Určite z olympijskej pochodne. Beh s olympijskou pochodňou bol veľký zážitok a zároveň veľká zodpovednosť. Bála som sa, že mi môže spadnúť a bude to hanba. Našťastie to nebolo také náročné a dalo sa to v pohode zvládnuť.
Výber európskych športovcov do štafety s olympijským ohňom bol zaujímavý. Niektoré štáty vybrali športové nádeje a iné zase športové legendy s olympijskými medailami. Mali ste príležitosť sa aj pozhovárať s hviezdami, ktoré vám robili spoločnosť?
Áno, spoznala som tam zaujímavých ľudí. Z Rakúska tam bola Suzi (Liou Ťia), ktorá šesťkrát reprezentovala na olympijských hrách v stolnom tenise, z Belgicka tam bola šprintérka Kim Gevaertová (olympijská víťazka v štafete na 4 x 100 m v Pekingu 2008, pozn. red.) alebo z Maďarska dvojnásobný olympijský víťaz, kajakár Zsolt Gyulay. Bolo pekné, že som mohla spoznať takéto osobnosti. Pýtala som sa ich napríklad, aké to bolo súťažiť na olympijských hrách alebo ktorá olympiáda bola ich obľúbená.
Od koho ste pochodeň preberali a komu ste ju odovzdávali?
Preberala som ju od Portugalky Diany Gomesovej, ktorá sa už ako 14-ročná kvalifikovala na olympijské hry v plávaní. A odovzdávala som fínskej paralympioničke, atlétke Amande Kotajovej, ktorá išla na vozíčku.
Druhým významným krokom v uplynulých mesiacoch bola pre vás maturita. Čo bude nasledovať po nej? Pokračujete v štúdiu?
Budem pokračovať na vysokej škole obchodu vo Francúzsku. Uvidím, ako sa mi bude dariť, ale dúfam, že skúšky budem zvládať.
Zisťovali ste si, či tam budú dobré podmienky na tréning vašich disciplín?
Francúzsko som si vybrala aj preto, aby som sa mohla ďalej zlepšovať v športe. Už som rok bola na výmennom pobyte neďaleko Toulouse, takže to tam poznám. Mám tam aj športových kamarátov, určite budem s nimi trénovať. Myslím, že práve v tomto meste trénuje aj jeden z najlepších francúzskych osemstovkárov, takže ak budem práve v tom klube, možno sa mi podarí zlepšiť aj v atletike.
Vaše meno sa objavuje vo výsledkoch najmenej štyroch športov – atletika, triatlon, duatlon a akvatlon –, ktoré majú dosť veľa spoločného. Ktorému ste sa venovali ako prvému?
Keď som mala asi šesť alebo sedem rokov, začínala som s plávaním a pokračovala som až do desiatich-jedenástich rokov. Ako jedenásťročná som začala aj s triatlonom. Viac sa mi páčil ako plávanie. Predsa len, je to vonku a tým, že sa striedajú disciplíny, je to zaujímavejšie. Problém mi však robil bicykel, keďže som ešte nemala skúsenosti, ale beh som mala ja aj sestra odjakživa rada. V pätnástich rokoch som skúsila aj atletiku a doteraz sa venujem triatlonu a zároveň aj atletike.
Plánujete zostať pri všetkých týchto športoch, alebo časom sa niektorý stane prioritou?
Zatiaľ pri nich plánujem zostať, lebo keď trénujem na triatlon, zároveň trénujem aj na atletiku, a obidva športy ma bavia rovnako. V každej sezóne to vyjde inak. Vyzerá to, že táto sezóna by mohla byť skôr atletická ako triatlonová, ale uvidíme – v lete sa to ešte dá vyšperkovať.
K športu vás priviedli rodičia?
Áno. Obaja v mladosti športovali. Mama hrávala hádzanú a otec sa
venoval atletike. Začínala som s hádzanou, ale tam sme pochopili, že
kolektívny šport asi nebude pre mňa. Niežeby som bola veľká sólistka,
ale individuálny šport je zrejme pre mňa lepší. Ešte som aj tancovala,
robila gymnastiku a následne sme skončili pri triatlone a atletike.
O vašej sestre Viviáne som sa dočítal, že okrem športu sa venuje aj maľovaniu. Máte aj vy nejaký nešportový koníček?
Tiež som veľmi rada kreslila, ale nemám také vlohy alebo talent ako ona, takže som v tom už vážnejšie nepokračovala. Keďže ja aj sestra študujeme francúzštinu, vo Francúzsku sa vždy nájde niečo, čo nás zaujme. A cestovanie vo všeobecnosti.
Spomínali ste, že ste začínali s plávaním a bicykel bol sprvu slabinou. Ako to máte teraz v triatlone? Ktorá jeho súčasť je silnou stránkou a v čom by ste sa potrebovali zlepšiť?
Silnou stránkou pre mňa aj pre sestru je určite beh. V triatlone v tom trochu vynikáme medzi ostatnými. Cyklistiku ešte potrebujem zlepšiť a plávanie nie je zlé, ale závisí od daných pretekov, ako vyjde. Od podmienok, od toho, ako sa vyspím, či je vo vode „bitka“ a podobne.
Vyhovujú vám skôr dlhšie alebo kratšie trate?
V atletike mi vyhovujú skôr stredné trate – 1500 alebo 3000 metrov. Tie dlhšie odbehnem, ale radšej mám tisícpäťstovky a tritisícky. V triatlone je mi v podstate jedno, či je to superšprint alebo šprint. Možno na začiatku sezóny skôr superšprint, lebo vtedy ešte nemám toľko natrénované. Popri škole sa nedá všetko stíhať. Dlhšie trate som ešte neskúšala. Nepochybne by som ich zvládla, ale nechcem sa zbytočne zraniť alebo niečo prehnať. Ešte je na to skoro.
Tiež som veľmi rada kreslila, ale nemám také vlohy alebo talent ako ona, takže som v tom už vážnejšie nepokračovala. Keďže ja aj sestra študujeme francúzštinu, vo Francúzsku sa vždy nájde niečo, čo nás zaujme. A cestovanie vo všeobecnosti.
Spomínali ste, že ste začínali s plávaním a bicykel bol sprvu slabinou. Ako to máte teraz v triatlone? Ktorá jeho súčasť je silnou stránkou a v čom by ste sa potrebovali zlepšiť?
Silnou stránkou pre mňa aj pre sestru je určite beh. V triatlone v tom trochu vynikáme medzi ostatnými. Cyklistiku ešte potrebujem zlepšiť a plávanie nie je zlé, ale závisí od daných pretekov, ako vyjde. Od podmienok, od toho, ako sa vyspím, či je vo vode „bitka“ a podobne.
Vyhovujú vám skôr dlhšie alebo kratšie trate?
V atletike mi vyhovujú skôr stredné trate – 1500 alebo 3000 metrov. Tie dlhšie odbehnem, ale radšej mám tisícpäťstovky a tritisícky. V triatlone je mi v podstate jedno, či je to superšprint alebo šprint. Možno na začiatku sezóny skôr superšprint, lebo vtedy ešte nemám toľko natrénované. Popri škole sa nedá všetko stíhať. Dlhšie trate som ešte neskúšala. Nepochybne by som ich zvládla, ale nechcem sa zbytočne zraniť alebo niečo prehnať. Ešte je na to skoro.
Tento rozhovor si dočítate v aktuálnom
vydaní magazínu BEHAME.sk, ktorý
nájdete v každej dobrej PNSke.
vydaní magazínu BEHAME.sk, ktorý
nájdete v každej dobrej PNSke.
