Cookies

Na naších stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania Behame.sk.
Bližie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.
Súhlasím
Načítavam...
Beháme.sk
Zvoľte veľkosť písma:
AaAaAaAaAa
Beháme.sk

Jesse Owens: Čierny blesk, ktorý porážal vietor

Jesse Owens: Čierny blesk, ktorý porážal vietor
Keď si malý Owens zasadol do školských lavíc, učiteľ bol zvedavý na jeho meno. Černošský chlapec s alabamským akcentom vyhláskoval James Cleveland ako ,,džese“, a nie spisovne ,,džejsi“. Odvtedy sa toto skomolené meno viezlo s chudobným chlapcom z rodiny česačov bavlny (pochádzal z rodiny jedenástich detí a okolo neho desať sestier).
,,Ani po dobrej úrode sme neboli sýti,“ spomínal na mladosť. ,,Celé detstvo som vlastne odhladoval. Jedného roku nám napadol bavlnu škodlivý hmyz a všetko zničil. Na živobytie nám neostalo nič, takmer sme pomreli hladom. Predali sme všetko, čo sme mali, a išli si hľadať šťastie na sever. V Clevelande žila moja sestra Lillimay. Tam otec zohnal prácu, pracoval v bani na železnú rudu.“

Jesse Owens vošiel do dejín kráľovnej športu dvoma unikátnymi výkonmi. Jednak ako víťaz berlínskej olympiády 1936 v štyroch disciplínach (100 m, 200 m a 4x100 m, diaľka), čo po ňom zopakoval iba Carl Lewis v roku 1984, jednak ako atlét, ktorý v sobotu popoludní 25. mája 1935 v michiganskom Ann Arbore utvoril v priebehu 46 minút päť svetových rekordov (200 m a 220 y, 200 m cez prekážky a 220 y cez prekážky, diaľka) a jeden vyrovnal (100 y). Pravda, metrické dvojstovky na rovnej dráhe bez zákrut nebežal, keďže však išlo takmer o totožné vzdialenosti (220 yardov je o 1,168 metra dlhšia trať ako 200 m), zabil dve muchy jednou ranou: z jedného behu vyťažil dva rekordy. Štadión Ferry Field v Ann Arbore, čo leží asi hodinku autom západne od Detroitu, sa tak stal posvätnou pôdou atletiky. V onen pamätný deň na podujatí Big Ten (súťaž desiatich veľkých univerzít stredozápadnej časti USA) panovalo slnečné májové počasie. Ideálne podmienky na skvelé výkony. Bežali sa iba yardové vzdialenosti.

Mladý Owens sa necítil celkom fit. Keď študent z Ohio State University v Columbuse, financujúci si štúdium zo zárobkov hotelového sluhu, liftboya a pumpára, schádzal dolu schodmi, zle stúpil. Nič vážne, ale čosi mu ruplo v členku. Vliezol do suda s vrelou parou, aby sa čo najrýchlejšie vykuríroval a potom vraj kolenačky prosil kouča Larryho Snydera, aby ho pustil na štart.

Michiganský gymnazista Tom Harmon opísal v roku 1980 v Los Angeles Times atmosféru na štadióne ako ,,nevídané nadšenie“. ,,Po každej Owensovej disciplíne sme niekoľkokrát skandovali: Rekord! Bolo to neuveriteľné crescendo.“

Ako tento pamätný deň zaznamenala história?

15:15: Beh na 100 yardov vyhral s prevahou v čase 9,4 s. Keby mu vraj niekto viac dýchal na chrbát, vytlačil by zo seba aj čas 9,0.

15:25: V diaľke vystačil jeden pokus (813 cm). Ako prvý atlét preskočil osem metrov a zlepšil svetový rekord hneď o 16 centimetrov. Vydržal mu štvrť storočia a tri mesiace. Prekonal ho až Ralph Boston 12. augusta 1960.

15:34: V behu na 220 yardov (aj 200 m) zlepšil časom 20,3 s rekord o 0,3 s (prekonali ho až o štrnásť rokov).

16:00: Beh na 220 yardov cez prekážky (ekvivalent 200 m) už nefiguruje v klasickom atletickom programe. Nízke prekážky prebehol za 22,6 s (dvoje stopky sa zastavili na 22,4).

