Zlato natruc topánkam z koša

Jeho príbeh pritom pekne ukazuje, ako a kam sa posunulo olympijské hnutie i moderný šport za obyčajné storočia. Thorpe bol všestranne talentovaný. Hral tri hlavné profesionálne americké športy (americký futbal, baseball i basketbal) a mal úspechy aj v atletike. Športoval do štyridsiatky, potom schudol a koniec života prežil ako sklamaný alkoholik.

Vrchol kariéry prežil Jim Thorpe na olympiáde v Štokholme. Tam totiž vyhral hneď dve zlaté medaily v klasickom päťboji a desaťboji. Uvádza sa, že sa mu pred jedným z pretekov stratili topánky, ale našťastie našiel v odpadkovom koši iné, obul si ich ... a vyhral. S topánkami bol asi aj iný problém, pretože na jedinej zachovanej fotke z olympiády má každú inú. A mali asi aj inú veľkosť, pretože na jednej nohe má Thorpe navyše ešte dve ponožky.

Legenda hovorí, že keď mu švédsky kráľ Gustav V. odovzdával jednu zo zlatých medailí, tak mu povedal: "Vy ste, pán, najväčší športovec sveta!" Na čo Thorpe odpovedal: "Ďakujem, kráľovi!". Táto historka má ešte bizarnú, už nelegendárnu pointu. Začiatkom roku 1913 sa v americkej tlači objavilo, že Thorpe hral baseball za peniaze a porušil tak americký status olympionika. Odmena síce predstavovala dva doláre za zápas (v dnešných peniazoch asi 50 dolárov), ale aj to bolo vtedy považované za neospravedlniteľné porušenie pravidiel. MOV mu odobral medaily a do análov boli čoby víťazi zapísaní druhí v poradí. Obaja síce vyhlásili, že za víťaza považujú Thorpa, ale to nebolo nič platné.

Olympijskí činovníci však už boli vtedy popletení a sami porušili pravidlá, keď Thorpa potrestali až po uplynutí tridsaťdňovej lehoty, určenej pre prípadné spochybnenie výsledkov. Celý bizarný príbeh mal tak definitívne pointu v roku 1982, kedy MOV pôvodné rozhodnutie zrušil a "inštaloval" Thorpa ako olympijského víťaza. On sám už pochopiteľne nežil, a tak funkcionári odovzdali upomienkové medaily jeho dvom deťom. Originálne medaily sa nezachovali, pretože ich ktosi ukradol.

Mimochodom, na olympijských hrách v Štokholme sa prvýkrát súťažilo v umeleckých disciplínach, ktoré na programe vydržali až do olympiády v roku 1948. Umelci sa vtedy mohli stretnúť v architektúre, literatúre, hudbe, maľbe a sochárstve.

Výsledky však priniesli sklamanie, do Štokholmu dorazilo len niekoľko prác, a to údajne nevalnej kvality. Bolo preto udelené len päť zlatých a jedna strieborná medaila. Zlatú za literatúru si v tom roku odniesla báseň Óda na šport, s ktorou pod pseudonymom súťažil otec "olympijskej myšlienky" Pierre de Coubertin.

Nakoniec to však s týmito medailami dopadlo opačne ako s Thorpovými. Coubertin ju MOV totiž zobral. Umelecké odbory sa už nepovažujú za olympijské disciplíny a výsledky boli spätne vyškrtnuté aj z historických tabuliek a štatistík. A to bol Coubertin na svoju vybásnenú a vysnívanú zlatú tak pyšný!