Načítavam...
Beháme.sk
Zvoľte veľkosť písma:
AaAaAaAaAa
Beháme.sk

„Beh neoklamete. Tréning plný odriekania vydrží málokto,“ tvrdí tréner atletických talentov z Kysúc Milan Slivka

„Beh neoklamete. Tréning plný odriekania vydrží málokto,“ tvrdí tréner atletických talentov z Kysúc Milan Slivka
Kto sú, ako a s kým pracujú, čo by chceli dosiahnuť? Portál behame.sk prináša seriál rozhovorov so slovenskými bežeckými trénermi. Siedmym v poradí je Milan Slivka (53), zanietený tréner bežcov na stredné a dlhé trate.
Vždy sa hlásil ku klubu a mestu, v ktorom s atletikou začal - ku Kysuckému Novému Mestu. Vyrastal v neďalekej obci Rudina, trénovaním bežcov v Kysuckom Novom Meste vraj spláca svoj dlh. Aj preto sa na Kysuce vrátil po skončení vysokej školy. Veď tréner tohto klubu z neho vychoval bežca, ktorý v juniorskom veku, keď ešte nemal ani 18 rokov, výkonmi oslovil celé atletické Československo. Ale osobitné miesto v jeho „vitríne úspechov“ majú víťazstvá na Kysuckom maratóne. Jeho víťazný čas na Kysuckom maratóne (2:23:57) zo Slovákov dodnes nikto neprekonal. Možno práve on trénuje bežca, ktorý mu tento „bradatý“ rekord raz zoberie. Milan Slivka sa na tú chvíľu teší. Aj to bude jasným dôkazom toho, že svoju prácu robí veľmi dobre.

BEHAME.sk>> V súčasnosti celá Európa prežíva ohromný boom v masových bežeckých podujatiach. Čím si ako atletický odborník tento rozmach rekreačného behu vysvetľujete?


Milan Slivka>> Rekreačný beh bol populárny aj v 80-tych rokoch. Vtedy rekreační bežci dosahovali výborné výkony, niektorí z nich by dnes boli aj reprezentantmi na dlhých tratiach. Potom nastal istý útlm, ale v súčasnosti sa bežecké podujatia tešia veľkému záujmu rekreačných bežcov. Dnešný záujem o beh vyplýva najmä z toho, že ľudia cítia potrebu odreagovať sa po práci, plnej stresu, napätia - a chcú niečo urobiť aj pre svoje zdravie. Beh v tomto smere je ideálnym riešením, behať sa dá takmer všade. Stačí mať kvalitnú obuv a chuť ísť sa prebehnúť. Pre väčšinu dnešných rekreačných bežcov beh znamená cestu k zdravému spôsobu života.

BEHAME.sk>> Máme šancu, že by z tejto širokej základne rekreačných bežcov a hobby bežcov vyrástli budúci reprezentanti v atletike?


Milan Slivka>> Spomedzi dospelých rekreačných bežcov veľmi ťažko. V súčasných životných podmienkach sa popri zamestnaní vrcholovo trénovať takmer nedá. Budúcich reprezentantov vo vytrvalostných bežeckých disciplínách musíme hľadať v žiackom či dorasteneckom veku. Či ich už nájdeme na nejakom bežeckom podujatí, alebo ich objavíme na školských pretekoch, je úplne jedno. Kvalitne trénovať sa dá počas štúdia na strednej a vysokej škole. Bežec však musí obetovať svoj čas len škole a tréningu, a musí mať v klube, resp. v reprezentácii vytvorené podmienky na prípravu. Popri zamestnaní, to viem nielen z vlastnej skúsenosti, sa dá behať na istej úrovni, ale na dosiahnutie špičkových výkonov potrebujete viac.

BEHAME.sk>> Na veľkých podujatiach všetky popredné pozície už tradične obsadzujú bežci z Afriky, ktorí dlhým tratiam už dlhé roky dominujú. Nie je táto ich dominancia mnohokrát pre Európanov demotivujúca?


