Beh ma naučil premýšľať, hovorí herečka Sarah Arató

Nebola to láska na prvý pohľad. Herečka Sarah Arató a beh si chvíľu k sebe hľadali cestu, zažili veľmi intenzívne obdobie aj drobné krízy, ale dnes majú pekný, harmonický vzťah.

Sarah Arató a beh. Kedy sa to začalo a čo bol prvý impulz?

Keď som písala bakalárku na VŠMU, potrebovala som si vyvetrať hlavu, lebo som toho mala veľa. Tak som si vybehla von. Ale to ešte malo od pravidelného behania ďaleko.

Aký ste mali dovtedy vzťah k pohybu?

Príliš som mu neholdovala. V detstve som rada tancovala, ale na telocviku som sa ako každá druhá tínedžerka rada uliala vždy, keď sa dalo.

Áno, AI beh! Jesenné číslo Behame.sk už v predaji

Neskôr ste sa k behaniu vrátili, ale už s väčšou intenzitou?

Presne. Mala som obdobie, že som chcela schudnúť a potrebovala som sa aj mentálne uvoľniť. A keďže nie som príliš tímový hráč, hľadala som si šport, kde môžem byť sama sebe šéfom. Niečo, kde budem zodpovedná len sama za seba. Beh bol ideálny. Ešte pred rokom som behávala pravidelne každé ráno – ak mi do toho niečo neprišlo. Pravidelnosť je pre mňa dôležitá. Buď robím veci systematicky alebo vôbec. V poslednom čase viac cvičím než behám. Zo zdravotných a osobných dôvodov som sa dala do rúk chalanom zo Silového inštitútu, a čo som mnou spravili za štyri mesiace, som nečakala ani vo sne.

Ako vyzeral váš bežecký plán?

Behávala som podľa možnosti každé ráno. Popoludní a večer už by to nešlo. Kým som nemala auto, vybehla som z domu na Trenčianskej ulici na jazero Štrkovec, okolo ktorého je bežecká dráha. Dala som si zvyčajne päť-šesť okruhov a bežala ešte domov. Neskôr som sa presunula na dunajskú hrádzu. Cez Apollo do Petržalky a naspäť. Keď bežím, vyhľadávam skôr prírodu ako mesto, mám rada, keď sa scenérie okolo menia, keď dokážem vnímať zmeny postupne a viem sa dostať k tomu, čo sa deje vo mne. Beh ma naučil premýšľať, dostať sa k sebe.

Tento rozhovor si dočítate v najnovšom
vydaní magazínu BEHAME.sk, ktorý
nájdete v každej dobrej PNSke.