Daniel Stach: Pri moderovaní nachodím aj polmaratón

Z televíznych obrazoviek vás poznáme zo spravodajstva Českej televízie, ako aj z relácie Hyde Park Civilizace. Ako ste sa dostali k moderovaniu športových podujatí?

Moja cesta je v skutočnosti obrátená. Pôvodne som bol vodný slalomár a najprv som začal komentovať preteky na divokej vode, potom som sa dostal k cyklistike a od nej nakoniec k behu. Takže do televízie som prišiel až po tom, čo som komentoval množstvo pretekov zo športového sveta.

Mali ste na začiatku komentátorský alebo moderátorský vzor, alebo ste sa snažili vytvoriť si vlastný štýl?

Žiadny vzor som nemal. Komentovať som začal vďaka tomu, že za mnou prišiel môj tréner vodného slalomu, aby som ľuďom vysvetlil, prečo niekto vyhral o desatinu sekundy. Nebolo to tak, že by som si vysníval, že budem športový komentátor. Dostal som sa k tomu tak, že sme chceli ľuďom vysvetliť, prečo sa deje to, na čo sa pozerajú.
Ste známy emotívnym prejavom pri moderovaní. Bolo to tak vždy, alebo sa to postupne vyvinulo vďaka atmosfére športových podujatí?

Je to so mnou späté od začiatku. Podľa mňa k športu emócie patria, dávajú mu zmysel, hĺbku, šport emócie potrebuje. Som, aký som. Nie je to žiadna hra, že by som si povedal, budem emotívny. Jednoducho cítim, že to tam má byť a emóciami sa môžem odbrzdiť, čo v televízii urobiť nemôžem, v spravodajstve ich musím mať pod kontrolou. Naopak, pri športe sa do toho môžeme položiť a užiť si to.

Warning: Undefined property: Page::$sql_debug in /data/f/6/f6d87fd2-47dd-48e6-b348-8215f46ac4f0/behame.sk/web/db.php on line 23
Športové akcie moderujete predovšetkým naživo priamo na mieste. Trúfli by ste si komentovať napríklad aj priamy prenos v televízii alebo v rozhlase?

Dostal som ponuku zo zahraničia, aby som komentoval zahraničné prenosy, ale časovo mi to nevychádza. Určite by som to rád skúsil, ale musel by som komentovať inak, pretože televíznemu divákovi sa prihováram úplne inak ako divákovi na mieste. Samozrejme, aj tam by som prišiel pripravený, chcel by som poznať nielen pretekárov, ale aj históriu a miesto podujatia. Štýl komentovania by však bol úplne iný, pretože ten, ktorý používam pred divákmi v cieľovej rovinke, sa do televízie vôbec nehodí.

Ako sa líši príprava na moderovanie bežeckých alebo triatlonových pretekov od prípravy na rozhovor s nositeľom Nobelovej ceny za chémiu?

Veľká výhoda športových akcií je, že viem, o čom sú. Keď mám ako hosťa nositeľa Nobelovej ceny, dosť často si problematiku musím naštudovať úplne od začiatku, aby som pochopil, za čo nobelovku dostal. Rovnaké je to, že sa snažím pochopiť príbeh za tým – ako sa k tomu človek dostal, na čo je to dobré a užitočné. Pri športe sa zaoberám viacerými vecami. Jednak sú to tvrdé fakty týkajúce sa pretekov, miesta konania a účastníkov. Pripravujem si profily jednotlivých pretekárov, takže keď komentujem – najčastejšie so svojím parťákom Mírom Lencom –, máme pripravené ku každému pretekárovi množstvo informácií. Môže sa stať, že na čele je stále ten istý pretekár a skoro celý čas hovorím len o ňom, takže musím mať pripravených naozaj veľa materiálov. V televízii aj pri komentovaní športových podujatí platí, že drvivú väčšinu pripravených materiálov nevyužijem. Chcem však byť pripravený, aby tam neboli len čísla, ale aj niečo o človeku, aký je. Nehľadám klebety, ale zaujíma ma, ako sa pripravovali, akú mali zimnú sezónu, v čom behajú – napríklad Damián Vích mení čelenky, alebo keď zabehol národný rekord na 3000 metrov cez prekážky, zaujíma ma, že predtým spal len štyri hodiny. Sú to veci, ktoré chcem dať ľuďom navyše, aby to malo nielen atmosféru, ale aj aby sa niečo dozvedeli a aby ich to bavilo.

Najmä na menších lokálnych podujatiach veľa moderátorov pozná aj účastníkov, ktorí nie sú hviezdami, ale sú niečím zaujímaví a pozoruhodní. Máte aj vy svojich obľúbencov, ktorých na akciách spomeniete, aj keď nepatria medzi elitu?

Naposledy som komentoval polmaratón v Ústí nad Labem a hneď mi napadlo meno František Večeřa. Je to životom ostrieľaný starší pán. Na konte má desiatky maratónov a polmaratónov, je nižší, beží so sklonenými plecami a vždy dokáže k sebe pritiahnuť fanúšikov, takže do cieľa s ním vždy dobieha nejaká skupinka dobrovoľníkov alebo fanúšikov.