Milan Slivka>> Dospelým sa to tak môže zdať, ale nemyslím si, že to by bol hlavný problém. Mladí bežci zápasia s inými problémami (krátka odmlka). Na prvom mieste musí byť: ´Chcem niečo dokázať, chcem sa presadiť a tomu cieľu podriadim všetko.´ Áno, zdolať dnes Keňanov na 3 000 m prekážok je nepredstaviteľné, podobne ako víťazstvo bežca bielej pleti na 5000, 10 000 m alebo v maratóne. Samozrejme, mám na mysli vrcholné podujatia (krátka odmlka). Aj preto si myslím, že by sme sa viac mali sústreďovať na majstrovstvá Európy. Naši mladí bežci môžu mať silnú inšpiráciu aj medzi súčasnými bežcami. Viacerí moji zverenci sa tešili z výborných výkonov a umiestnení strednotratiarov Lucie Klocovej a Jozefa Repčíka. Na druhej strane mám pocit, že sme nezužitkovali, a ani nenadviazali na skvelé výsledky vytrvalcov Róberta Štefka a Miroslava Vanka z 90. rokov.

BEHAME.sk>> Na ktorý výsledok zo svojej bohatej kariéry ste pyšný?


Milan Slivka>> S odstupom času si niektoré svoje výkony cením viac, ako v čase, kedy som ich zabehol. Rád spomínam na rok 1978, keď som prvýkrát ani nie ako 18-ročný zabehol 5000 m pod 15 minút, 2 000 m prekážok za 5:47,8 a dostal sa do československej dorasteneckej a juniorskej reprezentácie. Nezabudnuteľné boli preteky, keď som reprezentoval Československo medzi dospelými. Veľmi som sa tešil z päťtisícky na Zlatej tretre v Ostrave, keď som sa prvýkrát dostal pod 14 minút. Ak by som mal uviesť, ktoré tri výkony si cením najviac, tak práve túto päťtisícku, potom 3000 m prekážok za 8:43 na majstrovstvách Československa, a samozrejme zisk titulu majstra Československa v cezpoľnom behu medzi mužmi - vytrvalcami na 12 km. Získať titul v konkurencii československých bežcov z 1. polovice 80. rokov bolo ťažké a ešte k tomu v disciplíne, na štarte ktorej stáli bežci z päťky, desiatky, stípla a maratónu. Osobitné miesto pre mňa majú moje dve víťazstvá na Kysuckom maratóne. Môj víťazný čas na Kysuckom maratóne (2:23:57) z konca 80-tych rokov dodnes zo slovenských bežcov nikto neprekonal.

BEHAME.sk>> Vo farbách ktorých atletických klubov ste súťažili počas bežeckej kariéry?


Milan Slivka>> Počas mojej bežeckej kariéry som behal za ZVL Kysucké Nové Mesto, PF Banská Bystrica, ASVŠ Dukla Banská Bystrica, TJ ZZO Čadca, TJ Rudina. Vždy sa hlásim ku klubu a mestu, v ktorom som začal - ku Kysuckému Novému Mestu. Terajším trénovaním bežcov v Kysuckom Novom Meste splácam pomyselný dlh. Verím, že medzi mojimi zverencami sa nájdu v budúcnosti takí, ktorí potiahnú kysuckonovomestskú atletiku ďalej.

BEHAME.sk>> Prečo ste si zo všetkých prístupných športov vybrali práve atletiku – a špeciálne behy cez prekážky a neskôr dlhé cestné behy, polmaratóny a maratóny?


Milan Slivka>> Prečo som sa rozhodol pre beh? Behanie je krásny a náročný šport, ktorý ma bavil a stále baví, teraz už ako trénera. Priviedol ma k nemu Vincent Zelina, športový zanietenec z mojej rodnej obce Rudina. S bežeckým tréningom som začal v roku 1976 pod vedením Jaroslava Srholca v Kysuckom Novom Meste. Tréner Srholec trénoval veľkú a silnú bežeckú skupinu, v ktorej boli bežci od 400 m až po maratón. Príprava bola tvrdá, behali sme nielen dosť kilometrov, ale aj veľa rýchlych úsekov. Od roku 1980 som trénoval pod vedením Róberta Rozima. Prekážkam som sa nevenoval nejako špeciálne. Behal som ich vlastne z prípravy na 1500 m a na 5000 m. Väčšiu pozornosť v ďalších rokoch som venoval behu na 5000 m a cezpoľnému behu. Polmaratóny som nebehal takmer vôbec. Z prozaického dôvodu. V tom čase sa u nás nebehávala táto trať, behala sa dvadsiatka. Na nej mám osobák 1:01:54, polmaratón som bežal v Miláne za 1:06:15. Na týchto tratiach som si overoval stav mojej prípravy na hlavnú sezónu na dráhe. Maratón som bežal až takmer v tridsiatke, čo považujem za chybu.

