Cookies

Na naších stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania Behame.sk.
Bližie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.
Súhlasím
Načítavam...
Beháme.sk
Zvoľte veľkosť písma:
AaAaAaAaAa
Beháme.sk

Ako behať a nezabiť planétu

Ako behať a nezabiť planétu
Starostlivosť o životné prostredie nie je len o tom, aby bežci po sebe nezanechávali odpadky.
Povedzme si to otvorene. Väčšina bežeckých podujatí je malou ekologickou pohromou. A niekedy aj veľkou. Stačí si len pomyslieť na desiatky plastových pohárov, tanierov a igelitových tašiek, ktoré sa použijú aj na obyčajných dedinských pretekoch. Pri veľkých mestských maratónoch sa počty znásobujú. Prúd sa však obracia a bežci aj organizátori pretekov si začínajú čoraz viac uvedomovať svoju zodpovednosť k životnému prostrediu.

Horské behy idú príkladom

Zrejme nikoho neprekvapí, že lídrami v tomto smere sú horské behy. Už len tým, že sa odohrávajú v prírode, je pre organizátorov dôležité, aby po sebe nezanechali žiadnu stopu. Ako v minulom čísle Behame.sk povedal organizátor behu Baba – Kamzík Dušan Harangozó, každý odhodený obal od gélu ohrozuje organizáciu horských behov do budúcnosti. Za najdôležitejšie však považuje preniesť posolstvo o potrebe ochrany prírody ďalej na účastníkov.
Aj v prípade odpadkov platí, že prevencia je najlepší liek, ale keďže niektorí jednotlivci sú nepoučiteľní, na viacerých horských pretekoch je za odhodenie obalov od gélov alebo energetických tyčiniek automatická diskvalifikácia. Bežci by sa vôbec nemali zdráhať takýchto previnilcov nahlásiť. Je to skrátka porušenie pravidiel, rovnako ako skrátenie trate.

Starostlivosť o životné prostredie však nie je len o tom, aby bežci po sebe nezanechávali odpadky. „Začína sa špeciálnym značením, ktoré musí byť bez stopy odstrániteľné a odstránené do dvadsiatich štyroch hodín. Žiadne sprejovanie šípok na stromy neprichádza do úvahy,“ hovorí Dušan Harangozó.

Beh Baba – Kamzík už od roku 2016 používa výlučne kompostovateľné riady a postupne sa k tomuto trendu pridávajú aj ďalší. Ultramaratónsky horský beh Štefánik Trail v tomto roku úplne odstráni plastové poháre. „Každý jeden bežec aj člen štafety dostane svoj vlastný pohárik. Poháre budú bežci následne využívať v budúcnosti na všetkých ostatných behoch,“ hovorí zakladateľ behu Martin Urbaník. Okrem toho organizátori na občerstvovacej stanici Buková, kde nie je prívod pitnej vody hadicou, nahradia balenú vodu mobilnou cisternou.
Úplne nový koncept

Prechod od plastových pohárov k papierovým alebo kompostovateľným je čoraz rozšírenejším trendom. Rovnako aj celkové znižovanie odpadu. Ten je podľa Matúša Pavloviča, spoluorganizátora Less Waste Runu, ktorý sa uskutočnil začiatkom mája v Devíne, jedným z najväčších problémov bežeckých pretekov: „Ešte ste ani neodštartovali a už tvoríte odpad – igelitku s reklamnými predmetmi. Potom odštartujete a na občerstvovacích staniciach máte vodu väčšinou v plastovom pohári. Aj pred behom a po ňom väčšinou dostanete nejakú fľašu s nápojom alebo plechovku. Keď si to vynásobíme počtom účastníkov, ktorých je povedzme šesťtisíc, dostávame sa k desiatkam tisíc spotrebovaných predmetov.“

Matúš je rekreačný triatlonista a spolu s Róbertom Macháčom si všimli, koľko odpadu vznikne pri bežeckých pretekoch. To sa nezhodovalo s tým, akým spôsobom sa snažia žiť. Aj preto sa rozhodli zorganizovať beh, ktorý by ukázal, že veci sa dajú robiť aj inak a spojil by koncept vzdelávania, udržateľného športu a zábavy. „Tento koncept je pomerne nový, postavený na princípe piatich R – Refuse (odmietni), Reduce (obmedz), Reuse (znovu použi), Recycle (recykluj), Rot (kompostuj). To znamená urob všetko pre to, aby si svoj odpad zminimalizoval. Hľadali sme dlho na internete a pýtali sa aj ľudí, či už takýto beh niekde na svete bol, a jediný podobný sme našli v Singapure, ale dovolíme si tvrdiť, že ten neriešil otázku odpadu konceptuálne a do detailov od A po Z v zmysle uzavretého cyklu,“ hovoria organizátori priekopníckeho behu.

Ako bežecké podujatie bez odpadu vyzerá, opisuje Matúš Pavlovič: „Bežci nedostali žiadne igelitové štartovacie balíčky. Namiesto jednorazových plastov sme využili znovu použiteľné, prípadne kompostovateľné, z kukuričného škrobu, cukrovej trstiny a pšeničných otrúb, ktoré sme po behu zhodnotili na biomasu. V cieli bežci dostali darček v podobe znovu použiteľnej fľaše a zdravú kašu v sklenenom pohári a taktiež smoothie v kompostovateľnom bioplaste. Aj štartové čísla a čipy máme opakovane použiteľné aj do ďalších ročníkov.“
V ten istý deň ako Less Waste Run sa v Podhradí neďaleko Topoľčian uskutočnil Ruin Run, ktorý tiež prešiel na kompostovateľné a papierové poháre na občerstvovačkách. Okrem toho organizátori vyzvali bežcov, že ak majú vlastné bežecké fľaše alebo poháre, môžu si ich priniesť a čapovať vodu do vlastného. Jedlo dostali bežci v porcelánových tanieroch, nie v plaste.

