Olympiáda je posledný nesplnený sen

V detstve hrával futbal, no potom zistil, že sa mu lepšie behá bez lopty. Dnes patrí JÁN VOLKO k špičkovým európskym šprintérom. Čo ho najbližšie čaká, kde vidí svoje limity, kam podľa neho posunie ľudstvo vďaka technologickému pokroku, prezradil 24-ročný atlét v rozhovore pre magazín behame.sk.

Tušíte, kde budete dopoludnia 31. júla tohto roku?

Neviem, neovládam presne dátumy, ale to už by som mohol byť na olympiáde, ak sa uskutoční a ak sa mi tam podarí kvalifikovať, čo pevne verím, že áno.

V ten deň by sa mali uskutočniť prvé rozbehy na 100 m v Tokiu. Bola by účasť na olympijských hrách pre vás vrcholom kariéry?

Určite, pre nás atlétov je to iné, ako trebárs v tenise, hokeji či vo futbale.

Boli by ste sklamaný, keby sa ešte niečo pokazilo a hry by sa neuskutočnili ani v náhradnom termíne o rok neskôr?

To už by som bral ako veľmi zlú správu. Ak by sa olympiáda neuskutočnila, muselo by to byť náhle rozhodnutie. Myslím, že v tejto chvíli už sú olympijské hry takmer istá vec. Otázka je len, aké opatrenia zavedú pre ich bezproblémový priebeh.

Ako odhadujete svoje šance na účasť? Zatiaľ o niečo bližšie do Tokia máte na stovke, ale aj na dvojnásobnej trati sa na základe rebríčka držíte zatiaľ v spoločnosti postupujúcich.

Verím, že na stovke tam už jednou nohou som, ale viem, že ešte budem potrebovať zopár kvalitných časov na stovke, o dvojstovke ani nehovoriac, keďže tam mám dosť slabé umiestenia aj časy spred dvoch rokov. Na dvojstovke bude treba zabehnúť ešte aspoň dva-tri dobré časy a verím, že sa nám podarí pripraviť tak, aby to vyšlo.

Buďme optimisti, musíme veriť! Jarné číslo Behame.sk už v predaji

Budete sa v boji o Tokio koncentrovať na jednu či na obe disciplíny?

Myslím, že príprava nie je výrazne rozdielna na stovke a dvojstovke, ale väčší dôraz budem klásť na dvojstovku, kde sa potrebujem zlepšiť, nebudeme však zanedbávať ani stovku.

Počas kariéry ste už štartovali na svetových či európskych šampionátoch, prestížnych mítingoch. Čo pre vás olympiáda znamená?

Je to posledný sen, ktorý som si nesplnil. V roku 2016 som bol ešte príliš mladý a teraz vyzerá, že to vyjde. Nemôžem povedať, že sa to vyrovná medailám z iných podujatí, ale vždy som túžil bežať na olympiáde. Najskôr sa tam ale musím dostať a potom budem snívať aj nejakom výkone, v tomto momente to ešte nie je dôležité.

Asi dostávate túto otázku často, ale kde vidíte svoje limity, kam sa podľa vás dajú stlačiť ešte tie časy?

To je dosť ťažké, pretože už zopár rokov sa pohybujem na hranici a buď spravím krôčik vpred alebo späť, takže je to dobrý výkon alebo pohroma. Neviem úplne odhadnúť, kde sú moje hranice, ale pevne verím, že čas 20,24 na dvojstovke alebo 10,13 na stovke je v mojich silách zopakovať. Neviem, či sa mi ich podarí zlepšiť. A povedať, že budem bežať pod desať alebo pod dvadsať sekúnd, by naozaj bolo trúfalé.

MEDAILA ZA DÔVERU

Ján Volko získal na nedávnych halových majstrovstvách Európy v Toruni bronz v behu na 60 m a skompletizoval tým svoju medailovú zbierku z týchto podujatí. Odvďačil sa tým za dôveru aj partnerom, ktorí ho finančne podporujú. „Je ich viac a zdravotná poisťovňa Dôvera patrí k najvýznamnejším, nielen tým, že jej finančná podpora je výrazná. Naozaj si veľmi vážim, keď je niekto ochotný podporiť šport a v tomto prípade mňa, je to pre mňa obrovská pomoc,“ reagoval elitný slovenský šprintér.

Chystáte sa práve na sústredenie na Kanárske ostrovy. Kde sa vám v rámci prípravy či pretekov zatiaľ páčilo najviac?