Na druhý deň noviny zaregistrovali rekordný balíček. Neobjavil sa však nijaký Owensov citát. Až neskôr mnohým svitlo, čo ,,stváral“. Larry Snyder, ktorý ho doviezol do Michiganu na zadnom sedadle kabrioletu, si pretieral oči: ,,Zdalo sa, že Jesse sa na tejto dráhe vznáša. Škvaru iba hladkal. Telo od bokov hore sa počas behu prakticky nepohybovalo. Pokojne mohol balansovať s plnou šálkou kávy na hlave a nevylial by ani kvapku.“

V olympijskom roku 1936 kráčal od víťazstva k víťazstvu. Mimochodom, v kariére poznal prehru iba v piatich súbojoch. Ako pozvánku do Berlína vyslal svetový rekord na 100 metrov, ktorý utvoril 20. júna na univerzitnom šampionáte v Chicagu – 10,2 s. Dlho mu však nechceli priznať titul najrýchlejšieho muža planéty. Oficiálne uznanie prišlo po obštrukciách až v roku 1938, keď bol už ďaleko za amatérskou vodou. Rekord vydržal dvadsať rokov! Rýchlejšie bežal Willie Williams (10,1) až na melbournskej olympiáde 1956.

Nemci prijali Owensa nadšene: 110 000 divákov na tribúnach aplaudovalo každému z jeho behov a skokov. Jeho autogram mal cenu zlata. Vôbec nebrali do úvahy, že pochoval teóriu nadradenosti árijskej rasy. Hoci nacistický denník Völkische Beobachter ešte 1. júna 1933 varoval: ,,Negri nemajú na olympiáde čo hľadať...“ Nuž a tento černošský zberač bavlny, ktorý v siedmich rokoch, keď steblá boli vyššie ako on, načesal denne 50 kíl, premenil plánovanú oslavu nacizmu na Hry Jesseho Owensa! Ani chýrna režisérka a propagandistka vodcu Leni Reifenstahlová nezabránila, aby vo filme Boh štadióna Owens zatienil Hitlera.

Na tému Owens – Hitler sa trúsili všelijaké historky. Vraj, ho ignoroval. Jesse v knihe Jesse Owens story (1970) uviedol všetko na pravú mieru: ,,Keď som išiel popod tribúnu, kancelár vstal, zamával mi a ja som mávanie opätoval. Myslím si, že novinári prejavili zlý vkus, keď nemeckého muža hodiny kritizovali.“  Štyri zlaté zhltol aj s rozbehmi za osem dní (od 2. do 9. augusta). Na škvare zmiešanej s rozomletými úlomkami keramického skla vyhral najprv 4. augusta stovku za 10,3 s. O deň neskôr bola diaľka, a tá kolidovala so semifinále na 200 m. Bola to dráma, ale nie s očakávaným rasistickým nábojom.

Owens a proti nemu modrooký a svetlovlasý Nemec Luz Long z Lipska, pripomínajúci modela árijského typu. (Medzi ním a Owensom napokon vznikol nevšedný vzťah športového priateľstva, ktorý pokračoval aj po olympiáde. Dlho si vymieňali listy, počas druhej svetovej vojny však zrazu neprichádzalo z Nemecka nič. Až roku 1950 sa Owens dozvedel, že Long zahynul v roku 1943 ako vojak wehrmachtu na Sicílii, kde padol už ťažko zranený do rúk britskej armády.) Owens zmeškal rozcvičku diaľky, neabsolvoval ani jeden skúšobný skok a v kvalifikácii (limit 715 cm) sa trápil. Prvé dva pokusy mal neplatné a pred posledným mu hrozilo, že nepostúpi. ,,Ty to skočíš aj so zatvorenými očami,“ povzbudzoval ho Luz. Jesse napokon postúpil. Vo finále po svojom piatom pokuse viedol Luz. Obaja skočili navlas rovnako (787 cm), lenže Nemec mal lepší druhý pokus. ,,Keď som sa pripravoval na piaty pokus, ktorý mi vyšiel ako víťazný, Luz mi poradil, aby som si o trochu predĺžil rozbeh. Bola to zlatá rada.“ Piaty Owensov pokus meral 794 cm, šiesty dokonca 806 cm. Týmto výkonom by vyhral olympijskú diaľku v Londýne 1948, Helsinkách 1952, Melbourne 1956, tretí by skončil v Ríme 1960, druhý v Tokiu 1964, tretí v Mníchove 1972 a v Montreale 1976!