Bežci chcú zmenu

Podľa prieskumu kanadskej bežeckej komunity iRun.ca si vlastné poháre nosí na preteky 22 percent bežcov. Zároveň až 89 percent bežcov v prieskume uviedlo, že by mali z pretekov lepší pocit, ak by boli šetrnejšie k životnému prostrediu.

Zdá sa, že meniacu sa náladu v spoločnosti aj v bežeckej komunite začínajú vnímať aj organizátori masových podujatí. Londýnsky maratón pred tohtoročným behom vydal dlhú tlačovú správu, v ktorej vypočítaval všetky svoje aktivity zamerané na zmiernenie environmentálneho dosahu pretekov. Bolo medzi nimi napríklad zníženie počtu plastových fliaš o 215-tisíc, využitie jedlých kapsúl z morských rias, použitie kompostovateľných pohárov na troch občerstvovacích staniciach či tlačenie štartových čísel až pri prezentácii, aby sa zbytočne netlačili čísla pre bežcov, ktorí neprídu. V Londýne je takých každý rok približne desaťtisíc. Matúš Pavlovič na jednej strane kroky londýnskych organizátorov oceňuje, ale vidí aj rezervy. „Počet PET fliaš je stále obrovský – približne 700-tisíc. Pozitívom však je, že správa o znížení počtu PET fliaš obletela svet, čo znamená, že ľudia túto tému intenzívne vnímajú.“

Tak ako každá zmena, aj táto sa zatiaľ presadzuje len postupne a pomaly. Organizátori Less Waste Runu sú však optimisti a očakávajú, že vďaka tlaku verejnosti alebo legislatívnych zmien sa koncept bezodpadových bežeckých pretekov stane do dvoch rokov štandardom. Okrem už spomenutého nosenia vlastných pohárov môžu bežci prispieť k pretekom šetrnejším k životnému prostrediu aj tým, že na cestu budú využívať verejnú dopravu, alebo sa v aute odvezú viacerí a nepôjde každý sám. Mimochodom, napriek mnohým nedostatkom, ktoré bežecké podujatia majú, už aj teraz prinášajú isté pozitíva, aj keď len krátkodobé – výskumníci z londýnskej King’s College zistili, že dopravné obmedzenia v čase maratónu znížili znečistenie ovzdušia v Londýne o 89 percent.

Nový bežecký hit sa volá plogging

Mnohí bežci už isto počuli o novej aktivite so zvláštnym menom plogging. Ide o kombináciu behu a zberu odpadkov. Názov pochádza zo švédskej frázy plocka upp, čo znamená zbieranie odpadkov. Za zakladateľa organizovaného ploggingu sa považuje Švéd Erik Ahlström, ale už pred rokom 2016 sa nejeden uvedomelý bežec zohol a zodvihol zo zeme odpad, ktorý mu hyzdil obľúbenú bežeckú trasu. Jedným z najslávnejších „ploggerov“ je spisovateľ David Sedaris, ktorý podľa vlastných slov pri zbieraní odpadkov urobí denne až 60-tisíc krokov.

Koncom apríla sa uskutočnila celosvetová akcia Plogging World, do ktorej sa zapojili desiatky miest z celého sveta vrátane piatich na Slovensku – Bratislava, Galanta, Komárno, Senec a Trnava. Ďalšie mestá sa pridali v rámci kampane Upracme Slovensko. „Tým, že bývam vo Viedni, informácia o tejto akcii sa dostala ku mne ľahšie, keďže tam sa podobné akcie konajú častejšie. Myšlienka sa mi veľmi zapáčila a rozhodla som sa ju zorganizovať aj na Slovensku. Najprv to bolo Komárno, kde sa takisto zvyknem zdržiavať a následne sa pripojili ostatné mestá,“ hovorí iniciátorka slovenskej časti podujatia Plogging World Erika Jung.

Propagátorka ploggingu hodnotí účasť na Slovensku pozitívne. Potešilo ju, že prišlo aj veľa detí: „Počas zberu odpadkov si našli to svoje a boli hádam iniciatívnejšie ako niektorí dospelí. Celý deň bol veľmi úspešný, pretože sa vyzbieralo množstvo odpadkov a prispeli sme troškou k zveľadeniu nášho okolia.“

Na ploggingu sa zúčastnil aj autor článku a spolu so svojou skupinou našiel popri poľných cestách na úseku dlhom približne dva a pol kilometra viac ako tucet pneumatík, niekoľko televízorov a monitorov, žehličku, mixér, koberce, rôzne kusy oblečenia a doslova všadeprítomné plastové fľaše a obaly.

Výhodou ploggingu je, že sa doňho môžu zapojiť bežci každého veku a výkonnosti, keďže bežecké úseky sú naozaj krátke a tempu stačí každý. Vzhľadom na množstvo odpadkov, ktoré určite nájdete, ani prebehnutá vzdialenosť nie je nijako závratná. Zároveň však pri ňom podľa aplikácie Lifesum spálite za pol hodiny o 50 kalórii viac ako pri obyčajnom džogingu. Frustrujúce je na ňom to, že keď sa po niekoľkých dňoch vrátite na miesta, ktoré ste vyčistili, máte pocit, akoby ste tam vôbec neboli.
16.8.2019 / Ostatné / Autor: Tomáš Mrva /  Foto: Bigstock