Športujem od mladosti, takže šport sa stal neodmysliteľnou súčasťou môjho života. Keď sa na to pozrieme z pohľadu zdravia, šport by mi veľmi chýbal. Človek sa vyvinul ako pohybujúca sa súčasť živej prírody. Šport je kompenzáciou stresu, ktorý zažívame dnes a denne v občianskom aj pracovnom živote.
Stresová reakcia je prastará reakcia, ktorú sme zdedili po zvieracích predkoch a je to príprava na fyzickú akciu, a to buď na útek, alebo na boj. Keď má moderný človek stres, zapáli si cigaretu, sadne si pred obrazovku počítača alebo televízie a čímsi sladkým si obalí nervy. A to je vôbec to najhoršie, čo môže pre svoje telo spraviť.
Čiže aj vy sa snažíte vybehať zo stresu?
Áno. Keď som najviac strhaný po ťažkých operáciách, idem sa prebehnúť.
Šport nebol pre vás vždy len rekreáciou. Viete vymenovať nejaké výkony či výsledky, na ktoré ste skutočne pyšný?
Maratón som zabehol za 3:14. Maratónci hovoria, že výsledný čas sa má začínať číslom 2, takže to sa mi nepodarilo. Priniesol som do Česka niekoľko medailí z pretekov lekárov na bežkách a v triatlone. Samozrejme, v mojich vekových kategóriách.
Veľkú Kunratickú som bežal zatiaľ 38-krát. Najstarší, nikdy neprerušený beh na svete Běchovice – Praha som absolvoval 35-krát.
Beh, triatlon, bežky, lyžovanie. To je pomerne široký rozptyl. Ktorý z menovaných športov je váš najobľúbenejší?
V priebehu času sa to mení. Mojim hlavným športom bol pozemný hokej, v ktorom som reprezentoval pražskú Slaviu. S ním som musel prestať, pretože šrámy, ktoré občas pri tomto športe utŕžite, mi prekážajú pri umývaní pred operáciami. Môj skutočne najobľúbenejší šport je beh, ale starnutím tela dávam čoraz viac priestoru cyklistike, pri ktorej nie sú nárazy na kĺby také výrazné ako pri behu.
Nezdravé športy
Ktorý šport je najzdravší?
Za vôbec najzdravší šport považujem bežecké lyžovanie. Neprichádza k nárazom na kĺby, športovec zapája celé telo a pohybujete sa v zdravej prírode v spoločnosti úžasných ľudí. Bežkári sú prosto srdciari.
Spomínali ste maratón, pred chvíľou triatlon. Nie sú niektoré z týchto športov už zdraviu viac škodlivé než naopak? Respektíve, kde je tá hranica?
Preteky ako Ironman (jeden zo série dlhých triatlonových pretekov, ktoré usporadúva World Triathlon Corporation) už nemožno považovať za zdraviu prospešné. Rovnako vnímam aj maratón. Sú to nádherné preteky, avšak robili sme veľký výskum na takmer stovke dobrovoľníkov a ukazuje sa, že v cieli maratónu má časť bežcov dočasné známky poškodenia srdečného svalu. Dočasné preto, že vo väčšine prípadoch do 24 hodín zmiznú.
Čiže to nie je už čisto o prospešnosti pre telo, ale skôr o akomsi prekonávaní sa, je to tak?
Áno, presne tak. V živote však robíme toľko nezdravých vecí ako fajčenie a jedenie tučného mäsa, že keď si dáme jeden či dva maratóny do roka, keď sme na to správne pripravení a trénovaní, tak nás to určite nezabije.
Radí sa k týmto „nezdravým“ športom aj napríklad cyklistika v podobe Tour de France a podobných etapových pretekov s extrémnymi horskými etapami?
Výkony cyklistov určite nie sú zdraviu prospešné. A to nie len touto extrémnou námahou, ale aj riskantnými zjazdmi. Dnes sa totiž Tour de France vyhráva v zjazdoch. Tu si vyslovene myslím, že ide o riziko.
V súčasnosti vnímam akýsi boom aktivity s názvom nordic walking. Starší aj mladší ľudia sa s palicami aktívne prechádzajú po uliciach či prírode. Má táto aktivita nejaký reálny význam?
Áno. Všetkým našim pacientom, ktorí nikdy nešportovali a následkom toho sa dostali na operáciu srdca, odporúčam, aby sa začali hýbať spôsobom nordic walking. Je to skutočne prospešné, kalorický výdaj je o 30 percent vyšší než pri normálnej chôdzi. Človek však musí vedieť, ako na to, niekto mu to musí jasne ukázať a naučiť ho to. Keď vidím tých dedkov a babičky, ako palice ťahajú za sebou, pomyslím si, že to nie je nordic walking. Musia si kúpiť dobré palice, bežecké topánky a ovládať správnu techniku.
