Viktor Bielik odhaľuje ďalší úryvok svojej knihy: Generácia krúžkov

Je pozoruhodné ako sa za posledné roky zvyšuje počet štartujúcich bežcov. Narastá počet fitnescentier, stúpa osveta zdravého životného štýlu. Dnes si môžete vybrať kondičného trénera nielen fyzicky ale aj elektronicky. Internetové portály sprístupňujú okrem izolovaných cvičení aj celé tréningové jednotky či systémy. Záujem ľudí o verejné tréningy je vyšší ako kedykoľvek predtým. Sotva sa vám stane, že počas ranného behu nestretnete aspoň jedného bežca. Rozširovanie bežeckej komunity vytvára živnú pôdu pre športový priemysel, čo opäť zvyšuje kvalitu a vyžitie pri športovaní, lebo nemusíme mať všetci rovnaké maratónky a červené trenky s bielymi tielkami.

Čo sa ale zmenilo od čias, keď som s mamou cvičil na spartakiáde, je fyzická zdatnosť detí. Keby sme sa v prenesenom čase postavili na štart tisícpäťstovky s našimi deťmi, dali by sme im v cieli viac ako minútu. Dnešní študenti na Fakulte telesnej výchovy a športu majú nižšie zápočtové nároky pre tristisícku, ako sme mali my pred pätnástimi rokmi. Keby tak nebolo, väčšina z nich by sa nedostala do vyššieho ročníka kvôli atletike.

Unikátnu vytrvalkyňu Mirindu Cafrae, viac násobnú majsterku sveta v dlhom triatlone, dokázali v čistom čase záverečného maratónu poraziť len dvaja muži. O Mirinde je známe, že v mladosti hrávala basketbal a vyrastala na farme. Ako sama udáva, celý deň sa so svojimi súrodencami naháňala po lúkach a liezla po stromoch. My, dospelí ľudia, sedíme celé dni za počítačmi. Jednostranné sedenie kompenzujeme hodinovým behom, jogou, aerobikom alebo posilňovaním vo fitnescentrách. Čo je viac-menej v poriadku, lebo tiež si momentálne neviem predstaviť, ako sa dá písať na klávesnici počas prechádzky. Nie je ale v poriadku, keď rovnaký prístup si osvojili aj naše deti. Naozaj si myslíte, že hodina plaveckého kurzu alebo gymnastický krúžok dostatočne vykompenzujú celodenné sedenie v škole, alebo hranie sa s tabletom? My sme mali to šťastie hrať hokej ešte aj pod pouličnými lampami, na tenis nám stačila stará „Artistka“. Chodili sme oberať lesné maliny a čučoriedky. Vedieť plávať už ako dieťa, bolo úplne samozrejmé a aj keď nám vládna garnitúra neumožnila letnú dovolenku pri mori, šnorchlovali sme hodiny v špinavom rybníku. Predstava, že v súčasnosti uvidíte pred panelákom skákať deti cez gumu, je tak pravdepodobná, ako možnosť kúpiť si kubánske pomaranče v zelovoci.