Načítavam...
Beháme.sk
Zvoľte veľkosť písma:
AaAaAaAaAa
Beháme.sk

Martin Kučera: Eufória z víťazstva potlačila únavu z troch behov

Martin Kučera: Eufória z víťazstva potlačila únavu z troch behov
Najväčšiu senzáciu počas atletických súťaží 27. svetovej univerziády v ruskej Kazani (6. – 17. júla) spôsobil 23-ročný Bratislavčan Martin Kučera, ktorý časom 49,79 senzačne vyhral beh mužov na 400 m cez prekážky.

BEHAME.sk>> Martin, mimoriadne príjemný šok z ruskej Kazane máte úspešne za sebou, takže teraz môžete otvorene povedať, s akými ambíciami ste vlastne do Ruska na svoju prvú univerziádu v živote cestovali?


Martin Kučera>> Mojim hlavným cieľom, s ktorým som cestoval do Ruska, bolo postúpiť z rozbehov do semifinále. To bola základná méta, ktorú sme si s trénerom Vladimírom Bezdíčkom dali pred seba. Navyše, vytýčili sme si tiež úlohu, aby som v behu predal všetko, čo mám natrénované, lebo to sa nám doteraz nepodarilo naplniť (krátka odmlka). Navyše, keď generálka na Kazaň v Banskej Bystrici mi vôbec nevyšla. Pri tom behu som pokazil všetko, čo sa pokaziť dalo. Takže najskôr som tie zbabrané preteky musel dostať z hlavy preč - a potom som sa mohol koncentrovať na univerziádnu súťaž v Kazani. Tréner mi tiež zdôrazňoval, aby som bežal to, na čo mám.

BEHAME.sk>> Čo vám pomohlo vyburcovať sa k takým výborným výkonom? Kde sa dajú hľadať korene vášho univerziádneho triumfu a trojnásobného zlepšenia osobného výkonu?


Martin Kučera>> V prvom rade vo výborných podmienkach, ktoré nám organizátori v dejisku univerziády pripravili. Bola tam obrovský rýchla dráha. Tvrdý povrch Mondo, na ktorom mi nohy veľmi dobre išli. Akoby samé od seba (smiech). Všetko nasvedčovalo tomu, že tie časy by mohli byť veľmi kvalitné. Akonáhle som v rozbehu ´urobil´ čas 50,18, a zistil som, že to na tom tvrdom povrchu Mondo ide, začal som si čoraz viac veriť. Každým ďalším behom sa moja sebadôvera zvyšovala. Tak som si vždy dával pre seba nový a nový cieľ. Po rozbehu som postúpil do semifinále, zo semifinále aj keď iba časom do finále... Keď som po semifinále videl, že prví šiesti bežci sme natlačení do dvadsiatich stotín, tak som pochopil, že sen o medaile môže nadobudnúť reálne kontúry. Preto som začal robiť všetko pre to, aby som ju získal. Naozaj som do toho dal úplne všetko. Som nesmierne šťastný, ale aj veľmi milo prekvapený, že to vyšlo.

BEHAME.sk>> Prvá dráha vo finále behu na 400 m cez prekážky pri vašej výške to nie je práve to pravé orechové. Ako ste prijali tento verdikt? Nepociťovali ste to ako krivdu- a najmä oproti ostatným súperom aj určitú nevýhodu?


Martin Kučera>> Samozrejme, že je to nevýhoda. Keď som sa to dozvedel, bol som z toho trošku rozhodený. Lebo to prvé semifinále bolo pomalšie, tak som nečakal také nasadenie (krátka odmlka). Najprv som bol z toho všetkého dosť rozladený, no po určitom čase som sa s tým vyrovnal a začal sa koncentrovať len na finále. Už som neriešil dráhu... Bolo by to aj tak zbytočné mrhanie silami. Keď chce človek podať najlepší výkon, musí byť psychicky maximálne koncentrovaný na úlohu, ktorú má pred sebou. Dostal som ju, tak som sa musel s tým vyrovnať. Sústreďoval som sa najmä na správny rytmus. Skvele mi vyšlo prvých šesť prekážok na 13 krokov i výmena na 14 krokov. Fúkal silný vietor, snažil som sa neplytvať sily a šetriť ich na záver. Ten býva mojou silnou stránkou, čo sa aj potvrdilo. Dal som do neho všetko, čo vo mne ešte z tých troch behov zostalo. Vyplatilo sa to, súperi na mňa nestačili.

BEHAME.sk>> Tréner Bezdíček spomínal, že po prvej štyristovke cez prekážky v živote ste boli dosť dlho v cieli úplne ´tuhý´, neboli ste schopný slova, a trvalo vám dlho, kým ste prišli k sebe. Aká bola tá vaša prvá zlatá štyristovka cez prekážky? Čo ste po nej pociťovali?


Martin Kučera>> Obrovskú radosť a eufóriu. Príjemný šok! Nadšenie, ktoré sa slovami ani dobre nedá opísať. Tá najväčšia vlna eufórie sa ma zmocňovala už pri predbiehaní súperov na začiatku cieľovej roviny. To bola sila! A keď som vletel do cieľa - a keď som videl, že som vyhral, zmocnili sa ma krásne pocity. To sa nedá ani slovami opísať. Bol som nesmierne šťastný. Bol som v príjemnom šoku a všetko ostatné sa akoby zrazu niekam stratilo. Pocit únavy zastreli krásne pocity z víťazstva. Únava potom prišla až na druhý deň, keď sa človek zobudil, a pocítil, že po tých troch ťažkých behoch je organizmus dosť vyšťavený. Ale v cieli som nemal čas vnímať únavu. Tam mi na um vôbec neprišla (smiech). Bolo to niečo neopísateľné, nádherné. Škoda, že som bol na stupňoch víťazov ukrátený o našu slovenskú hymnu, keďže na univerziáde sa pri odovzdávaní medailí hrá len študentská hymna Gaudeamus Igitur.