BEHAME.sk>> Dlhé roky pracujete s mladými bežeckými talentami z prostredia Kysúc. Preto by nás zaujímalo, ktorý tréner vám ako športovcovi dal najviac? S ktorým trénerom sa vám ako športovcovi najlepšie pracovalo?


Milan Slivka>> Ako som už uviedol, prvým mojím trénerom bol Jaroslav Srholec. Po dvoch rokoch tréningu som zabehol ani nie ako 18-ročný 5000 m za 14:56, 2000 m prekážok za 5:47,8 a 1500 m za 3:58. Pritom prekážkam som sa nejako špeciálne nevenoval. A aj keď som ako 21-ročný zabehol 3000 m cez prekážky za 8:43, ako som už uviedol, i tak som sa v ďalších rokoch viac sústredil na beh na 5000 m. To už som študoval na PF v Banskej Bystrici a trénoval ma Róbert Rozim, tréner, ktorý vo mne zanechal najväčšiu stopu. Pod jeho vedením som dosiahol svoje najväčšie úspechy a zabehol osobné rekordy. V roku 1986, keď som v Banskej Bystrici absolvoval základnú vojenskú službu, som trénoval pod vedením Kamila Škarbu. Môžem povedať, že som mal šťastie na trénerov. Navyše, pri behaní som sa vtedy spoznal s ďalšími výbornými trénermi ako Jan Liška, Dušan Valent, Pavel Moravec, Standa Mikeska (krátka odmlka). Každý tréner zanechá vo svojom zverencovi stopu. Trénovanie totiž znamená neustále premýšľanie a hľadanie správnych tréningových prostriedkov na zlepšovanie výkonnosti každého zverenca.

BEHAME.sk>> Kto bol vaším prvým zverencom - a ako ste sa k nemu dostali?


Milan Slivka>> Mojím prvým zverencom bol Peter Gajdoš. Vrátil som sa práve z vojny, stretli sme sa na štadióne. Vtedy v podstate začínal s behom u Milana Skokana, ale ten mal zverencov veľa. Začali sme behať spolu a bolo to na prospech nás oboch. Peter po dvoch rokoch tréningu zabehol 3000 m za 8:43, 5000 m za 14:59, 10 km za 31:48, maratón za 2:28.

BEHAME.sk>> Ako si spomedzi talentovaných mladých bežcov vyberáte tých, s ktorými budete spolupracovať? Čo je rozhodujúce pri ich selekcii?


Milan Slivka>> Pred viacerými rokmi som talentovaných bežcov oslovoval. Robím to aj dnes, ale som radšej, keď chlapci alebo dievčatá prejavia samy záujem a prídu sa spýtať, či sa môžu pridať (krátka odmlka). Väčšina z tých chlapcov a dievčat, ktorí sa takto prídu opýtať, resp. sa prídu ponúknuť, má naozaj vážny záujem trénovať. Naozaj chcú byť bežcami.

BEHAME.sk>> Ktorý zverenec vám priniesol ako trénerovi najviac radosti?


Milan Slivka>>
Ako trénera ma teší každé zlepšenie alebo dobrý výsledok každého môjho zverenca. Tešili ma dosiahnuté výkony mojich prvých zverencov – Petra Gajdoša (5000 m, 10 000 m, maratón, 3000 m prekážok) a Miloša Šplháka (na 5000 m dorastenecký majster Československa). Veľmi rád sa v myšlienkach vraciam k spolupráci s Michalom Vlčkom a Michalom Kavackým. V roku 2013 som mal veľkú radosť zo slovenských žiackych rekordov Nikoly Štefundovej (1500 m) a Michala Kučeru (300 m). V roku 2013 sa posunul výkonnostne aj Juraj Vitko. Som rád, že záverečná časť sezóny vyšla juniorovi Patrikovi Žúborovi, ktorého v priebehu roka trápili zranenia. Obaja v decembri minulého roku bežali na ME v cezpoľnom behu v Belehrade. Výkonnostne sa posunul dopredu aj dorastenec Lukáš Prívara. Pekne sa rozbieha aj bežec na 5000 a 10 000 m Branislav Šarkan.


