Ako to všetko začalo
Niekedy na konci leta v roku 490 p. n. l.
začala perzská armáda ťaženie proti Grékom. Len pre predstavu,
bojovú silu Peržanov tvorilo 600 veľkých lodí, 60 tisíc
pešiakov a jazdcov. Táto obrovská armáda, ktorej velili Datis a
Artefernis, pristála pri brehoch ostrova Evia a začala nerovný boj
s tamojším obyvateľstvom. Čoskoro sa zmocnila časti gréckeho
územia a tiahla proti Aténam.
Pamätná bitka, v ktorej
Aténčania prekvapili Peržanov skvelou vojenskou stratégiou, sa
odohrala pri osade Maratón. Miltiades, ktorý Aténčanom velil,
sformoval svoje šíky a ihneď sa vydal po 1600 metrov dlhej
maratónskej pláni proti votrelcom. Vydal rozkaz, aby sa proti
Peržanom rozbehli. Peržanov, hoci mali niekoľkonásobnú presilu,
to vyviedlo natoľko z miery, že boli nakoniec radi, keď sa
zachránili bezhlavým útekom.
Miltiades v snahe odovzdať
do Atén správu čo najrýchlejšie do nich vyslal vytrvalostného
bežca, o ktorého meno sa dodnes vedú spory. Legenda hovorí, že
vyslaný bežec utekal do Atén zo všetkých síl, a keď tam
dobehol, tak zvolal: "Zvíťazili sme," padol a zomrel
vyčerpaním. To všetko sa stalo 12. septembra 49 p. n. l. a
vzdialenosť, ktorú odbehol, merala okolo 40 km.
Maratón
a olympijské hry
Pierre de Coubertin veľmi chcel, aby už na prvých novodobých olympijských hrách v roku 1896 v Aténach bol maratón ich súčasťou. Uvedomoval si, že takto dlhý pretek bude po organizačnej stránke predstavovať dosť úskalia. Napriek tomu sa však nevzdal a do náplne hier sa ho snažil presadiť. Gréci nechceli nechať nič na náhodu a tak urobili niekoľko skúšobných behov. Prvý z nich sa konal vo februári 1896 na trase z Atén do Marathonu, a jeho víťaz Grigorija dosiahol čas 3:45:00. Všetci pretekári absolvovali pretek bez ujmy na zdraví, a tak bolo rozhodnuté, že maratón bude do programu olympiády zaradený.
Prvý olympijský maratón
Piatok 10. apríla 1896 sa pri moste blízko osady Marathon zhromaždilo 17 pretekárov z 5 krajín, aby sa stali aktérmi prvého oficiálneho maratónu v dejinách športu. Deň predtým boli všetci prihlásení bežci prevezení sedliackymi povozmi na miesto štartu, kde prenocovali. Večer pred pretekmi im usporiadatelia oznámili predpoveď počasia. Horúco! Táto správa prinútila niektorých pretekárov k okamžitému návratu späť do Atén. Trať merala 40 km a okrem dĺžky museli pretekári bojovať aj s veľkým teplom. Povzbudiť ich však prišlo cez 10-tisíc divákov. Všetky dediny, ktorými trať viedla, boli doslova na nohách a nekonali sa dokonca ani bohoslužby! Maratón bol poslednou olympijskou disciplínou a Gréci ešte stále nemali žiadneho víťaza. O to viac upierali svoje nádeje k maratóncom, tým skôr, že na štarte boli len štyria cudzinci, inak 11 Grékov.
