Bostonská rozlúčka veľkých dám

Zatiaľ čo Paula Radcliffová už kariéru v podstate ukončila pred desaťročím a tento rok ju len krátkodobo obnovila, aby skompletizovala zbierku šiestich najvýznamnejších maratónov na svete, rozhodnutie Des Lindenovej bolo pomerne prekvapujúce. Obidve však dokázali, že sú stále v skvelej forme. Paula Radcliffová vyhrala svoju vekovú kategóriu a Des Lindenová splnila, čo pred pretekmi sľúbila – ešte raz na maratónskej trati vydala zo seba úplne všetko.

Tokio, Boston a potlesk pre dcéru

Paula Radcliffová bola neprehliadnuteľnou postavou atletiky viac ako dve desaťročia, jednak svojím bežeckým štýlom, ktorý výraznými pohybmi hlavy pripomínal Emila Zátopka (mimochodom, titul majsterky sveta v maratóne získala v roku 2005 na tom istom olympijskom štadióne ako legendárny Čech – v čase o viac než dve minúty lepšom), ale najmä výkonmi. Po rokoch strávených na dráhe, kde sa často pohybovala v popredí, ale jej jediným veľkým úspechom na svetovom podujatí bolo striebro v behu na 10 000 metrov zo Sevilly v roku 1999, v apríli 2002 debutovala na maratónskej trati.

Warning: Undefined property: Page::$sql_debug in /data/f/6/f6d87fd2-47dd-48e6-b348-8215f46ac4f0/behame.sk/web/db.php on line 23
Pre britskú bežkyňu bolo prirodzené, že sa tak stalo v Londýne. A hneď pri svojom debute ukázala, že toto bude jej kráľovská disciplína. Za vtedajším svetovým rekordom Keňanky Catherine Nderebovej 2:18:47 zaostala len o osem sekúnd. Zároveň išlo o najlepší čas histórie v čisto ženskom maratóne (vtedy sa ešte neevidovali samostatne svetové rekordy v ženských a spoločných pretekoch). Skvelú formu zúročila aj na majstrovstvách Európy v Mníchove, kde vyhrala beh na 10 000 metrov.

Už na jeseň v Chicagu však nikoho nenechala na pochybách, že sa chystá prepisovať históriu. Časom 2:17:18 zlepšila dovtedajší svetový rekord takmer o minútu a pol a to najlepšie ešte len malo prísť. V apríli 2003 posunula latku ženského maratónu na dovtedy ťažko predstaviteľných 2:15:25. O tom, aký výrazný skok to znamenalo, svedčí, že jej rekord pretrval šestnásť a pol roka, kým ho v roku 2019 neprekonala Brigid Kosgeiová z Kene. Dlhé trvanie mal aj jej druhý svetový rekord (v čisto ženských pretekoch – 2:17:42 z Londýna 2005, ten po dvanástich rokoch na rovnakom mieste vymazala z tabuliek Mary Keitanyová).