Jedným podujatím spojili dva symboly Slovenska: Tatry a Dunaj

Keďže v tom čase išlo nielen o úplne nový beh, ale aj o nový koncept, bolo treba ho preveriť čo najpodobnejšími reálnymi pretekami. Potrebovali sme dvanásť dobrovoľníkov. Nultým ročníkom sme si priamo v teréne overili systém štafetového behu presne v tej podobe, ako sme si ho naplánovali. Spolu sme vyskúšali trať celého behu, aby sme potom vedeli určiť prepočet nahlásených a reálnych časov bežcov. Získali sme fotografie a video z behu, ktoré neskôr poslúžilo na prezentáciu konceptu bežcom a ďalším záujemcom, ktorí sa chceli nejakou formou podieľať na príprave tohto netradičného podujatia.
Najťažšie na celej našej akcii je identifikovať potenciálne rizikové miesta a potom ich, samozrejme, aj včas a účinne eliminovať. Trať nie je „homogénna“, niektoré miesta majú obmedzenú kapacitu, čím predstavujú potenciály problém, najmä z pohľadu priechodnosti motorových vozidiel a parkovania. To je stále veľmi citlivý bod celého podujatia.

Najťažšie chvíle nastali, keď nám niekto totálne rozrušený volal, že sa mu asi stratil bežec a už dve hodiny blúdi niekde na hrebeni Nízkych Tatier... Našťastie sa vždy všetci účastníci behu našli. Zatiaľ každý prihlásený tím pokračoval v pretekoch až do bratislavského cieľa.

V popise trate upozorňujeme na úseky, ktoré sú orientačne náročnejšie. V každom prípade odporúčam mať na týchto úsekoch pri sebe mobilný telefón. Na štartových číslach sú uvedené telefónne čísla, na ktoré treba v prípade núdze volať. Jeden úsek je „cross country“, kde by som navrhoval nasadiť bežca, ktorý je zvyknutý behať v teréne. Problémy môžu nastať najmä vtedy, keď kapitán tímu tento úsek podcení.

Trať vedie aj cez oblasti s výskytom medveďov, ale štarty tímov nastavujeme tak, aby ich všetci absolvovali ešte za svetla. Okrem toho okolo bežcov je taký rozruch, že medvede sa nám, verím, vyhnú veľkým oblúkom. Nočné úseky nepredstavujú väčšie riziko ako denné úseky. Viacerí bežci, najmä ženy, majú pre väčšiu istotu zabezpečený sprievod – bežca alebo cyklistu. Pravidlá to umožňujú za presne definovaných podmienok. Nočný beh je ale napokon pre všetkých najväčší zážitok.

Myslím si, že bežci vyhľadávajú nové výzvy, dobrodružstvo a náročný, ale dosiahnuteľný cieľ. A toto všetko predsa štafetový beh od Tatier k Dunaju predstavuje. Vďaka tomu je to najväčší štafetový beh na Slovensku počtom bežcov, dĺžkou aj časovým rozsahom.

Na niektorých miestach totiž musíme určovať pre vozidlá tímov špeciálny režim, aby bola zabezpečená priechodnosť a parkovanie. Každý rok je veľkou pomocou asistencia polície, na ktorú sa budeme musieť čím ďalej viac spoliehať, keďže bežcov aj vozidiel je na trati stále viac. Koniec koncov Ministerstvo vnútra SR každoročne preberá záštitu nad týmto podujatím - a treba povedať, že nejde len o formálnu podporu. Sme veľmi radi, že sme u nich našli pochopenie.

Aj keď štafetový nonstop beh od Tatier k Dunaju kladie na účastníkov špecifické nároky, je možné sa naň dopredu pripraviť. Okrem pravidelného behu na 10 a viac kilometrov je vhodné natrénovať úseky s prevýšením, vyskúšať si beh v neznámom prostredí len podľa mapy, ísť si zabehať dvakrát za deň, behať aj po tme s čelovkou a podobné testy bežeckej kondície. Teda čo najreálnejšie sa pri tréningu priblížiť podmienkam, ktoré ich preveria počas podujatia. Viem, že niektoré tímy, ktoré tento beh absolvovali v minulosti, dokonca trénujú priamo na trati a bežci si niekoľkokrát zabehnú svoje plánované úseky. Akcia Od Tatier k Dunaju je najmä veľkým dobrodružstvom. Takže určite si na svoje prídu športovci, ktorí nie sú len bežci, ale venujú sa aj inému športu a pritom fyzicky takýto beh bez problémov zvládnu.
Vyzdvihol by som najmä organizačný aspekt podujatia a tímovú prácu. Veľmi dôležitú úlohu v ňom má kapitán tímu. Nie je len styčným dôstojníkom medzi organizátormi a tímom. Kapitán štafety by mal veľmi dobre poznať trať behu, pravidlá podujatia a najmä schopnosti a možnosti členov svojho tímu. Aby ich vedel správne viesť počas celého behu. Účastníkom behu odporúčam premyslieť si aj také veci, ako je komunikácia v rámci tímu počas podujatia, pripraviť si postup v prípade nepredvídaných okolností, ako je napríklad zranenie niektorého člena tímu a podobne.

Najskôr na tento účel slúžilo len facebookové konto behu, ale keďže viaceré tímy hľadali členov na doplnenie počtu, tak sme zriadili zoznamku priamo na webe. Podľa informácií, ktoré máme, ju mnohí bežci využívajú a darí sa im aj vďaka nej zostaviť svoj tím.

Veľmi sa mi páčia horské úseky s výhľadom na Vysoké Tatry, vyzdvihol by som úseky cez mosty ponad Hron a Malý Dunaj, prebeh nočnou Banskou Bystricou, alebo záverečné úseky pri Dunaji.

Pre mňa je najväčšou odmenou vidieť pribiehať tímy do cieľa na Tyršovom nábreží v bratislavskej Petržalke. Sledovať ich radosť z prekonania veľkej výzvy, ktorú náš beh v sebe stále má. Keď si uvedomíte, čo všetko bežci museli v priebehu necelých dvoch dní absolvovať, aby to zvládli - a teraz nemyslím len samotný 30 kilometrový beh, ale aj prípravu, osobné nepohodlie, odriekanie spánku, respektíve dostatočného oddychu a regenerácie, tak je to aj pre mňa stále ešte hotový „doják“.