Zozačiatku
bežali všetci pretekári pohromade. Na 10. km boli v čele
Austrálčan Flack, Američan Blak a Francúz Lermusiaux. Blak
čoskoro vzdal a na tretie miesto sa dostal Grék Vasilakos,
sledovaný Maďarom Kellnerom. V tú chvíľu sa zo zadných pozícií
začal posúvať dopredu Grék Spyridon Louis. Keď sa takmer
dotiahol na vedúceho bežca, prechádzal práve krízou, trpel
veľkým smädom a tak sa zastavil v najbližšej krčme a dal si
pohár vína. Tým, čo na neho nechápavo pozerali, oznámil:
"Nebojte sa, čoskoro vás dobehnem!" Kým však k tomu
došlo, dostal sa do čela Lermusiaux. To ale nemal robiť, lebo
najskôr ho na trati napadol divák, ktorému sa nepáčilo, že v
čele nebeží Grék, potom ho postihli kŕče a na 32. km vzdal. O
niečo neskôr vzdal aj Blak. Na čele ostal Austrálčan Flack,
ktorého na 37. km dostihol Louis. Austrálčan to vzdal. Kuriozitou
bolo aj to, že časomerači, ktorí bežca sprevádzali na koňoch,
sa vďaka tomu, že kone nevydržali (museli
ich striedať),
dostávajú do cieľa až tesne pred Louisom.
Než sa tak stalo, zaznela ešte z predmestia Rhizaris delová rana. Námorník určený ku vztýčeniu vlajky ani nečakal, až Louis prebehne cieľom, a grécku vlajku vztýčil. Celý okruh na štadióne s ním prebehli aj obaja grécki princovia. Konečný čas 2:58:50, bol vynikajúci, aj pre mnoho maratóncov dneška usilujúcich sa o hranicu 3 hodín. Kuriozitou bolo, že nikto nedokázal s istotou povedať, či tento čas skutočne platí a tak niektoré pramene uvádzajú aj iné časy.
Od
kedy maratón meria 42,195 km
Londýn
sa 24. júna 1908 stal miestom a dátumom, kedy sa prvýkrát bežal
maratón v dnes už klasickej dĺžke 42,195 km. Tento pretek má
však aj svojho veľkého smutného hrdinu, ktorým sa stal Talian
Pietri. Do cieľa pretekov zostávalo približne 14 km, keď sa
Talian dotiahol na doteraz vedúceho Juhoafričana Hefferona. Taliana
však v tú chvíľu postihla značná kríza a tak začal krok za
krokom strácať. Za chvíľu mal Hefferon náskok 4 minúty. Všetko
sa zdalo byť jasné, akýsi divák dokonca dekoroval Juhoafričana
vlastnoručne vyrobeným vencom. K všeobecnému prekvapeniu sa ale
Pietri vzchopil a na 37. km u Wormwoodského parku Hefferona vo
veľkom tempe predbehol a za veľkého povzbudzovania divákov
čoskoro získal štyristometrový náskok.
Toto zrýchlenie
sa stalo Talianovi osudným. Do cieľa mu zostávalo presne 354 m, na
ktoré však potreboval plných 9:46,4 minúty. Najskôr si pomýlil
smer, potom sa štyrikrát zrútil na dráhu štadióne, ale zakaždým
s nadľudským úsilím vstal. Keď upadol piatykrát, ostávalo mu
do cieľa iba 10 m. Nemal už silu vstať, preto si kľakol na kolená
a po štyroch sa snažil dosiahnuť cieľ! To sa už na štadióne
objavil Američan Hayes, ktorý medzitým predbehol
Hefferona.
Angličania nemohli zniesť, že by Američania
získali aj túto zlatú medailu a to bolo pohnútkou, ktorá viedla
dvoch mužov, ktorí chytili vysileného Pietriho a doslova ho
dovliekli do cieľa. Američania potom podali protest pre poskytnutie
cudzej pomoci, a tak bol víťazom vyhlásený Hayes. Pravdou je, že
na Hayesa histórie zabudla, ale Pietriho tragédiu pozná celý
svet.
Ale prečo sa bežalo 42,195 m? Hlavným dôvodom a
vlastne jediným bolo to, že pôvodný štart bol posunutý pred
východnú terasu Windsorského zámku v Buckinghamu, aby ho mohli
sledovať aj kráľovnine deti.
