Cookies

Na naších stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania Behame.sk.
Bližie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.
Súhlasím
Načítavam...
Beháme.sk
Zvoľte veľkosť písma:
AaAaAaAaAa
Beháme.sk

Dobrý vytrvalec musí byť tvrdohlavý, vraví maratónec, ktorý sa nevzdal

Dobrý vytrvalec musí byť tvrdohlavý, vraví maratónec, ktorý sa nevzdal
Kto sú, ako a s kým pracujú, čo by chceli dosiahnuť? Portál behame.sk prináša seriál rozhovorov so slovenskými bežeckými trénermi. Tretím v poradí je Marcel Matanin (39), šéftréner slovenskej reprezentácie pre vytrvalostné disciplíny.

Rodák z Vranova nad Topľou Marcel Matanin tvrdí, že kto chce byť úspešným vytrvalcom, musí byť zdravo tvrdohlavý. A tiež musí mať v génoch zafixované veľmi silné vôľové vlastnosti, lebo vytrvalostný beh je predovšetkým o vôli. A ďalej ho posúva aj ctižiadostivosť. On tieto vlastnosti preukázal predovšetkým počas maratónu na OH 2004 v Aténach. V kolíske tejto disciplíny za svoju nezlomnú vôľu zožal búrlivý aplauz. Akoby ten slávny maratón vyhral! A on ho iba nevzdal. Presnejšie, nedokázal ho vzdať.

BEHAME.sk>> V súčasnosti celá Európa prežíva ohromný boom v masových behoch. Čím si to ako atletický odborník vysvetľujete?


Marcel Matanin>> Je to zdravý životný štýl. Beh je najjednoduchšia možnosť ako sa dostať do psychickej a fyzickej pohody. Na beh človek nepotrebuje veľa pomôcok. Stačia kvalitné tenisky, vhodné oblečenie a človek môže behať, koľko chce – a potrebuje. Na beh nepotrebuje ani partnera. Na beh nepotrebuje nejaký špeciálny povrch. Môže sa vybrať kdekoľvek, kedykoľvek, kamkoľvek. A netreba tiež zabúdať na to, že v prvom rade človek beží pre seba, pre svoje potešenie.

BEHAME.sk>> Je šanca, že by z tejto veľkej bežeckej základne mohli časom vyrásť aj nejakí kvalitní atléti, povedzme, budúci reprezentanti?


Marcel Matanin>> Určite áno. Možné to je. Záleží naozaj iba na konkrétnom človeku, či je ochotný pristúpiť na tréning, ktorý ho presunie z rekreačného behu na úroveň výkonnostnej až vrcholovej atletiky. Lebo potom to všetko je už o inej práci a príprave. Je na rozhodnutí toho človeka, či bude ochotný na tom tréningu aj trpieť. Určité atletické tréningy sú totiž aj o bolesti. Pokiaľ by niekto taký bol, mohol by behať aj dobré časy. Mohol by splniť aj limity na nejaké veľké medzinárodné podujatie.

BEHAME.sk>> Európania posledných 20 – 30 rokov vo vytrvalostných bežeckých disciplínách ťahajú v konkurencii silných Afričanov za kratší koniec. Nemôže ich to pri športovom snažení demotivovať?


Marcel Matanin>> Ja si myslím, že nie. Samozrejme, že Afričania v súčasnosti Európanov zdolávajú. Je veľmi veľa dobrých Keňanov, Etiópčanov, Somálčanov, ktorí v týchto behoch dominujú. Ale je tiež veľa dobrých bežcov zo starého kontinentu, ktorí sa im snažia vyrovnať. Mám na mysli Talianov, Portugalcov, Španielov. Samozrejme, éra bielych vytrvalcov je trochu na ústupe. Ale ja si myslím, že za nejaký čas sa to vyrovná. Verím, že kvalitní bieli vytrvalci budú schopní konkurovať čiernym bežcom.

BEHAME.sk>> Africkú dominanciu ste si sám ako aktívny vytrvalec vyskúšali na vlastnej koži. Ako to vníma dobre trénovaný športovec, keď počas maratónu alebo nejakého náročného krosu zistí, že jeho súperi z Afriky si bežia vlastné preteky?


