Cookies

Na naších stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania Behame.sk.
Bližie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.
Súhlasím
Načítavam...
Beháme.sk
Zvoľte veľkosť písma:
AaAaAaAaAa
Beháme.sk

Na Tibora v sukni ešte čakáme, tvrdí riaditeľ MMM Branislav Koniar

Na Tibora v sukni ešte čakáme, tvrdí riaditeľ MMM Branislav Koniar
Všade na vás čaká more inšpirácií, len sa treba dívať a niekedy aj pýtať, tvrdí riaditeľ MMM v Košiciach Branislav Koniar
Maratón v Paríži bežal v požičaných maratónkach, lebo jeho niekto ukradol z batožiny na letisku. Na maratóne v Turíne si v hustom daždi dobehol pre osobák. Maratón v New Yorku úspešne zdolal štyrikrát. A maratónu v rodných Košiciach úspešne šéfuje už 28 rokov. Branislav Koniar oslávi šesťdesiatku symbolicky 3. októbra 2019, v predvečer tradičného košického maratónskeho víkendu, počas ktorého sa pobeží 96. ročník najstaršieho európskeho maratónu a druhého najstaršieho na svete.

Čo by ste zaradili medzi novinky, ktorými obohatíte tradičný košický októbrový maratónsky víkend?


Pripravujeme viacero technicko-organizačných zmien na trati a v cieľovom servise, nové nadchody pre divákov, úpravy v logistike a zásobovaní. Teší nás aj vypravenie špeciálneho vlaku v podobe Maratónskeho expresu z Bratislavy do Košíc a samozrejme tiež príchod legendárnej Ingrid Kristiansenovej, ktorá sa v Košiciach predstaví v našom projekte Po stopách maratónskych legiend. Noviniek bude samozrejme omnoho viac, kto ich bude chcieť zažiť na vlastnej koži, zrejme si nenechá ujsť 96. ročník MMM.
V roku 1991 ste sa už ako čerstvý riaditeľ najstaršieho maratónu v Európe postavili na jeho štart, aby ste štvrtýkrát v živote v uliciach rodného mesta absolvovali jeho trať. Kedy pridáte piaty štart, nechceli ste ním osláviť tento rok svoju šesťdesiatku?

Myšlienka spojená s ďalším štartom v Košiciach sa v mojej hlave objaví iba raz za čas. Nie je síce úplne márna, ale v tomto momente si to neviem dosť dobre predstaviť. Ak bude zdravie slúžiť, tak azda v najbližších rokoch za predpokladu, že dirigentskú taktovku budú chcieť i môcť prevziať naši mladší kolegovia. Verím, že nebudú dlho otáľať, aby som to ešte stihol.

Od roku 1991 šéfujete už dlhých 28 rokov zanieteným ľuďom, ktorí po bostonskom organizujú druhý najstarší maratón na svete. Kedy počas príprav tohto podujatia sa vaši ľudia okolo MMM najviac zapotia?

Užší okruh ľudí sa poriadne zapotí počas viacerých zlomoch v príprave a celá viac ako tisíc členná zostava samozrejme počas posledných dní a v samotnú maratónsku nedeľu. Poznáte to však sami. Adrenalín v krvi pomáha prekonať únavu aj v najviac vypätých situáciách. Keď sa v pondelok po pretekoch stratí, akoby vám vypli motor.
Vlani ste mali veľkú radosť, keď ste do cieľa sprevádzali Tibora Sahajdu, ktorý ako najlepší Európan časom 2:15:59 skončil na ôsmom mieste. Vnímal vo svojom strhujúcom finiši vôbec vaše povzbudzovanie?

To či ma vnímal, som nezisťoval, ani to nebolo podstatné. Podstatný bol jeho obetavý výkon na hranici možného a radosť, ktorú priniesol fanúšikom v Košiciach i na celom Slovensku. O to viac, že tesne pre MMM zápasil so zdravotnými problémami.

Čo vás na jeho výkone prekvapilo? Pustil pred seba iba štvoricu Keňanov a trojicu Etiópčanov, ktorí vlani bežali svoje vlastné preteky...