BEHAME.sk>> Kde sa vo vás našiel ten rezervoár fyzických a psychických síl, že ste v Kazani v každom behu dokázali zlepšovať svoje osobné rekordy? Čo vás tak hnalo dopredu za čoraz lepšími časmi?


Martin Kučera>> Na každý beh som sa zvlášť motivoval. Dával som si čoraz vyššie ciele. Z rozbehov som postúpil pôvodne z druhého miesta. Veľmi rýchlo som zistil, že na tom povrchu sa mi veľmi dobre beží. Vedel som, že tie časy sú výborne, tak som sa chcel zlepšovať. Som rád, že som to dokázal. Aj preto som každý deň musel dostať zo seba únavu. Každý deň som podstupoval masáž, ľadovanie, regeneráciu. Všetko sme robili preto, aby som na druhý deň bol opäť fit. Vždy, keď som sa ráno zobudil, nebol som nejako unavený, ani psychicky, ani fyzicky unavený. Spoločnými silami sa nám darilo držať ten môj organizmus v optimálnej kondícii a dobré výsledky ma poháňali dopredu.

BEHAME.sk>> Martin, koho ste svojim triumfom na 27. svetovej univerziáde v Kazani najpríjemnejšie prekvapili? Kto mal z vášho titulu akademického majstra sveta najväčšiu radosť?


Martin Kučera>> Myslím si, že moje prvé miesto na univerziáde v Kazani prekvapilo každého. Určite aj rodičov doma, môjho trénera, ktorý bol v tom čase na majstrovstvách Európy pretekárov do 22 rokov. Kto mal z tej zlatej medaily najväčšiu radosť? Samozrejme, že ja (smiech). A potom asi rodičia. Keď mi telefonovali - a pri gratulácii plakali od šťastia a radosti, tak som sa tiež skoro rozplakal. Takže bolo to úžasné. Jednoducho, boli to neopakovateľné pocity.

BEHAME.sk>> K B- limitu na MS vám chýba pomerne málo, iba 19 stotín sekundy. Keďže s jedlom rastie chuť, po veľkom životnom úspechu v Kazani budete sa usilovať aj o splnenie tejto méty? Idete sa ešte pobiť o limit na augustové majstrovstvá sveta v Moskve?


Martin Kučera>> Viem, že od práva štartovať na MS v Moskve ma momentálne delí iba devätnásť stotín. Lenže neviem, či také výkony, aké som predviedol v Kazani, ešte túto sezónu zopakujem (krátka odmlka). Potrebujem k tomu nie iba dobrú dráhu, ale aj veľkú motiváciu (krátka odmlka). V tejto chvíli neviem povedať, či som schopný vyburcovať sa k výkonom na úrovni univerziády. Motivácia vo finále bola taká obrovská, že ťažko sa už človek dokáže vybičovať k niečomu podobnému. Samozrejme, že idem do toho. Ako hovorí tréner, treba využiť tú formu, ktorú som mal v Kazani. Ja nemám čo stratiť. Vrcholom mojej sezóny bola práve Svetová univerziáda, ktorú som bravúrne zvládol. Mojou ďalšou métou je účasť na budúcoročných ME a dlhodobým cieľom sú olympijské hry v Rio de Janeiro 2016. To je taký môj sen. Samozrejme, stále je v hre aj účasť na majstrovstvách sveta v Moskve. Ťažko však v tejto chvíli zodpovedne sľúbiť, či sa človek dokáže po vrchole sezóny ešte na šampionát správne namotivovať, a či veci tak klapnú ako v Kazani. Ale určite sa o limit na MS pokúsim. Nemám čo stratiť. Času je však málo. Uzávierka pre plnenie limitov bude už v nedeľu 28. júla.

BEHAME.sk>> Tento rok ste mali poriadne hekticky. Okrem úspešného finišu na univerziáde v Kazani ste nedávno úspešne finišovali aj so štúdiom na Prírodovedeckej fakulte UK v odbore molekulárna biológia. Promócie ste mali iba deň pred odletom do Kazane. Čo vám tento rok dalo viac zabrať? Štúdium alebo atletický tréning?


Martin Kučera>> Škola ma bavila. Štátnice som urobil na samé áčka. Štúdium som skončil s červeným diplomom. Po dokončení vysokej školy zo mňa okamžite opadol všetok ten tlak, ktorý sprevádzal náročnú kombináciu tréningu a štúdia. Ako čerstvo skončený absolvent som sa mohol konečne sústrediť len na tréning. Asi aj to mi dosť pomohlo k tomu, že som v Kazani dosiahol tri osobné rekordy v troch behoch za sebou! Neviem, bežalo sa mi veľmi dobre (krátka odmlka). Je tiež pravdou, že teraz sa môžeme s trénerom koncentrovať iba na športovú prípravu. Iné povinnosti mi skončením vysokoškolského štúdia už odpadli.

23.7.2013 / Rozhovory / Autor: ŠŽ /  Foto: SITA