Marcel Matanin>> Je to trošku špecifické (smiech). Za mojej éry, keď som ja súťažil, bolo veľa skvelých bežcov aj z Európy. Sám som zažil olympiádu v Aténach, kde vyhral beloch Stefano Baldini z Talianska. Vo vytrvalostných disciplínách je to všetko najmä o tom správnom dni. Byť v správnej chvíli na správnom mieste. Ten deň D musí tomu pretekárovi sadnúť. V športe je každý poraziteľný. Aj Keňania a Etiópčania (smiech).

BEHAME.sk>> Na ktorý výsledok zo svojej kariéry ste pyšný, ktoré umiestnenie si aj s odstupom času najviac ceníte?


Marcel Matanin>> Jednoznačne účasť na olympiáde 2004 v Aténach! Aj keď som tam nedosiahol výsledok, ktorý som si želal (smiech). Ja si tento výsledok stále vysoko cením. Samotný štart na olympiáde bol pre mňa životný úspech! Samozrejme, cením si aj medaily z ME v behu do vrchu. Tak isto aj titul majstra sveta v behu do vrchu v kategórii veteránov (krátka odmlka). Sú určité medaily... Prvý titul majstra Československa v krose. To je jedna z tých, ktoré mám stále zavesené doma (krátka odmlka). Sú rôzne medaily, ktoré mi urobili radosť. Vôbec prvá moja medaila z majstrovstiev Slovenska. Tá ma veľmi potešila (smiech).

BEHAME.sk>> V akej disciplíne ste ju získali?


Marcel Matanin>> Na majstrovstvách Slovenska v krose. To ešte bola Slovenská socialistická republika (smiech).

BEHAME.sk>> Aj keď na svoj výkon v olympijskom maratóne v Aténach ste spomínali s úsmevom na perách, pred rokom sme hovorili s Róbertom Štefkom, ktorý veľmi vysoko oceňoval vašu ohromnú bojovnosť na týchto pretekoch. Obdivoval vašu nezlomnú vôľu, lebo on štyri roky predtým vzdal maratónsku súťaž v Sydney. Keď ste uzatvárali bežecké pole, nemali ste chuť olympijský maratón zabaliť a nastúpiť do zberného autobusu?


Marcel Matanin>> Určite takáto myšlienka skrsla aj v mojej hlave (smiech). Ale keďže som vedel, že Robo Štefko pred štyrmi rokmi - v roku 2000 v Sydney - maratón vzdal, ďalší Slovák Martin Vrábel na OH 1988 v Soule tiež, tak som si povedal, že sa ho pokúsim dobehnúť. Ja slovenskú tradíciu na olympijskom maratóne preruším. A to aj napriek tomu, že to nebude v najlepšom čase. Rozhodol som sa, že to dobehnem. V žiadnom prípade ten maratón nevzdám.

BEHAME.sk>> Ešte máte zimomriavky na tele, keď si spomeniete na aplauz divákov, ktorým vás vítali v cieli spomínaného olympijského maratónu?


Marcel Matanin>> Určite áno. To je nezabudnuteľný zážitok, ktorý vo mne zostal na celý život. Určite by som ho doprial zažiť každému športovcovi. Bolo to nádherné, keď som vbehol na štadión... Tréneri mi neskôr so smiechom hovorili: ´Okej, ty si mal taký ohromný aplauz ako víťaz tohto maratónu.´ Čiže bolo to fakt super... Aj keď v tom čase som nevedel, že ma vítajú ako posledného maratónca, ktorý súťaž dokončil (smiech). Nemal som informácie, nevedel som, že bežci, ktorých som nechal za sebou, nakoniec maratón vzdali. Na štarte nás bolo stodva a do cieľa nás dobehlo iba osemdesiatjeden. Ja som bol posledný (smiech).

BEHAME.sk>> Zažili ste v kariére takú súťaž, alebo preteky, po ktorých ste mali pocit, že ste v nich prepásli životnú šancu?


Marcel Matanin>> Asi nie (krátka odmlka). Asi som to takto nehodnotil. Samozrejme, možno mi niekde chýbalo kúsok športového šťastia, aby som urobil lepší výsledok. Ale, že by som to považoval za nevyužitú životnú šancu? To nie. Bol som piaty na ME v behu do vrchu, kde som o medailu prišiel na poslednom kilometri a pol. Čiže ... To sa nedá povedať, že som to prepásol. Lebo v podstate, keď vám pri behu dôjdu sily, keď nestačíte s dychom, nemáte inú šancu, len tempo zmierniť – a preteky dokončiť (smiech).