Kanárske ostrovy sú jednou z najlepších destinácií, čo sa týka počasia, ktoré je tam veľmi stabilné. Radi tam chodíme. Najradšej však mám turecký športový rezort Gloria Sport Arena v Beleku, kde je hotel priamo v športovom komplexe a nachádza sa tam absolútne všetko, čo si môže atlét priať - tunel, skvelý štadión, rovinky, tráva a všetko možné na cvičenie. Obrovské plus je posilňovňa a možnosti regenerácie a čo najviac z toho vyčnieva, je skvelá strava, akú som nezažil ešte nikde inde. Neprekážalo mi ani chladnejšie počasie.

Čím bola strava výnimočná?

Najmä veľa čerstvej stravy, džúsy, veľa zeleniny, môžete sledovať, ako vám kuchári pripravujú jedlo, aby bolo nutrične hodnotné. Cestoviny ste si mohli namiešať podľa gusta. Samozrejme na výber boli aj všelijaké koláče. Bol som aj na iných miestach, kde bola dobrá strava, ale tomuto rezortu sa nič nevyrovná. Chýba mu azda len vlastná pláž a bližšie more.

Precestovali ste už s atletikou veľký kus sveta. Odkiaľ máte výnimočné zážitky?

Spomeniem halové majstrovstvá sveta v Portlande, to bol môj vstup do veľkej atletiky, kde som zažil peknú atmosféru. Skvelé podujatie bola univerziáda na Tajvane, lebo ázijský svet je najmä vďaka kultúre úplne iný ako náš európsky. Páčili sa mi aj majstrovstvá sveta 2017 v Londýne, kde bola neskutočná atmosféra, takisto môj prvý halový šampionát v Prahe 2015, na tribúnach v O2 Aréne bolo veľa ľudí a fantastická atmosféra. Čiže tých podujatí bolo viac, vrátane všetkých, kde som získal medailu.

Nebojíte sa lietať?

Zo začiatku som sa bál, lebo kým som sa nestal profesionálnym športovcom, nikdy som neletel, bol som nováčik. Ale pomohla mi trénerka, bývalá letuška. Pripravila ma na to, ako to na letiskách funguje, lebo som nemal obavy zo samotného letu, ale zo stresu a zhonu, ktorý má čaká na letisku. Teraz si už viem predstaviť aj sám niekam letieť.

Nástupca Bolta sa dočkal zníženia trestu na 18 mesiacov, ale olympijské hry v Tokiu...

Spomínate si na prvý let, cestovali ste sám?

Letel som s jedným kamarátom, atlétom a vtedy som bol rád, že tam bol a pomohol mi.

Kto je váš najväčší fanúšik?

Fúha, asi ich je viac na jednej úrovni, či už rodina, tatino, mamina, sestra, alebo Naďkin (trénerky Nade Bendovej) manžel Andy, ona samotná, decká u nás v klube, nechcem nikoho vynechať. Som vďačný každému, lebo je to veľmi cítiť a pomáha mi to.

Popri atletickej kariére študujete informačné technológie na Fakulte elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Kde sa vidíte o desať rokov?

Verím, že sa mi podarí úspešne doštudovať školu a raz sa aj zamestnať v niektorom z odborov, ktoré študujem, ale určite by som nechcel zmiznúť zo športu. Rád by som participoval aj na fungovaní akadémie, ktorú sme s trénermi založili. Čiže viem si predstaviť, že by som pomáhal deťom a mladým ľuďom, ak nie ako tréner, lebo na to potrebujete vzdelanie, tak nejakým iným spôsobom.

Kam sa v najbližšom čase podľa vás posunie technologický pokrok a ako ovplyvní naše životy?

Čoraz viac vecí bude pripojených k internetovej sieti, svet internetu bude obrovský. Veľa z tých vecí sa presunie do prostredia cloudu a budú sa nejakým spôsobom streamovať do používateľských zariadení. Na cestách budú chodiť autonómne vozidlá. Samozrejme, najradšej by som bol, keby pokrok nastal najmä v oblasti medicíny. Trebárs, aby 3D tlačené orgány dokázali zachraňovať životy aj v úvodzovkách obyčajných ľudí, ktorí dnes nemajú na účte šesť núl. Verím, že takéto moderné zdravotníctvo bude dostupné pre každého, to by som si naozaj veľmi prial.

Viac motivačných príbehov, rozhovorov, užitočných informácií (nielen) pre bežcov - ako trénovať, čo (ne)jesť, na čo si dávať pozor nájdete v jarnom čísle magazínu behame.sk, ktorý je už v predaji.