Čo je v športe zdravé a čo už nie? Sú športovci, ktorí všetko podriaďujú výkonom, prestanú jesť múčne potraviny, paradajky, tatársku omáčku, prestanú piť alkohol a zamestnajú experta na spánok. Je nejaká miera, alebo všetko toto je opodstatnené?
Zmyslom športovania je, aby sme boli zdraví. A to, že pritom vyrastie olympijský víťaz alebo víťaz Wimbledonu, je vedľajší produkt. Absolútnym zmyslom športovania je, aby sme sa všetci hýbali. Keď dávame deti na šport, prvotnou motiváciou by nemalo byť to, že z nich chceme mať špičkových atlétov. Mali by byť zdraví, dobre sa cítiť, pretože v zdravom tele je zdravý duch.
V tom ohľade, o ktorom hovoríte vy, už ide o šport ako remeslo, ako niečo, čím si športovec zarába. A potom je už na ňom, aby si zvolil správne prostriedky. Ja ako chirurg nepracujem so zbíjačkou, tak isto konkrétny športovec musí vedieť, čo je správne pre jeho remeslo. Pre rekreačný a výkonnostný šport sú akékoľvek potravinové diéty nezmysel. Stačí zdravá výživa a v cieli si dať jednu desiatku pivo. (úsmev)
Covid je pre športový svet pohroma
Rovnako ako civilný svet, možno ešte silnejšie zasiahla pandémia covidu aj športový svet. Aká silná pohroma pre šport tento vírus je?
Pre šport je tento vírus obrovská pohroma. Športovci nemohli rok športovať a teraz, keď môžu, hrajú pred prázdnymi štadiónmi. To je skutočne pohroma pre šport. A možno nie ani tak vírus sám o sebe, ale obmedzenia, ktoré sú s tým spojené.
Vnímate, že lekári profesionálnych športovcov, resp. oddielov sa teraz musia dovzdelať v tejto problematike? Snažia sa vedomostne aj prakticky dostať do nového zdravotníckeho veku športu?
Nemyslím si. Takých infekcií a ešte omnoho nebezpečnejších, tu v minulosti bolo mnoho a v budúcnosti určite mnoho aj bude. Preto som k opatreniam, ktoré sú aktuálne zavedené, veľmi kritický.
S čím musia športovci najčastejšie zápasiť? Čo môže Covid-19 a s ním spojené ťažkosti športovcovi spôsobiť?
Epidémia sa končí, takže všetky zdravotné problémy sa budú zhadzovať na postcovidový syndróm. Predtým sa tomu hovorilo jarná únava, teraz bude toto. Určite môže koronavírus zanechať stopy na pľúcach či srdci, ale máme skúsenosť zo spolupráce so zdravotnou komisiou olympijského výboru. Všetkým športovcom, ktorí sa pripravujú na záverečné preteky a prekonali covid – nielen boli pozitívni, ale reálne prekonali túto chorobu –, sme urobili magnetickú rezonanciu srdca. Chceli sme zistiť, či tam koronavírus nezanechal nejaké stopy.
Aký bol výsledok?
U žiadneho zo športovcov sme nič nenašli.
Sú športovci, ktorí sa s tým vyrovnávali ešte dlhé mesiace po prekonaní, iní sa vrátili a boli takí, ako predtým. V čom to môže byť?
Každý človek je iný, okrem jednovaječných dvojčiat, ktoré sú identické. Najviac si túto chorobu odskákali ľudia, ktorí si za to do určitej miery mohli sami, pretože fajčili a boli obézni, z čoho dostali cukrovku. A tí sa ukázali byť rizikovou skupinou. Pretože v brušnom tuku je najviac receptorov, v ktorých sa covidové vírusy cítia ako prasa v žite. Čiže každý človek je iný, a prečo sa niekto z toho dostáva dlho a niekto je hneď v poriadku, sa dá analyzovať len prípad od prípadu.
Dá sa nejako proti covidu preventívne chrániť? A to nemyslím len rúška či očkovanie.
Ja mám 73 rokov, prekonal som covid a bez problémov som ho prežil. A to napriek tomu, že by som mal byť rizikovou skupinou. Keď je človek v dobrej telesnej kondícii, primerane sa stravuje a hýbe sa, zvyšuje si imunitu. Najhoršie je, keď je človek v strese, pretože sa mu znižuje imunita. A to je pre choroby a vírusy ideálne.