Po treťom triumfe na dvojstovke sa jeho program naplnil. Do štafety 4x100 m s ním nerátali. Kouč Lawson Robertson to komentoval tendenčne: ,,Owens zožal už dosť slávy a nazbieral veľa medailí. Chceme dať šancu aj iným, aby spoznali, aké je to byť na stupni víťazov.“ Až ráno pred finále nastala zmena: na prvé dva úseky zaradili dvoch najrýchlejších zo stovky. Zhodou okolností z atletického tímu USA vypadli Stolter a Glickman, jediní dvaja Židia... Štafeta, ktorú rozbiehal Owens, zabehla ako prvá pod 40 sekúnd. Svetový rekord 39,8 vydržal dvadsať rokov! Owensove výkony predbehli čas. Skončil v najlepšom veku, ešte v rozkvete – počas berlínskej olympiády nemal ani 23 rokov... Na newyorskej aleji Broadway ho po príchode domov čakala jazda v otvorenom kabriolete, konfetová oslava, tisícky gratulantov. Americký prezident Franklin Delano Roosevelt sa mu však nepoďakoval, ani ho neprijal v Bielom dome, aby nestratil v nadchádzajúcich voľbách body najmä na juhu. ,,Keď som sa po tých všetkých príbehoch s Hitlerom vrátil do svojej rodnej krajiny, nesmel som sedieť v autobuse vpredu, ale musel som ísť k zadným dverám. Nemohol som žiť, ako som chcel. Nepozvali ma síce, aby som si potriasol ruku s Hitlerom, ale nepozvali ma ani do Bieleho domu, aby som si podal ruku s prezidentom.“

Aj Americký olympijský výbor sa zachoval macošsky – Sullivanovu cenu pre najlepšieho amerického športovca získal v roku 1936 olympijský šampión v desaťboji Glenn Morris. Jesse vtedy ironicky poznamenal, že Hitler mu aspoň zamával...

„Ľudia, ktorých som nepoznal, ma zaplavovali pozvánkami do svojich luxusných víl a žiadali, aby som sa s nimi plavil na ich jachtách. Nikto mi však neponúkol prácu.“

,,Jesse bol žalostne chudobný, a tak som mu poradil, aby zanechal štúdium a bežal za rýchlejšími peniazmi,“ priznal kouč Snyder. Hoci sprvu odmietal, zlomili ho. Na jarmokoch behal sto yardov proti koňom a – vyhrával. Sám trik odhalil. Jeho súpermi boli vznetlivé plnokrvníky, ktorých výstrel natoľko vystrašil, že v prvom okamihu nevedeli, kade bežať a kým sa spamätali, Jesse získal rozhodujúci náskok. ,,Tajomstvo spočívalo vo vznešenosti koní, lebo inak sú to tie najnervóznejšie zvieratá. Stačilo zohnať čo najväčšiu pušku a vystreliť tesne v ich blízkosti. Kým džokej koňa utíšil, mal som za sebou päťdesiat yardov.“

Päť centov z každého dolára, čo zaplatili diváci, predstavenie trikrát týždenne, aby uživil manželku (ženil sa skoro so školskou láskou Ruth) a tri dcéry. ,,Ľudia tvrdili, že je to pre olympijského šampióna ponižujúce. Čo som mal robiť? Mal som štyri zlaté, ale z medailí sa nenajete.“ Stal sa z neho šoumen. Bubnoval, stepoval, dirigoval, putoval po mestách s basketbalovými žonglérmi Indianapolis Clowns (neskôr spolupracoval aj s Harlemom Globetrotters) a súčasťou boli jeho bežecké vsuvky s najrýchlejšími mladíkmi z okolia, ktorým dával náskok 10–20 yardov. ,,Stal som sa šašom. Súťažil som za peniaze všade a s každým. Aj so
psami a dokonca aj s klokanmi.“

Neskôr skrachoval ako podnikateľ. Ujal sa však ako populárny džezový moderátor v rozhlase, založil si reklamnú agentúru, stal sa vyhľadávaným rečníkom na slávnostných udalostiach. Jeho spolupracovníci o ňom vraveli, že je najrýchlejším človekom planéty. Všetko zázračne stíhal. A nakladal si toho na seba náramne veľa...

,,Vždy som miloval beh,“ vyznal sa. ,,Bolo to niečo, čo ste mohli robiť sami, vlastnými silami. Mohli ste si zvoliť akýkoľvek smer, rýchlosť, bojovať s vetrom a cítili ste sa ako on. Vypátrali ste silou svojich nôh a odvahou svojich pľúc nové výhľady.“

Práve tento orgán ho zradil. Tuhý fajčiar (denne aspoň škatuľka cigariet, a to 35 rokov...) skonal vo veku 66 rokov. Aj tie najrýchlejšie pľúca dostihla – rakovina...

,,Bol jedným z najlepších ľudí, akých som stretol; aj keď väčšinu času na dráhe som strávil tak, že som sa díval na jeho chrbát."

Ben Johnson, americký atlét


4.4.2015 / Ostatné / Autor: Anton Zerer, kniha Hry a Sny /  Foto: wikipedia.org