Načítavam...
Beháme.sk
Zvoľte veľkosť písma:
AaAaAaAaAa
Beháme.sk

Night Run je lavína endorfínov, vraví 30-ročný Bratislavčan

Night Run je lavína endorfínov, vraví 30-ročný Bratislavčan
Michal Krajíček rozbiehal pred šiestimi rokmi na Nočnom behu v Bratislave svoju bežeckú kariéru. Odvtedy nechýbal na žiadnom z doterajších ročníkov. Atmosféru podujatia si nevie vynachváliť. „Špeciálne pri Night Rune sa človek cíti byť súčasťou veľkej bežeckej rodiny,“ vraví 30-ročný Bratislavčan.

Ako si spomínate na prvý ročník, čím vás zaujal?

V roku 2009 merala trať pre mňa vtedy nepredstaviteľných 5,5 km. S kamarátom sme sa na túto vzdialenosť pripravovali zopár mesiacov. Bola to pre nás, nebežcov, obrovská výzva. Trať viedla z Hlavného námestia cez centrum, Starý most, Sad Janka Kráľa a Most SNP naspäť do centra. Samotná nervozita pred štartom, atmosféra akejsi spolupatričnosti, povzbudzujúci ľudia popri trati a zároveň večerná atmosféra Bratislavy zanechali v človeku prijemné spomienky.

Aký bol motív, že ste sa prihlásili? Bol to pre vás len ďalší z množstva behov, alebo to malo nádych niečoho výnimočného?

Prvý ročník bratislavského nočného behu bol pre mňa prvý organizovaný beh, na ktorom som sa zúčastnil. Mal byť istým prirodzeným vyvrcholením mojej prvej ,,vážnejšej'' bežeckej sezóny 2009. Navždy pre mňa zostane prvým behom, ktorý som úspešne dokončil a na ktorý budem vždy v dobrom spomínať, hoci som odvtedy absolvoval už niekoľko desiatok pretekov.

Aké ste mali dovtedy skúsenosti s behom?

Nikdy som nebežal vo väčšej skupine ako traja ľudia. Trénoval som len počas dňa, takže premiéru som mal pod reflektormi aj s takým množstvom ľudí. Našťastie som nikde nezakopol.

Viete popísať, v čom sa najviac Night Run za šesť rokov zmenil?

Night Run prešiel za tých šesť rokov riadny kus cesty. Samotná organizácia bola už v prvom ročníku na vysokej úrovni, ale organizátorom sa aj napriek tomu darilo každý rok pomyselnú latku dvíhať ešte vyššie. Spočiatku to bol beh pre pár stoviek ľudí, ktorí sa šli prebehnúť ulicami Starého mesta. Dnes beží na nočnom behu niekoľko tisíc ľudí. V tuneli, po nábreží. Popri trati sú sprievodné podujatia, v tuneli vás sprevádza laserová šou, hrá tam dídžej. Spolu s výborným zázemím na štarte a v cieli je to veľmi vyhľadávané bežecké podujatie.

Ktorá trať Night Runu sa vám najviac páčila?

Trasa sa v šesťročnej histórii menila viackrát, tak ako sa menila aj jej dĺžka, ktorá mala 5,5 km, 7 km, 9 km a 10 km. Posledný rok sa ustálila na méte desať kilometrov, čo považujem za správne rozhodnutie. Napomáha to porovnaniu výkonov bežcov aj z iných krajín. Páčila sa mi trasa prvých ročníkov, ktorá sa začínala a končila priamo v historickom centre Bratislavy na Hlavnom námestí, čo sa pri pár stovkách bežcoch dalo zvládnuť, ale pri súčasnej veľkosti štartového poľa by to bolo z kapacitných dôvodov nemysliteľné. Počas rokov sa bežalo aj cez Dunaj (Starý most, Most SNP, Most Apollo), cez Sad Janka Kráľa, tunelom jedným aj druhým smerom, nákladným prístavom... Spomínam si, že keď sa jeden rok bežalo po petržalskej hrádzi, kde z dôvodu chýbajúceho osvetlenia stálo každých tristo metrov osobné auto so zapnutými diaľkovými svetlami.

Čo hovoríte na organizačné zabezpečenie v porovnaní s inými behmi?

Agentúra, ktorá má toto podujatie na starosti, nie je pre bratislavskú a vlastne pre slovenskú bežeckú komunitu neznáma. Sám sa niekedy čudujem, koľko behov dokážu počas roka pripraviť a doviesť do úspešného konca. Čo sa týka organizácie, všetky behy pod ich hlavičkou, patria k tomu najlepšiemu, čo sa dá na Slovensku zabehnúť.

Dá sa počas behu vnímať aj atmosféra?

Samozrejme, dá sa vnímať počas celého behu. Na štarte je cítiť nervozitu, ľudia sa medzi sebou zdravia, v duchu sa pýtajú, či to, čo natrénovali, bude dnes večer stačiť. Pri výstrele štartovacej pištole je cítiť obrovskú eufóriu radosti, ktorá sa počas samotného behu a povzbudzujúcimi pri trati premieňa na obrovskú dávku endorfínov v cieli. Špeciálne pri Night Rune sa človek cíti byť súčasťou veľkej bežeckej rodiny.

Majú vaše výkony na Night Rune stúpajúcu tendenciu?

Spočiatku to platilo. V poslednom ročníku som sa ale pristihol, že si beh vyslovene užívam spolu s ďalšími bežcami, ľuďmi popri trati a na samotný výkon som akosi pozabudol. Až v cieli som zistil, že som zabehol možno o dve minúty horší celkový čas, ako rok predtým. V cieli som potom premýšľal, či to nejdem odbehnúť ešte raz...

Chystáte sa aj na 7. ročník?

Samozrejme, keďže som odbehol predchádzajúcich šesť ročníkov, nesmiem pretrhnúť šnúru. Tento ročník bude pre mňa významný, pretože som sa rozhodol, že sa o atmosféru behu podelím aj s mojou manželkou, pre ktorú to bude premiéra na 10 kilometrovej trati. Doteraz len postávala popri trati a povzbudzovala. Takže poctivo trénujeme, aby sme si po dobehu povedali, že sme splnili cieľ a beh sme si maximálne užili.

Absolvovali ste okrem Bratislavy aj iné nočné behy?

Viem, že existujú aj ďalšie nočné behy, či už v Prahe, Košiciach, na Donovaloch, či na Štrbskom Plese, ale najlepšie si viem užiť nočný beh v domácom prostredí. Do budúcnosti samozrejme nevylučujem účasť aj na iných nočných behoch, ale to už musím uvažovať nad dopravou či ubytovaním. V takom prípade by bolo lepšie si na beh rezervovať predĺžený víkend. 

11.9.2015 / Rozhovory / Autor: Braňo Raškovič