BEHAME.sk>> A ktorý zverenec vám na druhej strane spôsobil najviac starosti - a pre ktorého atléta vám na čele pribudlo najviac vrások?


Milan Slivka>> Tu budem stručný: Michal Kučera.

BEHAME.sk>> Ste erudovaným dlhoročným atletickým odborníkom a skúseným funkcionárom. Preto by nás zaujímalo ako vidíte šance slovenských vytrvalcov? Majú šancu sa presadiť na medzinárodných podujatiach a šampionátoch?


Milan Slivka>> Veľmi správne ste v otázke naformulovali dobu – o päť – šesť rokov. Vychovať úspešného bežca na stredné a dlhé trate sa jednoducho nedá za 2-3 roky (krátka odmlka). V súčasnosti vidím niekoľko vhodných typov, ktoré sa môžu presadiť v Európe i vo svete. Väčšiu šancu podľa môjho názoru majú však dievčatá. Skvelé výsledky má za sebou prekážkárka Michaela Pešková, ktorá by mohla výborne behať v budúcnosti i stredné trate. V tomto roku je pre mňa najväčším objavom na stredných tratiach Gabriela Gajanová. Ako som už spomenul, najväčšie šance presadiť sa máme na majstrovstvách Európy. Preto veľmi vítam súčasný trend vedenia SAZ-u, ktoré minulý rok umožnilo štartovať viacerým bežcom na ME v cezpoľnom behu v Belehrade.

BEHAME.sk>> Zažívame aj v športe veľmi zložité obdobie. Máme šancu v tomto ekonomickom marazme vychovať novú Luciu Klocovú, Jozefa Plachého, Jozefa Repčíka či nových vytrvalcov ako voľakedy boli Róbert Štefko a Miroslav Vanko?


Milan Slivka>> Necítim to tak, že by bol, ako vy hovoríte, ekonomický marazmus hlavnou príčinou toho, že nemáme vytrvalcov kvalít Róberta Štefka či Miroslava Vanka. Neboli by to až také veľké peniaze pre niekoľko bežcov. Šancu vychovať výborných bežcov máme, ale hlavnou otázkou je, kde budú pôsobiť, z čoho budú žiť po skončení školy (krátka odmlka). Viacerí talentovaní bežci skončili so súťažením už v dorasteneckom alebo juniorskom veku. Beh neoklamete, vyžaduje si náročný tréning plný odriekania a málokto z mladých to vydrží. Súčasnosť je plná lákadiel. Ak sa k tomu pridajú ešte spomínané problémy, tak jednoducho končia (krátka odmlka). Medzi priority našej spoločnosti šport nepatrí. Stačí sa pozrieť, aké vzory a hrdinov nám predkladajú médiá....

BEHAME.sk>> Ktorého zo svojich zverencov by ste ešte chceli priviesť, respektíve pripraviť na účasť na olympijských hrách či svetových a európskych šampionátoch?


Milan Slivka>> Pravdaže by ma potešilo, keby niektorý z mojich bežcov sa presadil aj na medzinárodnej scéne. Meno však neuvediem. Osobne si myslím, že šancu niečo v atletike dokázať majú hneď niekoľkí... Ale úspech na takomto vážnom fóre závisí od viacerých faktorov. Niektoré z nich som už vyššie uviedol (krátka odmlka). Podľa mňa najpodstatnejšie zo všetkého je chcieť sa presadiť! Musím mať na pamäti, že ak sa chcem presadiť v silnej medzinárodnej konkurencii, musím tomu cieľu podriadiť či lepšie povedané doslova obetovať aj ostatné záujmy. Na sto percent sa koncentrovať iba na tvrdú a náročnú športovú prípravu.

BEHAME.sk>> Zažili ste vo svojom aktívnom športovom živote preteky, po ktorých ste si povedali, že ste práve v nich prepásli svoju životnú šancu na veľký úspech?