BEHAME.sk>> Aký máte športový životopis za sebou, kto vás k atletike priviedol?


Marcel Matanin>> K atletike ma priviedla moja učiteľka na základnej škole.

BEHAME.sk>> Ona zistila, že ste ideálny typ na atletiku, na dlhé trate?


Marcel Matanin>> Vtedy sa ešte robili odznaky zdatnosti. V tejto chvíli sa mi to zdá ako neuveriteľne ďaleká história (smiech). Viac som vynikal v dlhších disciplínách než v šprintoch. Prvýkrát ma vtedy vybrali na krajské kolo nejakej atletickej súťaže a potom sa to so mnou už tak viezlo... Už všetci okolo mňa vedeli, že rád behám (smiech).

BEHAME.sk>> Spomínate, že za svoje úspechy vďačíte klubom a trénerom. Dresy ktorých klubov a oddielov ste počas kariéry obliekali, a ktorí tréneri vás v kariére viedli?


Marcel Matanin>> Prvým veľkým klubom bol atletický klub Vranov nad Topľou. Odtiaľ som prestúpil na Osemročné športové gymnázium (OŠG) do Košíc, kde som začal trénovať pod vedením známeho trénera vytrvalcov Pavla Madára. Tam som bol počas celej strednej školy štyri roky. Potom som svoju prípravu konzultoval s anglickým odborníkom Ianom Bloonnfildom. S týmto pánom som sa spoznal na majstrovstvách sveta v polmaratóne.

BEHAME.sk>> On si vás vybral za zverenca, alebo vy jeho za trénera?


Marcel Matanin>> Aby som pravdu povedal, ja jjeho vybral za trénera. Od neho som sa dostal k Mirovi Okálovi. Bolo to v čase, keď som robil maséra na Štrbskom Plese. Raz večer počas rozhovoru som ho poprosil, či by ma neviedol v príprave. Trochu sa tomu bránil, lebo on nikdy dovtedy vytrvalcov vo svojej skupine nemal, skôr sa orientoval na prípravu bežcov na 800 metrov a 1500 metrov. Ale nakoniec sa rozhodol, že to so mnou skúsi.

BEHAME.sk>> Marcel, ktorý tréner vám ako bežcovi dal najviac – a od ktorého ste si už pre svoju súčasnú trénersku prácu zobrali najviac poznatkov?


Marcel Matanin>> Ťažko povedať, ktorý tréner mi dal najviac (krátka odmlka). Lebo každý tréner mi pre športovú kariéru niečo dal. Nechcem nikoho extra vyzdvihovať. Každý z nich mi niečo dal. Pomôžem si medailami (krátka odmlka). U Paľa Madára som získal prvú medailu. Pod jeho vedením som zaznamenal takéto úspechy. Vďaka nemu som vybojoval prvý cenný kov (krátka odmlka). Zasa na druhej strane pod vedením Miroslava Okála som splnil limit pre maratón na aténsku olympiádu. To bolo najväčšie ocenenie našej spoločnej práce - a také zadosťučinenie za všetko, čo som pre účasť na olympiáde v Aténach urobil.

BEHAME.sk>>Kto bol vašim prvým zverencom, ktorého ste trénovali? Ako ste sa k nemu dostali?


Marcel Matanin>> To je trochu špecifické. Ja som v športe ako profesionál nikdy nefungoval. Nikdy som sa nevenoval trénovaniu. Venoval som sa iným aktivitám. Prvými zverencami sú teraz Boris Csiba, Gabriel Švajda a môj 16-ročný synovec Samuel Matanin. S nimi teraz v podstate začínam (smiech).

BEHAME.sk>> Čiže trénerom ste sa stali až po príchode na post športového riaditeľa ČSOB Bratislava Maratónu a do prostredia bratislavskej firmy Be Cool Sport?


Marcel Matanin>>
Áno. Až v Bratislave.

BEHAME.sk>> Keďže ste sa až na staré kolená začali venovať trénovaniu, zaujíma nás, ako ste prežívali prvé preteky svojho prvého zverenca?


