Prvú zmienku o Davose môžeme vypátrať už v 12. storočí nášho letopočtu, dlhé storočia však išlo o malú dedinku, ktorej obyvatelia sa v drsných alpských podmienkach venovali predovšetkým chovu dobytka. Obrat k dnešnej podobe turistického centra naštartoval nemecký bakteriológ Alexander Spengler, ktorý tu v roku 1853 vytvoril nemocnicu pre liečenie tuberkulózy a ako klimatické kúpele Davos funguje dodnes. Hlavný rozmach oblasti ako turistického centra však nastal až v minulom storočí. Kľúčovú úlohu vtom zohralo vybudovanie železnice a orientácia na zimné športy. Ako perličku možno uviesť, že v roku 1934 tu bol uvedený do prevádzky prvý lyžiarsky vlek v Európe. Na rozdiel do Svätého Moritza, kde na návštevníka dýcha aristokratická minulosť takmer na každom rohu, Davos je postavený skôr v modernom duchu, historických budov je minimum. Ale drahé butiky, klenotníctva či prepychové 5-hviezdičkové hotely nájdete samozrejme aj tu.
Súčasný Davos možno označiť za celoročné športové centrum ponúkajúce rozsiahle možnosti športovania či tréningov ako v letných tak aj zimných športoch. Významným plusom oblasti je vysoká nadmorská výška, čo využívajú mnohí športovci na vysokohorské tréningové pobyty. Z hľadiska športovej infraštruktúry je k dispozícii krytá plaváreň, tartanový bežecký ovál, golfové ihrisko, o množstve značených cyklistických, turistických i bežeckých trás nehovoriac.
Beháme
Napriek svojej veľkosti Davos nie je takou tréningovou základňou, ako sú neďaleké mestečká St. Moritz či Livigno. Fanúšikovia maratóniek však nemusia mať obavy, že sa tu nedá behať. Práve naopak, okolie je popretkávané rozsiahlou sieťou ciest a chodníkov. Bežecké spoznávanie lokality možno začať ľahkým výklusom na 4 km okruhu okolo davoského jazera. Ak sem neprídete po vlastných, dopravný prostriedok bez problémov zaparkujete na veľkom parkovisku v blízkosti. Väčšie nároky už vyžaduje súbor bežeckých trás pomenovaný Helsana trail. Ide o tri okruhy s dĺžkou 2,8, 8,1 a 13,1 km na úpätí masívu Jakobshorn začínajúce pri golfovom ihrisku v miestnej časti Davos – Platz. Trate majú rôzny profil, najkratšia je samozrejme najľahšia, časť osmičky vedie aj po kamenistom horskom chodníku. Pre klasický tréning je k dispozícii tartanový ovál na štadióne v časti Davos - Dorf. Priaznivcom ultrabehov asi netreba pripomínať, že koncom júla sa tu pravidelne koná Swissalpine Run, kde hlavná trať predstavuje výzvu 80 alpských kilometrov s takmer 3000 výškovými metrami. Ostatným bežcom ponúkajú organizátori možnosť zmerať si sily na kratších trasách.
Bicyklujeme
Okolie Davosu ponúka rozsiahle možnosti pre tréningy či výlety na cestnom i horskom bicykli. Ako povinnú jazdu pre „cestárov“ možno označiť absolvovanie asi 120 km dlhého okruhu cez priesmyky Albula (2315 m.n.m.) a Fluella (2383 m.n.m.). Jeho trasa vedie z Davosu najprv malebným údolím riečky Landwasser. Dôležité je však nezabudnúť si zobrať blikačku, lebo pred dedinkou Wiesen čaká prejazd asi kilometer dlhého osvetleného tunela. Kúsok pre mestečkom Tiefencastel treba na križovatke odbočiť vľavo a začína sa výšlap na Albulupass. Spočiatku cesta stúpa mierne, ale od Bergűnu sa jeho intenzita zvýši. Až po dedinku Preda možno obdivovať technicky zaujímavé riešenie železničnej trate Rhaetische Bahn, ktorá sa tu hrá s cyklistami na skrývačku – najprv sa znenazdajky schová sa v tuneli, aby sa po niekoľkých stovkách metrov objavila na kamennom moste, či svahovom záreze. Toto unikátne technické dielo je zaradené do programu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Záver stúpania na Albulu vedie cez typickú vysokohorskú krajinu. Samotné sedlo je tvorené menším údolím, vďaka čomu cesta po dlhej dobe vedie aj po rovine. Asi 9-kilometrovým zjazdom sa dostaneme do dedinky La Punt, odkiaľ pokračujeme údolím Oberengadin v smere toku rieky Inn. V dedinke Susch sa pohodová jazda končí a začína výjazd na druhú horskú prémiu Fluellapass. Stúpanie nie je také dlhé ako na Albulu, najviac zabrať dá posledných 6 kilometrov. Zo sedla je to už len niečo vyše 10 km do cieľa v Davose. Ľahšia alternatíva trasy môže byť cyklistický prejazd Albuly do dedinky Bever alebo až do Sv. Moritzu a návrat vlakom.
