Abebe Bikila: Skromná hviezda z Etiópie, ktorá pobláznila Košice

Boli časy, keď sa maratóny behali pre prestíž podujatia, za letenky, ubytovanie a ceny, nie za ťažké peniaze. Košice mali (a majú) vo svete cveng. V súčasnosti však ani zďaleka to druhé, teda nie až toľko, aby sa vyrovnali New Yorku, Chicagu, Londýnu, Berlínu, a stovkám iných mieste trebárs aj bez akejkoľvek histórie. Dlho však tak nebolo.

V roku 1946 si víťazstvo odniesol čerstvý európsky šampión Mikko Hietanen z Fínska, v roku 1957 sovietsky bežec Ivan Filin (bronzový na ME 1954 a strieborný na ME 1958), o dva roky neskôr jeho krajan Sergen Popov (majster Európy 1958) a v roku 1965 vyhral v Košiciach Belgičan Aurele Vandendriessche (strieborný z európskych šampionátov 1962 a 1966 a víťaz bostonského maratónu z rokov 1963 a 1964). Najväčšiu hviezdu sa však organizátorom podarilo dotiahnuť v roku 1961 a nebol ňou nik iný ako fenomenálny bežec Abebe Bikila.

Etiópčan je vôbec najslávnejší maratónec, aký kedy žil. V Košiciach vyhral v roku 1961, rok predtým bosý triumfoval na najslávnejšej ceste sveta, rímskej Via Appia na olympiáde. Na štart nastupoval ako úplne neznámy bodyguard etiópskeho cisára.

„Fantastico!“ žasol taliansky lekár, keď prvému olympijskému šampiónovi čiernej pleti po odbehnutí 42 195 m v rekordnom čase 2:15:16,2 nameral pulz 88. „V pokoji máva 45,“ poznamenal jeho švédsky tréner fínskeho pôvodu, ktorého cisár Haile Selassie koncom roku 1946 angažoval ako kouča svojej gardy.

Nepatria medzi favoritov MMM, no výnimočnosť im uprieť nemožno

Do Košíc pricestoval 30 rokov po Zabalovom triumfe. Bukovský sa v šesťdesiatom treťom nečakane pobral na druhý svet, takže dnes už nikto zodpovedne nepotvrdí, kto sa najväčšmi zaslúžil o exkluzívnu návštevu. Zrejme práve on neodbytným klopaním na všetky dvere, za ktorými sedelo šéfstvo vtedajšej československej telovýchovy.

Bikila odchádzal z Košíc víťazný i nadšený. Aj jeho fínsky tréner Onni Niskanen. „Uvažuje sa o majstrovstvách sveta v maratóne. Ak sa to podarí, budem desiatimi hlasovať za to, aby boli každý rok v Košiciach. Neviem si predstaviť, že by niekde inde mali krajšiu myšlienku, lepšiu organizáciu a väčšiu divácku kulisu,“ citoval Niskanena The Daily News.

Košice čakali hýrivú hviezdu, namiesto nej prišiel skromný a málovravný askét. Po jednom z tréningov chýrny, už nebohý košický rozhlasový reportér Vladimír Martinček pozval Bikilu na rozhovor. Vypísal mu a hneď aj vyplatil honorár 250 korún. Abebe mi ich však vzápätí strčil do rúk s odôvodnením, že on ako amatér nesmie prevziať žiadne peniaze. Tak dostal za ne dva páry botasiek.

Bikila za svoj prvý olympijský triumf dostal od cisára prsteň. V Tokiu ho stratil, ale našla ho poctivá japonská hotelová upratovačka a poslala mu ho poštou. Za druhý mu Haile Selassie daroval auto – biely Volkswagen Beetle.

V jednu marcovú noc 1969 ho za volantom „chrobáka“ oslnila protiidúca cisterna a v uhýbacom manévri sa zrútil do hlbokej priekopy. Našli ho v bezvedomí. Cisár zbuntošil svet akoby šlo o jeho syna. Dali mu do poriadku hornú časť tela, takže dokázal strieľať z luku, zúčastňoval sa dokonca aj na súťažiach paraplegikov, ale nohy už nezachránili. V októbri 1973 zomrel.