Marcel Matanin>> Určite som bol nervózny, ako to celé dopadne. Ale myslím si, že celkom sme to zvládli. Aj môj zverenec, aj ja. Takže zatiaľ je to v poriadku.

BEHAME.sk>> Ste trénerom Slovenského atletického zväzu pre dlhé trate, máte na starosti bežcov - vytrvalcov. Ako vidíte šance Slovákov urobiť povedzme o päť – desať rokov nejaký dobrý výsledok na vrcholnom svetovom alebo európskom podujatí? Akú budúcnosť vidíte pred atlétmi – vytrvalcami, ktorí začínajú so svojou kariérou?


Marcel Matanin>> Ťažko hovoriť o šanciach, o nejakom presadení sa na veľkých pretekoch. Lebo tie podmienky pre nás pre bežcov a vytrvalcov sú rôzne, sú iné než boli v minulosti. Každý vytrvalec je niekde zamestnaný - a atletiku robí iba popri zamestnaní. Nie sú to profesionáli. Ale ja si myslím, že pokiaľ tí ľudia budú mať chuť na sebe pracovať, nejaká možnosť tam asi bude.

BEHAME.sk>> Čiže podľa vás slovenskí vytrvalci už tak skoro profesionálnymi športovcami nebudú?


Marcel Matanin>> V tejto dobe asi nie. Ale myslím si, že pokiaľ im zdravie bude slúžiť – a budú ochotní trénovať, tak sa niečo môže podariť. Určite sa nájde slovenský vytrvalec, ktorý dokáže splniť limit na niektoré veľké podujatie, povedzme na majstrovstvá sveta, respektíve majstrovstvá Európy. Prípadne nejaký čiastkový úspech na majstrovstvá Európy v krose. To je asi tak hranica našich možností (krátka odmlka). Vytrvalostný beh je špecifický v tom, že je to hlavne o pevnej vôli a o odriekaní. Každý bežec – vytrvalec musí veľa odbehať sám. Tie dlhé behy za neho nikto neodbehá. Čiže v tomto smere je to veľmi špecifické, ale dá sa to. Len treba chcieť.


BEHAME.sk>> Máme šancu aj v týchto ťažkých ekonomických podmienkach, kedy nie je u kompetentných ľudí vôľa podporovať šport, vychovať nového Jozefa Plachého, novú Luciu Klocovú, alebo takých vytrvalcov ako boli Róbert Štefko, Miroslav Vanko – a Marcel Matanin?


Marcel Matanin>> Ja si myslím, že áno. Ako som už v úvode povedal, pokiaľ tí ľudia budú mať záujem na sebe pracovať, pokiaľ budú chcieť podstúpiť tréningovú drinu... Určite sa nájde človek, ktorý raz bude vedieť behať desiatku pod tridsať minút, alebo maratón v tempe okolo hodiny päť minút, hodiny štyri minúty. Samozrejme, tie podmienky, aké mali voľakedy chlapci v Dukle Banská Bystrica., nám už nikto nevráti.

BEHAME.sk>> Čo podľa vás musí mať dobrý vytrvalec v génoch, aká musí byť povaha a charakter, aby sa dokázal pobiť o dobrý výsledok?


Marcel Matanin>> Určite tvrdohlavosť. Musí mať svoju hlavu (smiech). Musia to byť v prvom rade vôľové vlastnosti, lebo vytrvalostný beh je predovšetkým o vôli. Potom tiež ctižiadostivosť. To je samozrejme.. A musí mať dané do vienka aj genetické vlastnosti a schopnosti, ktoré vytrvalec k svojmu športu nevyhnutne potrebuje.

BEHAME.sk>> S akým slovenským športovcom spájate svoju budúcnosť, koho chcete pripraviť na majstrovstvá sveta, majstrovstvá Európy alebo ME v krose či v behu do vrchu?


Marcel Matanin>> S Borisom Csibom sa chystáme na 90. ročník Medzinárodného maratónu mieru v Košiciach. Chceme sa pobiť o titul majstra Slovenska v tejto disciplíne. K tomu smerujeme celú prípravu, ale ťažko je teraz predpovedať, ako to celé dopadne. Veľa bude závisieť od zdravotného stavu - a od toho, ako nám vyjde deň.

