Na hladkej i prekážkovej stovke cítim rezervy, vraví v rozhovore Viktória Forster

Na hladkej stovke som pravdupovediac nečakala národný rekord a po eufórii, aký som po rekorde zažila, som už nepredpokladala, že padne aj ďalší. Výborne som sa však ešte dokázala skoncentrovať a dopadlo to výborne i na prekážkach. Veľmi sa z toho teším.

Keď ste po stovke uvideli na ukazovateli čas 11,26, čo ste si pomysleli?

Najskôr ma zachvátil neskutočný pocit radosti. Vnímala som to však iba tak, že som si o 20 stotín zlepšila osobák. Keď som si uvedomila, že tam svietia aj písmenká NR – národný rekord – bolo to niečo úžasné.
Vedeli ste, akú hodnotu má slovenský rekord na 100 a že patrí od roku 1968 Eve Gleskovej-Lehockej? Čo prvé sa vám premietlo v hlave, keď ste zistili, že ste prekonali takmer 55-ročný národný rekord?

Pred pretekmi som neriešila slovenský rekord na stovke, zdal sa mi byť ešte veľmi vzdialený. Trénerka Katarína Adlerová mi však povedala, že ona si pred mítingom pozrela, aká je jeho hodnota. Ja vôbec… Vedeli sme však obe, že mám šancu predviesť na Štiavničkách rýchlu stovku. V letnej sezóne som totiž ešte nemala možnosť ukázať moju naozajstnú rýchlosť, lebo šancu súťažiť na kvalitných pretekoch som dostávala iba na prekážkach.

Keď som sa dozvedela, že nepobeží, ostala som trochu sklamaná. Súťažiť s takou hviezdou nie je každodenná záležitosť a ja rada behám so súperkami lepšími, ako som ja. Chcela som sa s Amusanovou porovnať v priamom súboji a na vlastnej koži zistiť, aký je medzi nami rozdiel. Pre mňa sú duely so špičkovými prekážkarkami vždy nesmierne motivujúce. Našťastie, Amusanovú nahradila kvalitná Američanka Hughesová a to ma po počiatočnom smútku z absencie majsterky sveta potešilo.

Ktorý z dvoch banskobystrických výkonov si viac ceníte?

Oba si vážim rovnako, na prekážkovej stovke, hoci som slovenský rekord len vyrovnala, ma teší najmä fakt, že som dokázala po prvom rekorde skrotiť eufóriu a znova sa naplno skoncentrovať tak, že aj druhý štvrtkový beh som zvládla na jednotku.

Kde cítite väčšie rezervy – na hladkých 100 m alebo na 100 metrov prekážok?

V oboch sa mám kam posúvať, ale uvidíme, čo prinesie život.

Bol pre vás štvrtkový banskobystrický podvečer na Štiavničkách satisfakciou za nevydarené Espoo?

Je pravda, že z ME do 23 rokov som odchádzala veľmi, ale veľmi sklamaná. Napriek tomu som sa snažila nastaviť myseľ tak, že sezóna sa neskončila a predo mnou sú ďalšie veľké preteky. Viem, že sme v príprave odviedli kvalitnú robotu a aj na P-T-S som chcela ukázať, čo vo mne naozaj je. Myslím si, že to vyšlo perfektne. Hladká stovka dopadla výrazne nad moje očakávania.

Pochádzate z Hronca, odkiaľ do Banskej Bystrice nie je ďaleko. Mali ste odtiaľ v hľadisku veľa fanúšikov?

Pre mňa bolo najcennejšie, že sa prišli pozrieť moji starí rodičia i rodičia. V hľadisku som mala aj kamarátov a dokonca i spolužiakov zo základnej školy. Prišli ma povzbudiť dokonca aj takí, ktorých som veru v Banskej Bystrici vôbec nečakala. Pre mňa je priam neuveriteľné, že tí ľudia si na mňa po toľkých rokoch spomenuli a prišli ma na míting P-T-S podporiť.

Bol čas po P-T-S na oslavy vášho skvelého banskobystrického šprintérsko-prekážkarského festivalu alebo vás oslava ešte len čaká?

S trénerkou Katarínou Adlerovou, mojou sparingpartnerkou Dankou Ledeckou i fyzioterapeutkou Evou Demešovou sme sa veľmi tešili už priamo na štadióne. Večer sme sa potom ešte chvíľku o tom, čo sa odohralo, porozprávali s Dankou i trénerkou. Na veľké oslavy teraz niet času, sezóna je v plnom prúde. Oslávime to však ešte raz teraz na tréningu. Úspech oslávime prácou… (Smiech.)

Už-už sa zdalo, že ste viac prekážkarka ako šprintérka, no po P-T-S je tu opäť dilema: hladká alebo prekážková stovka? Už ste o tom premýšľali, ako to cítite? Čomu sa budete prioritne venovať?

Nikdy som nepovedala, že s jednou alebo druhou disciplínou končím, je však pravda, že v tejto sezóne sme sa viac sústredili na prekážky. Jednoducho mám rada obe tieto disciplíny a neviem sa medzi nimi rozhodnúť. Takže naďalej budem obojživelníčka.

VIZITKA VIKTÓRIE FORSTER