrát týždenne konzumujú „fast food”, majú o 40 % vyššiu pravdepodobnosť výskytu závažnej astmy. Podľa tejto štúdie publikovanej v časopise Thorax jedenie ovocia tri- a viackrát týždenne znižuje závažnosť alergických a astmatických príznakov o 11 % medzi tínedžermi a o 14 % u mladších detí. Vitamíny a  antioxidanty v ovocí a zelenine majú priaznivý vplyv na astmu.

Otázka, ktorá bude zaujímať bežcov. Ako vplýva na ľudský organizmus pravidelný športový tréning, napríklad rekreačný beh? Zvyšuje imunitu voči chorobám, alebo ho naopak robí zraniteľnejším podľa hesla športom k trvalej invalidite?

Doterajšie poznatky naznačujú, že rekreačný šport alebo primerané krátkodobé telesné cvičenie 3 až 4-krát za týždeň v trvaní 15 – 60 min. a pri 60-80% percentnej intenzite maximálnej spotreby kyslíka (VO2 max.) má na imunitný systém stimulačné účinky, prípadne ho výraznejšie neovplyvňuje. Na druhej strane, dlhotrvajúci a intenzívny tréning, ktorý je súčasťou vrcholového športu (viac než 5-krát za týždeň pri viac než 80 % VO2 max.), pôsobí imunosupresívne. Zmeny imunologických parametrov pri nadmernej fyzickej záťaži sa vysvetľujú viacerými faktormi. Odpoveď imunitného systému je rovnaká ako pri sepse alebo pri traume. Predpokladá sa, že tieto vplyvy spôsobuje lokálne poškodenie svalov, súčasne s aktiváciou hormónového a neuroendokrinného systému.

Do akej miery je pravidelné behanie ešte zdraviu osožné, pri akých bežeckých objemoch už začína byť životu a zdraviu nebezpečné?


Intenzívny dlhodobý tréning – teda aj dlhodobé behanie môže spôsobiť imunosupresiu a znižovať obranyschopnosť jedinca. Po akútnej fyzickej záťaži vzniká krátkodobá prechodná imunosupresia so zníženým počtom lymfocytov a ich funkcií. Táto krátkodobá imunosupresia pretrváva približne 3 až 12 hodín v závislosti od dĺžky a intenzity behania. Pri nedostatočnej regenerácii a opakovanej prechodnej imunosupresii môže dôjsť k takzvanému prekrytiu otvorených okien a tým k zníženiu imunitnej odolnosti organizmu. Intenzita a doba trvania týchto zmien závisí od druhu športu, formy a namáhavosti tréningu (športového výkonu), individuality jedinca, najmä jeho zdravotného a nutričného stavu. Rovnako intenzívny a namáhavý dlhodobý tréning v rôznych druhoch športu nemusí rovnako negatívne ovplyvňovať funkciu imunitného systému. Značné rozdiely sú aj v stupni fyzického zaťaženia pri vlastnom športovom výkone, a tým aj jeho vplyve na imunitné mechanizmy. Napríklad vrcholový výkon šprintéra na 100 m beh nevyvolá zásadnejšie zmeny v jeho imunitných ukazovateľoch, kým u vytrvalca po dobehnutí maratónu možno pozorovať v hladinách cytokínov podobné zmeny ako pri sepse a pretrvávajú až niekoľko dní.

Môže imunita človeka utrpieť kvôli enormnému zaťaženiu organizmu prehnanou športovou aktivitou, neustálym posúvaním ľudských hraníc, napríklad, pri niektorých ultramaratónoch?

Veľa bežcov zažíva po dobehnutí náročného preteku obdobie zníženej imunitnej odolnosti, keď sa prechodne oslabuje imunitný systém práve dôsledkom pôsobenia stresového hormónu kortizol. Spomínané zníženie imunity po nadmernom tréningu sa môže prejaviť častejšími infekciami horných dýchacích ciest, najmä pred pretekmi alebo počas nich, kde svoju úlohu zohráva aj prídavný efekt psychického stresu. Pridružiť sa môže aj chronický únavový syndróm v podobe letargie, depresií, zvýšenej spavosti, nočného potenia či bolestí svalov. Častejšie sa vyskytujú svalové zranenia. Po Londýnskom maratóne významne vyšší počet pretekárov ochorel na ochorenie dýchacích ciest pri porovnávaní so skupinou rekreačných bežcov, ktorí maratón nebežali.

Nadľudský výkon podala trojica bežeckých dobrodruhov Charlie Enge, Ray Zalah a Kevin Lin, ktorá prebehla Saharu. Bežci na zdolanie 7000 kilometrov v nehostinnom púštnom prostredí potrebovali 111 dní, pričom každý deň bežali a spali v priemere iba štyri hodiny. Je to podľa Vás ešte zdravé, alebo to už hraničí s fanatizmom a závislosťou od behu?

Po takejto záťaži sú zmeny vo viacerých imunitných ukazovateľoch, ktoré vznikajú pri nadmerne namáhavých športových výkonoch podobné ako pri sepse alebo akútnom zápale. Samozrejme pri adekvátnom tréningu sa imunitný systém adaptuje na stále vyššiu záťaž, čím viac si budeme zvykať, tým kratšie bude obdobie imunitnej odolnosti-teda obdobie “otvoreného okna”. Dôležité je tiež po takejto výraznej záťaži, prípadne po pretekoch vyhýbať sa zvýšenej imunitnej záťaži. Vhodná je aj dostatočná regenerácia a dostatok kvalitného spánku, ktoré prispievajú k správnej regenerácii.
19.8.2019 / Rozhovory / Autor: Štefan Žilka /  Foto: Bigstock