BEHAME.sk>> Jedného času ste si dobré meno urobili aj ako mašér na pretekoch psích záprahoch. Prečo ste si atletický tréning počas zimy takto netradične spestrili? Je to dobrý recept aj pre ďalších bežcov – vytrvalcov?


Marcel Matanin>> Je to šport trošku špecifický. Pri behu na bežkách vám predsa pomáhajú psy. Ale ja si myslím, že psie záprahy sú veľmi dobrým doplnkovým športom pre atlétov. Dá sa pri nich natrénovať predovšetkým všeobecná vytrvalosť. Vytrvalosť a sila. Najmä pokiaľ ide o hornú časť tela. Ruky pri behu nejako extra nevyužívame, ale pri psích záprahoch dostanú poriadne zabrať. A keďže atletických súťaží bolo počas zimy menej, tak som toto obdobie vyplnil pretekami v psích záprahoch.

BEHAME.sk>> Už ste s týmto športom skončili, ale sa ešte stále venujete aj psom a ich príprave?


Marcel Matanin>> Psov mám ešte stále. Minulú sezónu som síce vynechal, ale človek nikdy nevie... Začal som pred piatimi rokmi – a možno sa časom k tomu súťaženiu vrátim.

BEHAME.sk>> Kto sa vám teraz stará o psov? Už ich chováte doma v Ivánke?


Marcel Matanin>> Ešte nie. Síce koterec pre ne je tesne pred dokončením, čiže možno ich dovediem do Ivánky. Momentálne sa mi o nich stará mama. V zime s nimi súťaží môj 16-ročný synovec Samuel. Má aj svojich psov, ale môže využiť aj mojich. Môže si ich počas pretekov prestriedať, ako sa mu to hodí, ako bude potrebovať.

BEHAME.sk>> Ako maratónec ste zažili atmosféru aténskej olympiády, ako mašér ste si vyskúšali atmosféru majstrovstiev sveta a majstrovstiev Európy na Donovaloch. Čím vás ten šport oslovil?


Marcel Matanin>> V psích záprahoch nie je taký tvrdý profesionalizmus aký panuje v atletike. Každý sa snaží podať maximálny výkon. Samozrejme, je to aj o trénovanosti. Ako psov, tak aj mašérov. V atletike sme odbehli preteky, každý si zbalil veci a už cestoval domov, respektíve na iné preteky. Preteky psích záprahov trvajú tri dni. Takže počas nich je priestor a čas, aby ste sa so súpermi a kamarátmi večer mohli stretnúť. Spolu si posedíme, porozprávame sa, poradíme sa. Napríklad o voskovaní saní, o voskovaní lyží, o chove a tréningu psov. Tam sme ako jedna veľká rodina. Je to také družnejšie. Je to krásna atmosféra, ktorá ma oslovila. Páči sa mi.

BEHAME.sk>> S čím budete ako tréner Borisa Csibu a Gabriela Švajdu spokojný, k čomu ich vediete pokiaľ ide o ich športovú výkonnosť?


Marcel Matanin>> Vždy od nich chcem, aby na pretekoch urobili čo najlepší výkon. Nie vždy sa síce podarí zabehnúť osobný rekord. Lebo nie každý deň prebieha podľa vašich predstáv. Ale od nich predovšetkým chcem, aby zabehli také výkony, na aké sa cítia, na čo budú mať. To je základ.

BEHAME.sk>> Druhú sezónu ste športovým riaditeľom ČSOB Bratislava Marathonu. Čo vás na tejto práci teší, čo vás v nej vnútorne napĺňa?


Marcel Matanin>>Teší ma veľký záujem ľudí o náš beh. Ten interes o bežecké akcie vidíme každý rok. Každý rok sa zvyšuje počet účastníkov. Teší ma to, že aktivity, ktoré ako agentúra Be Cool Sport pre týchto bežcov robíme, sú stále populárne. Spoločné tréningy, ktoré sú každý štvrtok a v sobotu v zime v hale Elán a v lete OC Retro, sú čoraz viac obľúbené. Teší ma, keď naši zverenci vidia progres vo svojom výkone. Že ich to baví. Samozrejme, je to ich hobby. Pre mňa je to také zadosťučinenie. Keď ich vidím na našich podujatiach, tak si uvedomujem, že tá celoročná robota s nimi má zmysel.

