"Za súčasných okolností a na základe informácií, ktoré dnes poskytla Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), dospeli prezident MOV a japonský premiér k záveru, že OH v Tokiu je potrebné presunúť. Konať sa nebudú v roku 2020, ale najneskôr v lete 2021. Základom totiž je ochrana zdravia športovcov a všetkých zúčastnených na olympijských hrách. Obaja lídri sa zhodli na tom, že olympijské hry v Tokiu môžu byť v tomto ťažkom období majákom nádeje pre svet a olympijský oheň by sa mohol stať svetlom na konci tunela, v ktorom sa svet v súčasnosti ocitol. Preto je dohoda, že olympijský oheň zostane v Japonsku. Dohodli sa tiež, že aj v roku 2021 pôjde o OH 2020 a PH 2020," uvádza sa v správe na webe MOV.
Japonský premiér Šinzó Abe v rozhovore s prezidentom MOV ponúkol odklad Hier XXXII. olympiády v Tokiu o jeden rok. Podľa lídra japonskej vlády je odklad nevyhnutný. Bach s návrhom japonského premiéra na sto percent súhlasil. K Bachovi a Abému sa neskôr v debate pridali aj ďalšie osoby priamo späté s organizáciou OH 2020 vrátane prezidenta organizačného výboru Moriho Jošira, šéf koordinačnej komisie MOV John Coates či zástupcovia samosprávy a Japonského olympijského výboru.
OH 2020 sa mali pôvodne konať od 24. júla do 9. augusta 2020, paralympijské hry zase na prelome augusta a septembra. "Šírenie ochorenia COVID-19 má veľký vplyv na životy ľudí, teda aj na prípravu športovcov. Sme zo situácie znepokojení," znie spoločné stavisko Bacha s Abem.
"V každom prípade to nie je dobré rozhodnutie pre šport, ale v danej situácii sa nič iné nedalo urobiť. Keď k tomu zodpovední pristúpili, bolo to zrejme nevyhnutné. Úžasne sa skomplikuje život všetkým športovcom z celého sveta, ako aj logistiku a organizáciu, ktorá sa pripravuje dlhodobo. Myslím si, že ani presun OH nebude taký jednoduchý, ako by sa mohlo zdať. Vznikne veľmi veľa otázok - nielen finančných, ale aj športových, o ktorých teraz ani netušíme. Navyše, pre niektorých športovcov to znamená aj koniec kariéry. Teraz to mal byť pre nich vrchol, ale o rok už v Tokiu nebudú štartovať," povedal viceprezident Slovenského olympijského a športového výboru (SOŠV) a predseda Slovenského stolnotenisového zväzu (SSTZ) Zdenko Kríž.
Ešte pred pár dňami prezident MOV Bach aj organizátori OH unisono hovorili o konaní hier v pôvodnom termíne, teda od 24. júla. Každým dňom však silneli hlasy z rôznych sfér, od športovcov, národných olympijských výborov či športových federácií, aby čím skôr prišlo k odkladu OH 2020.
Odklad OH na rok 2021 môže mať za následok koniec kariéry slovenského chodca Mateja Tótha, pod piatimi kruhmi zlatého na 50 km v Riu de Janeiro 2016. "Ak by olympiádu presunuli o rok, prípadne na obdobie ešte neskôr, z môjho pohľadu by bolo už asi nereálne, aby som na tokijských hrách štartoval. Olympiáda, šport a atletika je pre nás veľmi dôležitá, oveľa dôležitejšie je však teraz pre ľudstvo poraziť vírus a vyrovnať sa s pandémiou,“ hovoril 37-ročný atlét v utorok predpoludním webu Slovenského atletického zväzu (SAZ), po popoludňajšom verdikte MOV doplnil: "Počkáme a uvidíme… Musím to najskôr prebrať s trénerom Maťom Spišiakom, šéftrénerom SAZ Maťom Pupišom, šéfom nášho zväzu Peťom Korčokom, mojím zamestnávateľom VŠC Dukla Banská Bystrica a, samozrejme, doma s mojimi babami.“
Štvrtýkrát v histórii sa stane, že OH sa neuskutočnia podľa plánu. V roku 1916 prvá svetová vojna mala za následok zrušenie OH v Berlíne, druhá svetová vojna "zrušila" OH 1940 v Tokiu a OH 1944 v Londýne. V uvedených prípadoch sa OH nekonali v náhradnom termíne.
Štvrtýkrát v histórii sa stane, že OH sa neuskutočnia podľa plánu. V roku 1916 prvá svetová vojna mala za následok zrušenie OH v Berlíne, druhá svetová vojna "zrušila" OH 1940 v Tokiu a OH 1944 v Londýne. V uvedených prípadoch sa OH nekonali v náhradnom termíne.
