Organizácia medzinárodných podujatí na Slovensku je prospešná aj pre rozpočty štátu a samospráv

BRATISLAVA 11. februára - "Šport je s ekonomikou prepojený mnohými priamymi i nepriamymi vzťahmi, ktoré pôsobia obojsmerne. Kým ekonomika vytvára priaznivé podmienky pre rozvoj športu, šport pomáha rozvoju národnej ekonomiky aj prostredníctvom marketingu, rôznych služieb napojených na pohybové aktivity cez obchod so športovým tovarom i prostredníctvom výstavby športových objektov a zariadení. Nezanedbateľný je aj výťažok z organizácie športových podujatí," uvádza SOŠV.

Šport a športové súťaže podľa uvedeného dokážu produkovať nemalé finančné čiastky a zamestnávať tisíce ľudí. Na druhej strane však veľmi často práve šport a podujatia potrebujú aj veľké finančné injekcie k bežnému fungovaniu či dokonca prežitiu. "V debatách o financovaní športu z verejných zdrojov sa často ozývajú hlasy, že investícia týchto prostriedkov nie je prospešná z ekonomického pohľadu a ide iba o plytvanie," uvádza web olympic.sk, podľa ktorého viaceré štúdie potvrdzujú rýchly návrat investovaných financií. Štáty a regióny v celom svete dlhodobo ťažia z organizácie veľkých športových udalostí konaných na ich území. Podľa SOŠV nemožno pozerať len na položky nákladov a výdavkov z verejných zdrojov, ale aj na výnosy z činností súvisiacich s podujatím.
Spomenutý web tiež priniesol analýzu maratónu v Bratislave z jari 2019. Na pretekoch štartovalo 10 136 bežcov, ďalších približne päťsto sa malo zúčastniť na niektorej zo sprievodných aktivít. Zo zahraničia v hlavnom meste SR štartovalo viac ako 15 percent účastníkov, konkrétne 1543 bežcov. Z 8593 slovenských účastníkov bolo 5373 priamo z Bratislavy, čo je viac ako 62 percent. Nebratislavskí účastníci podujatia podľa štúdie minuli v priemere 190 eur, ďalšie financie mali priniesť osoby, ktoré športovcov sprevádzali. Počas jedného víkendu mali účastníci podujatia minúť viac ako 1,5 milióna eur a štátny rozpočet mal na spotrebných daniach získať približne 233-tisíc eur.

"Celkový ekonomický dopad podujatia je však výrazne väčší. Nepriamo sú na trojdňovú bežeckú udalosť naviazané aj ďalšie činnosti spojené s finančnými obratmi, z ktorých sa platia dane a sú príjmom verejných rozpočtov Bežci si kupujú oblečenie a obuv, doplnky výživy, platia aj za prenájmy tréningových priestorov či rôzne prípravné programy. Niektorí aj za sústredenia," informuje SOŠV. Podľa toho je pre krajinu veľmi prospešné pracovať na tom, aby hostila čo najviac atraktívnych športových podujatí. Pri významných medzinárodných podujatiach ako sú majstrovstvá sveta či Európy sú podľa SOŠV prínosy pre verejné rozpočty rádovo ešte vyššie.