Priaznivcom MTB ponúka okolie Davosu rozsiahle možnosti jazdenia na cestách i chodníkoch v okolitých horách, z ktorých mnohé sú značené do podoby okruhov rôznej náročnosti či atraktívnosti. Pri rozhodovaní sa, kam vyraziť, veľmi pomôže špeciálna podrobná mapa lokality, ktorú dostať kúpiť v trafikách či kníhkupectvách. Znalcom asi netreba bližšie predstavovať sieť horských „trailov“ s názvom Grischa Trail, jedná sa o asi 135 km okruh spájajúci mestá Davos, Lenzerheide a Arosa, na ktorého zdolanie sú ideálne tri dni.
Zimné radovánky
Hlavnou sezónou v oblasti je zima. Tomu odpovedá veľké množstvo lyžiarskych zjazdoviek dobre pokrytých rôznymi typmi lanoviek a vlekov. Priamo z centra Davosu vedie lanovka Jakobshorn, v blízkom okolí sa nachádzajú aj ďalšie strediská Parsenn, Madrisa, Rinerhorn a Pischa. Pre bežkárov je pripravených takmer 100 km tratí rôznej náročnosti.
Fakty
Topografia
Hoci sa to na prvý pohľad nezdá, v súčasnosti žije v Davose 13 000 obyvateľov a je tvorený dvoma časťami Dorf a Platz. Mesto leží v hornej časti doliny rieky Landwasser na severnom úpätí masívu Albula v nadmorskej výške 1 560 m v juhovýchodnej časti Švajčiarska. Je súčasťou kantonu Graubuenden s úradným jazykom nemčinou, bez problémov sa však dohovoríte po anglicky.
Klíma
Vzhľadom na vysokú nadmorskú výšku sa oblasť vyznačuje vysokohorskou klímou alpského rázu. Letná sezóna tu trvá od mája do konca septembra a maximálne teploty iba zriedkavo prekročia 25 stupňov. Väčšinou sa pohybujú na športovanie v ideálnom rozmedzí 15 až 20 stupňov. Podobne ako aj v iných horských oblastiach treba počítať s búrkami, ktoré dokážu prísť rýchlosťou blesku.
Ako sa tam dostať
Cesta z Bratislavy meria približne 700 km a napriek tomu, že väčšinu cesty prejdete po rakúskych diaľniciach, čaká vás približne 9 hodín cestovania. Vo Švajčiarsku pôjdete iba po nespoplatnených cestách, preto stačí iba rakúska diaľničná nálepka. Z celej trasy je najzaujímavejších záverečných 60 km, kedy po prekročení švajčiarskych hraníc najprv čaká prejazd malebným údolím Unter Engadin. Za dedinkou Susch začína stúpanie do sedla Fluellapass (2383 m.n.m.) plné serpentín i krásnych výhľadov na okolné hory. Pri jarných alebo jesenných výjazdoch neslobodno zabúdať na skutočnosť, že pokým na dolniakoch už mocne hreje slniečko, v horách môže vládnuť pani zima a zimne pneumatiky a prípadne aj snehové reťaze sú nevyhnutnosťou.
Ubytovanie a strava
V centre Davosu prevažujú luxusné 4 a 5-hviezdičkové hotely so švajčiarskymi cenami, ale v širšom okolí možno zohnať aj ubytovanie za prijateľnú cenu penziónového typu. Ceny v reštauráciách sú v porovnaní s Bratislavou vyššie, ale rozhodne odporúčam skúsiť miestnu špecialitu „Roesti“ – placku z veľmi nahrubo postrúhaných zemiakov podávanú s rôznymi prílohami, či syrové foundy.