BEHAME.sk>> Ako ste sa počas svojej dlhej športovej kariéry prepracovali až k maratónu? Bola táto náročná bežecká disciplína cieľom vášho snaženia?.


Marcel Matanin>> Začínal som ako bežec na tisícpäťsto metrov, potom som prešiel na tri kilometre, neskôr na päť kilometrov. Časom nasledovala desiatka a polmaratón. A prvý maratón som bežal po nejakých pätnástich rokoch intenzívneho tréningu! V Košiciach. Niekto hovorí, že je to už dosť neskoro, ale ja si myslím, že na maratón som prešiel veľmi dobre. Bolo to tak akurát (smiech).

BEHAME.sk>> Koľko maratónov máte na konte?


Marcel Matanin>> Ja ich nemám veľa.

BEHAME.sk>> Kde všade ste bežali maratón?


Marcel Matanin>> Bežal som Košice. To bol môj prvý maratón. Potom som bežal Zürich, na olympiáde v Aténach, mám za sebou Hamburg, Düsseldorf, Lipsko, Drážďany, maratón som bežal aj v americkom Dallase, štartoval som v Mníchove... Naozaj ich nie je veľa.

BEHAME.sk>> Čiže predovšetkým v nemeckých dejiskách?


Marcel Matanin>> Tým, že som mal nemeckého manažéra, že som spolupracoval s nemeckým manažérom, tak som sa orientoval predovšetkým do Nemecka. Tam som behával najčastejšie. Maratón v Lipsku som dvakrát vyhral. Bolo to v rokoch 2006 a 2007.

BEHAME.sk>> Ešte sa stále udržiavate v takej kondícii, že pokojne môžete bežať maratón a polmaratón?


Marcel Matanin>> Na jeseň by som chcel bežať. Ešte neviem, kde (krátka odmlka). Možno niekde v zahraničí.

BEHAME.sk>> Ešte sa nechystáte ukončiť svoju aktívnu činnosť?


Marcel Matanin>> V mojom prípade to už nie je o výkonnosti. Ja už nikde nemusím naháňať časy. Už nemusím plniť limity (smiech). Už to robím skôr pre dobrý pocit.

VIZITKA:


Marcel Matanin
Narodený: 15. decembra 1973 vo Vranove nad Topľou
Klubová príslušnosť: AO Vranov nad Topľou, OŠG Košice. Obal servis Košice (ako aktívny atlét), Runinng Team Bratislava (ako tréner)
Disciplíny: 1500 m, 3000 m. 5 km, 10 km, polmaratón, maratón
Osobné rekordy: 3:55 min (1500 m), 8:22 min (3000 m), 14:25 min (5000 m), 30:17 min (10 km), 1:05,14 h (polmaratón), 2:17:23 h (maratón)
Najväčšie úspechy: účasť na OH 2004 v Aténach (82. miesto v maratóne, čas 2:50:26), majster sveta veteránov v behu do vrchu, 5. miesto v individuálnej súťaži na ME v behu do vrchu, člen strieborného družstva na MS 2002 v behu do vrchu. Dvojnásobný víťaz maratónu v Lipsku (2006, 2007), 4. miesto na MMM 2003 v Košiciach (2:17:55), 6. miesto na maratóne v Zürichu (2:17:23). Marcel Matanin je tiež 10-násobný majster Slovenska v krose, päťnásobný majster SR v behu na 10 000 m na dráhe, štvornásobný slovenský šampión v polmaratóne a dvojnásobný majster Slovenska v maratóne (2005, 2006), raz triumfoval aj na M SR v behu na 5000 m na dráhe. Ako junior bol dvanásty v polmaratóne na MS juniorov v Tyneside (1992), 86. miesto vybojoval na MS 2000 v polmaratóne, v roku 1999 skončil na ME v krose na 42. mieste, o dva roky neskôr na ME v krose obsadil 64. priečku.
Súčasná pozícia: športový riaditeľ ČSOB Bratislava Marathon a reprezentačný tréner SAZ pre bežcov na dlhé trate, tréner vytrvalcov Borisa Csibu, Gabriela Švajdu a Samuela Matanina, kondičný tréner účastníkov bratislavských masových bežeckých podujatí pod patronátom agentúry Be Cool Sport.
2.8.2013 / Rozhovory / Autor: ŠŽ