Tri zlaté medaily v priebehu týždňa v behoch na 10 000 m (20. júla 1952), 5000 m (22. júla rozbehy, 24. finále) a v maratóne (27. júla pri prvom štarte v tejto disciplíne) vo fínskej metropole nik nevyrovná, hoci v športe nikdy nehovor nikdy.
Zátopkov neskutočný výkon dokázal sčasti napodobniť iba Fín Lasse Virén na OH v Montreale 1976. Päť a desať km vyhral a v maratóne bol piaty
Český vytrvalec bol na OH 1948 v Londýne zlatý na 10 km, strieborný na päť a potajomky chodil do ženskej časti olympijskej dediny za svojou snúbenicou Danou. O čosi neskôr - 19. septembra - sa zobrali. Nebola to náhoda, obaja mali práve 26 rokov.
Bola to láska na druhý pohľad. Najskôr do očí, potom do občianskych preukazov. Mladého atléta Emila a na deň presne rovnako mladú atlétku Danu niekto na malých pretekoch v Zlíne upozornil na zhodu v dátume ich narodenia. Ukázalo sa, že 19. september 1922 bol pre Zátopkovcov šťastne osudný.
Hviezdy si urobili dobrý deň
„Emil na to zvykol hovoriť: Mamička si to pamätať nemohla, lebo som pochádzal z ôsmich detí,“ spomínala pani Dana pre denník SME v roku 2004.
„Hviezdy si z nás urobili dobrý deň, boli sme odlišné nátury. Pravda, okrem smiechu. Láska k atletike je samozrejme vecou, ktorá nemá s horoskopmi nič spoločné. Za to, že som si tento kráľovský šport tak veľmi obľúbila aj ja, vďačím výlučne Emilovi. Viete, ja som bola taká dievka samé hi-hi-hi a ha-ha-ha. Trošku sa prebehnúť, zahrať si. Ťopek (prezývka Zátopka – pozn. red.) bol talent na tvrdý tréning ako nikto na svete. Bol úžasne cieľavedomý i praktický,“ hovorila.
Dana bola pritom väčší športový talent ako neskorší manžel. Výborne hrala hádzanú, na oštep presedlala až ako 24-ročná.
Emil bol siedmym dieťaťom z ôsmich v chudobnej rodine. Šestnásťročný začal pracovať v Zlíne u Baťu a navštevovať jeho školu. Telocvikár ho v roku 1941 vybral pre štíhlu postavu na fabrické preteky. Emil protestoval: „Som slabý, nemám na beh kondičku, odpadnem.“ Učiteľ ho musel poslať k lekárovi. Ten odhalil ,simulanta´. Emil bol zdravý ako repa.
Skončil druhý, čo ho tak naštvalo, že sa z neho stal športovec, ktorý zrejme najviac zo všetkých trénoval. O tri roky bol už českým rekordérom na dva, tri aj päť kilometrov. O ďalšie dva roky neskôr olympijským víťazom.
Na bráne domčeka Zátopkovcov „strašila“ tabuľka: Pozor, zlý kocúr! Už prvý dotyk s prostredím, kde žila pani Dana, Emil bol, žiaľ, už po smrti, bol nasiaknutý milotou, humorom, nápadmi.
Neskôr však musela dom predať. Už naň fyzicky nestačila. Upratovať, starať sa o záhradu. Stále však chodievala na návštevu, zaspomínať si pod obľúbený orechový strom.
S manželom sa zavše „poškriepili“ len pri jedinej veci. „Keď sme si sadli pod náš obľúbený orech a otvorili fľašku moravského vínka. Išlo o to, či sa budú spievať valašské alebo slovácke pesničky. Emil je z Kopřivnice a ja z Uherského Hradišťa,“ vysvetľovala Dana Zátopková.
Z víťazného oštepu spravil metlu
V pani Dane zostalo čosi starosvetské. Tichú a hĺbavú spomienku na manžela si nechávala pre seba pri pravidelnom skrášľovaní jeho hrobu na Valašskom Slavíne v rožnovskom skanzene.
Rada však oživovala manželove huncútstva. „Emilov humor bol strhujúci. Plný ľudovej múdrosti a vtipných povrávok, v ktorých sme často nachádzali odpovede na prípadné krivdy. U nás to fungovalo tak, že Emil zabával, ja som bola jeho prvou usmiatou poslucháčkou,“ uviedla tému pani Dana a spomenula zopár Emilových žartov.
„Svoje víťazné oštepy som si starostlivo schovávala, až som raz zistila, že ich praktik Ťopek začal likvidovať. Zo zlatého helsinského náčinia urobil zmeták, z viacerých zmajstroval vešiaky, z niektorých spravil hrable. Vraj také dobré drevo sa musí na niečo užitočné použiť.“
Uštval veliteľovho vlčiaka
Niektoré historky sú chronicky známe. Neznámy vojak Zátopek uštval veliteľovho vlčiaka, ktorý sa k nemu pridal s vrtiacim chvostom na tréningu. Na druhý deň pred Zátopkom zaliezol so stiahnutým chvostom do búdy.
Emila zobrali do ATK Praha (predchodca Dukly), hoci sa mu veľmi nechcelo. Bol zaľúbený. Jeho spomienka na istého politruka po tom, keď ho v čase ministrovania generála Čepičku v roku 1948 zverbovali do armádneho klubu, je ako vystrihnutá zo Švandrlíkových Čiernych barónov:
„Emilu, kurvafix, musíme se na to podívat bolševicky. Nic po tobě nechcu, jen běhej, sakra, abys vyhrál!“
Zátopek bol novátor i samorast. Nemal trénera. Posilňoval v byte. Činky spúšťal za hlavu na žinenku. „Domovník sa šiel zblázniť od rachotu,“ usmievala sa po celý čas dlhého rozprávania jeho manželka.