Videl som ho v septembri pri tréningoch na dráhe a tam vyzeral naozaj výborne. Veril som, že bude dobre pripravený na konci sezóny, v ktorej zažil dovtedy viac sklamania než radosti. Napriek čiastkovým neúspechom sa dokázal skoncentrovať a nájsť potrebné sebavedomie. Svojim zlepšením prekonal všetky očakávania.
Niečo podobné medzi 221 ženami predviedla aj Sylvia Šebestian, ktorá výkonom 3:01:39 skončila na výbornom 6. mieste. Rýchlejšie od nej boli iba dve Keňanky a tri Etiópčanky, ktoré všetky košickú trať zabehli v čase pod 2:50 h. Ako ste vnímali jej odvážny súboj s Afričankami?

Na Tibora v sukni na Slovensku netrpezlivo čakáme. Veľmi by sme si priali napredovanie aj v ženskom bežeckom poli. Silvia si počínala dobre, verím že sa ešte môže zlepšovať a tiež, že sa vráti Katka Pejpkova Berešová a hádam sa zjavia aj nové ženské bežecké talenty. Základňu na to už aj vďaka bežeckému boomu azda máme.

Ako ste prijali informáciu, že Tibor Sahajda dal prednosť štartu na 96. ročníku MMM pred MS 2019 v atletike v katarskej Dauhe?


Bolo to jeho rozhodnutie, pred ktorým vraj niekoľko nocí nespal. Z našej strany sme tlak nevyvíjali, aby sme do deja nevniesli ďalšiu zbytočnú nervozitu. V Košiciach sa mu opakovane darí, jeho cieľom je olympiáda v Tokiu a ja verím, že si právo štartu na nej vybojuje. Myslím si tiež, že mu v budúcnosti neujde ani svetový šampionát a to v lepších klimatických podmienkach. Z pohľadu veku má pri fungujúcom zdraví pred sebou ešte mnoho štartov.

Kto vás za 28 rokov, čo šéfujete MMM, zo slovenských vytrvalcov v uliciach Košíc najpríjemnejšie prekvapil?

Ťažko povedať. Chceli sme vidieť na najvyššom stupienku Roba Štefka, čo sa nakoniec podarilo. Dobre som vychádzal s českým bežcom Petrom Pipom v drese Banskej Bystrice, ktorý tu zvíťazil v roku 1994. Potom sme sa už zriedka pozreli u mužov pod hranicu 2:20. Ak hovoríme o prekvapeniach, tak sa musíme vrátiť k už spomínanému Sahajdovi. Snažíme sa podporiť každého, pokiaľ je to v našich silách, vypisujeme osobitné prémie a bonusy pre najlepších domácich bežcov. Premýšľam však, že nie vždy je to iba o ekonomických podmienkach. Chce to silnú osobnosť.

Komu zo Slovákov dávate šancu, že by tento rok opäť dokázal držať krok s výnimočnými africkými bežcami a bežkyňami?

Tibor vyzerá byť medzi mužmi jasným favoritom, tréner Valiska hlási kvalitnú prípravu u Jozefa Urbana, uznávaný odborník Dušan Valent chce čo najlepšie pripraviť Silviu Schwaiger a aj niektoré ďalšie pretekárky sa netaja svojimi ambíciami. Najradšej by som bol, aby nám viacerí z nich čo najviac zamotali hlavu a nevedeli by sme si jasného favorita vybrať.

Máte odbehnutých osemnásť maratónov, ktoré ste absolvovali v mnohých krajinách sveta. Nechýbajú medzi nimi ani tie najznámejšie v zámorí. Kde sa vám najlepšie bežalo, z ktorého maratónu ste si priniesli najkrajšie zážitky a zároveň aj najcennejšie skúsenosti?

Na 100. ročníku maratónu v Bostone som do cieľa „doskackal“ takmer na jednej nohe pre výron, v Paríži som musel bežať v požičaných maratónkach, lebo tie moje niekto ukradol z batožiny na letisku, v Turíne som si v neutíchajúcom daždi dobehol pre osobák, maratón v New Yorku som zdolal štyrikrát. Všade na vás čaká more inšpirácií, len sa treba dívať a niekedy aj pýtať.
2.10.2019 / Rozhovory / Autor: SZ /  Foto: archív Branislav Koniar