Milan Slivka>>
Mrzelo, že ma vedenie čs. atletiky nenominovalo ako majstra Československa na majstrovstvá sveta v cezpoľnom behu (majstrovstvá Európy sa vtedy ešte nekonali). Mal som životnú formu, navyše sa bežalo v USA v ťažkých podmienkach, ktoré nám Európanom sedeli. Vtedy naši bežci dosahovali solídne výsledky aj na takýchto podujatiach. Pritom rok predtým sa československí bežci na majstrovstvách sveta zúčastnili. Istá neprajnosť vtedajšieho vedenia sa prejavila aj pri sústredeniach. Síce ma nominovali do Etiópie, Tuniska, ale nakoniec tam cestoval niekto iný z Čiech, resp. z Moravy... Neodradilo ma to, pretože ja som sa nechcel živiť športom. Študoval som na vysokej škole, a pretože ma behanie bavilo, tak aj po skončení školy som ešte pomerne dlho pretekal.

BEHAME.sk>> Dlhé roky patríte medzi vyhľadávaných odborníkov, ktorý dokázal „poblázniť“ do atletiky viacero chlapcov a dievčat z Kysúc. Aká bola vaša cesta k tejto užitočnej profesii? Prečo ste sa rozhodli pomáhať športovcom práve z rodného kraja?


Milan Slivka>> Po skončení vysokej školy a absolvovaní základnej vojenskej služby v Banskej Bystrici som sa vrátil do Kysuckého Nového Mesta. Vtedy tu už od začiatku 80-tych rokov viedol atletiku známy atletický tréner Milan Skokan. Bolo úplne prirodzené, že niektorí bežci (Peter Gajdoš, Michal Šplhák, pozn.) behali so mnou. Postupne som si vytvoril bežeckú skupinu, v ktorej boli chlapci v dorasteneckom veku, ale aj dospelí bežci. Len na okraj, nie som profesionálny tréner, učím na Gymnáziu v Kysuckom Novom Meste. Trénovaniu sa venujem vo svojom voľnom čase.

BEHAME.sk>> Ste dušou a hnacím elementom atletického diania na Kysuciach. Koľko členov má váš atletický klub?


Milan Slivka>> Nestotožňujem sa s tým, že len ja som dušou atletického diania na Kysuciach. Áno, na Kysuciach sa mládežníckemu behu venujeme v podstate len u nás v Kysuckom Novom Meste. Zámerne som napísal, že sa venujeme. Som rád, že sa mi podarilo do trénovania mladých zapojiť Alenku Pochybovú. Je pre našich mladých bežcov príkladom a inšpiráciou. Aj pri organizovaní Kysuckej desiatky a majstrovstiev Slovenska v cestnom behu na 10 km máme podporu a pomoc v Mestskom kultúrno-športovom stredisku Kysucké Nové Mesto, ako aj v samotnom meste. Pravdu poviem, že trať nikto neoznačí lepšie ako môj priateľ Vladimír Káčerík. Teší ma, že v kariére pokračuje Adriana Vitková, zverenkyňa Milana Skokana. Náš atletický klub má 40 členov, dôraz kladieme na výchovu mladých bežcov. Samozrejme, tešia nás úspechy aj dospelých - a pokiaľ sa niekto dostane do slovenskej reprezentácie, tak to len uvítame.

BEHAME.sk>> Akú históriu má za sebou váš atletický klub v Kysuckom Novom Meste? Aké veľké postavy československej a slovenskej atletiky si obliekali dres tohto klubu.


Milan Slivka>> S históriou atletického klubu je to ťažšie. Jednoducho nemám čas popri trénovaní a funkcionárčení, aby som ju dôkladne zmapoval. Pre mňa predstavuje súčasnosť oveľa väčšiu prioritu. Veľké úspechy a výsledky kysuckonovomestskej atletiky sú späté s trénerom Jaroslavom Srholcom - a predovšetkým s Milanom Skokanom. Pokúsim sa vymenovať významných atlétov, ktorí začali svoju kariéru v Kysuckom Novom Meste a reprezentovali Československo, resp. Slovensko: Milan Behúň, Ján Holák, Milan Slivka, Alena Kučeríková - Močáriová, Jana Kučeríková, Alena Grešáková-Pochybová, Laco Halama, Richard Čuntala, Michal Kavacký, Roman Hanzel, Marián Budoš, Adriana Vitková, Ivana Sobolová, Lenka Jakubcová, Tomáš Banetka, Pavol Játi, Marián Hunčík, Jozef Mintách, Peter Tichý st., Peter Tichý ml. V tomto roku reprezentovali Slovensko bežci Juraj Vitko, Patrik Žúbor, Nikola Štefundová, Soňa Kohútová, Michal Kučera, Lukáš Prívara. Vopred sa ospravedlňujem, ak som na niekoho zabudol. Viacerí z uvedených bežcov a chodcov držia aj dodnes platné slovenské rekordy.