Výkon pre večnosť
Na olympiáde v Helsinkách 1952 tesne po tom, ako vytrvalec Emil triumfoval v behu na päť kilometrov, získala Dana zlato v hode oštepom.
„Čím je človek starší, tým viac si váži éru slávy. Žiadnu poctu som však nikdy nebrala len ako čisto moju. Športovcov s dvoma olympijskými medailami je veľa. Zažívala som odlesk Emilovej slávy. Získal štyri zlaté, ja jednu. Nech už manžel hovoril, že jeho sláva patrí aj mne, jeho odlesk stále na mňa padá. Beriem ho skromne a s pokorou. Mali sme krásny život aj napriek časom útrap,“ zamýšľala sa pred rokmi pani Dana
Šesťdesiaty ôsmy
Zátopkovci patrili medzi najvplyvnejšie osobnosti, ktoré podporovali Pražskú jar a otvorene odsúdili vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Československa. Obaja podpísali manifest Dvetisíc slov.
Štvornásobný olympijský víťaz po vpáde vojsk Varšavskej zmluvy do Československa protestne rečnil pred ruským tankom v plukovníckej uniforme proti okupácii.
V časoch normalizácie (od roku 1970) ho vyhodili z armády, zbavili ho všetkých ocenení. Našiel si prácu ako pomocný robotník v podniku Stavebná geológia, v ktorej hĺbil studne.
„Sprvu som tŕpla, že manžela zavrú, bol vysokým dôstojníkom. Ťopek sa nebál ťažkej práce, ale ja som sa bála o neho. Bol skvelý rozprávač. Po práci išiel klasicky do krčmy, kde mu platili rum za rumom.
Rumový kráľ
Po novembri 1989 sa zavše objavili kritické hlasy proti manželom Zátopkovcom, lebo svoje podpisy pod dokumentom verejne oľutovali. „On by to nebol urobil, bol na to príliš hrdý. Ja som ho prehovorila. Stával sa z neho ,rumový kráľ‘, bála som sa, že prepadne alkoholu. Raz ho spoznal španielsky novinár ako zablatený a špinavý kope priekopu na káble. Prišiel s ním domov. Španiel sa rozplakal: Takto sa staráte o hrdinov? To bol dosť vážny moment na zamyslenie sa,“ vysvetľovala.
„Tak sme naše názory popreli, Emil si našiel prácu v dokumentačnom stredisku vtedajšieho ČSTV (bývalý riadiaci orgán československého športu). Beztak sme dlho nemohli von. Pustili nás spolu až na I. majstrovstvá sveta v Helsinkách 1983.“
Krstný otec bol ministrom
Pani Dana bol jeho krstnou dcérou. Vysvetlila omyl tradovaného príbuzenstva. „Generálovi Ingrovi som skutočne hovorila strýčku, hoci s mojím oteckom boli bratranci. Obe rodiny sme si chodili za kmotrovcov. Sergěj Ingr bol mojím krstným otcom. Keď sa schyľovalo k 2. svetovej vojne, strýčko emigroval. Otec nie, musel by nechať doma tri deti (Dana Zátopková mala dvoch bratov). To odmietol. Ani sa nenazdal, zatklo ho gestapo. Prežil Dachau i Buchenwald.“
Meno Ingr v rodnom liste kádrovači po februári 1948 mladej športovkyni prirodzene s radosťou pripomenuli. „Mala som s tým ťažkosti. V rôznych dotazníkoch som ,strýčka' v emigrácii musela uviesť. Jeden z právnikov mi však medzi rečou poradil – kmotrovstvo predsa nie je príbuzenský vzťah.“
EMIL ZÁTOPEK
- Narodil sa 19. septembra 1922 v Kopřivnici.
- Najväčšie úspechy: štvornásobný olympijský víťaz (štartoval na OH 1948, 1952 a 1956), trojnásobný majster Európy, pätnásťnásobný majster Československa. Držiteľ 18 svetových a 50 československých rekordov v behoch na dlhé trate.
- V rokoch 1949 a 1952 ho v najprestížnejších anketách vyhlásili za Najlepšieho športovca sveta.
- V roku 1975 získal ako prvý československý športovec Cenu Pierra de Coubertina udelenú Medzinárodným výborom pre fair play (UNESCO).
- V roku 1997 Zátopka vyhlásili za najlepšieho športovca
Československa v 20. storočí.
- V roku 1990 pomenovali podľa Zátopka planétku medzi Marsom a Jupiterom.
DANA ZÁTOPKOVÁ
- Narodila sa 19. septembra 1922 v Karvinej-Fryštáte, detstvo však prežila v Hodoníne.
- Začínala ako hádzanárka, získala aj československý titul (1949).
- Už rok predtým však bola siedma na OH 1948 v Londýne. Tesne po tom sa vydala za bežca Emila Zátopka.
- V roku 1952 vyhrala na olympiáde v Helsinkách, na OH 1956 v Melbourne bola štvrtá, v roku 1960 v Ríme druhá. Dvakrát vyhrala majstrovstvá Európy (1954, 1958). Svetový rekord prekonala trikrát, naposledy v Budapešti 1958 – 56,67 m. Je najstaršou držiteľkou svetového rekordu.