BEHAME.sk>> Čo je túžbou súčasnej generácie atlétov z Kysuckého Nového Mesta?


Milan Slivka>>Verím, že sa beh stal ich životným štýlom a že im pomáha a bude pomáhať prekonávať prekážky aj v bežnom živote. Táto generácia bežcov sa chce presadiť, veď minulý rok dvaja z nich štartovali na majstrovstvách Európy v cezpoľnom behu (Juraj Vitko, Patrik Žúbor), dvaja na Európskom olympijskom festivale mládeže (Nikola Štefundová, Michal Kučera). Popri nich reprezentovali Slovensko ešte Lukáš Prívara, vlani aj Soňa Kohútová. Nielen moji bežci by isto uvítali tartanovú dráhu, na ktorej by mohli trénovať najmä v zimnom období.

BEHAME.sk>> Prečo práve Kysuce a Orava produkujú v súčasnosti najviac bežeckých talentov v cezpoľnom behu, v krose, resp. v behoch na dlhé trate? Je to náročným prostredím, v ktorom tie deti a mládež vyrastá? Je to pomerne nehostinnou klímou, v ktorej musia trénovať a žiť?


Milan Slivka>> Nemyslím si, že v súčasnosti je na Kysuciach nejaká nehostinná klíma (krátka odmlka). Pred pár desiatkami rokov boli väčšie rozdiely medzi severom a juhom, teraz sa to takmer vyrovnalo. Najväčšie problémy nám robí príprava v zime. Tartanovú dráhu, o ktorú sa v Kysuckom Novom Meste usilujeme, zatiaľ nemáme, cesty sú plné áut (krátka odmlka). Mimochodom, za zmienku určite stojí aj fakt, že severozápad Slovenska nemá jediný 400 metrový tartanový ovál... Z čoho postavili tie desiatky dráh v Čechách? Takže niekedy sa jednoducho starostlivo naplánovaný tréning odbehať nedá... Navyše, aj prírodné prostredie sa na Kysuciach zmenilo k horšiemu. Lesy miznú pod motorovými pílami, lesné chodníky a terény sú zničené ťažkými ťažobnými mechanizmami (krátka odmlka). Dnes si v lese asi môže robiť každý, čo chce. Tento stav považujem za obrovskú ranu prírode a nespôsobil nám ju nikto cudzí. Spôsobili sme ju my. Z tejto devastácie sa bude príroda dlho spamätávať. Pravdou je, že za posledné dva roky sa AK Kysucké Nové Mesto stal na šampionáte v cezpoľnom behu najúspešnejším klubom. Ten výsledok vyplynul skôr z tréningu mojich bežcov a z toho, aké sú typy húževnatých a cieľavedomých športovcov. V klíme by som to rozhodne nehľadal.

VIZITKA Milan Slivka


Narodený: 12. november 1960 v Žiline Klub: MKŠS - AK Kysucké Nové Mesto
Disciplíny: 2000 m cez prek., 3000 m cez prek., 5000 m, cezpoľný beh, maratón
Prvý tréner: Jaroslav Srholec
Osobné rekordy: 1500 m 3:52,72; 2000 m pr. 5:47,1; 3000 m v hale 8:10,95; 3000 m prek. 8:43,27; 5000 m 13:57,14; 10 000 m 29:30,87;polmaratón 1:06,15; maratón 2:23:20. (Až na maratón som ich dosiahol pod vedením Róberta Rozima, pozn.).
Najväčšie úspechy: majster Československa v cezpoľnom behu muži-vytrvalci, dvojnásobný majster Slovenska na 10 000 m, dvojnásobný víťaz Kysuckého maratónu.
Súčasná pozícia: tréner atletiky v MKŠS- AK Kysucké Nové Mesto a predseda AK Kysucké Nové Mesto Štefan Žilka
18.1.2014 / Rozhovory / Autor: ŠŽ /  Foto: Zľava: Milan Slivka, Juraj Vitko, Patrik Žúbor, Nikol Štefundová