Orientačný beh je vo svete populárny a vynikajúce podmienky preň máme aj na Slovensku. „Máme krásnu prírodu s rozmanitým terénom, špičkových kartografov, ktorí vedia vyhotoviť mapy na svetovej úrovni a viackrát sme ukázali, že vieme výborne zorganizovať aj podujatia svetového rangu,“ dodáva.
Preteky v orientačnom behu dnes nájdete nielen v prírode, ale aj vo veľkomestách a to v každom ročnom období. „Myslím, že je to najpestrejší šport pre celú rodinu,” hovorí Wallner.
Žiadne pásky ani koridory
„Orientačný beh je jedným z tzv. orientačných športov, najčastejšie v lesnom teréne, ale aj v parkoch či v centrách miest. Má svoje pravidlá a rôzne disciplíny, koná sa vo všetkých ročných obdobiach. Je to beh s mapou a buzolou (športový typ kompasu) vždy na neznámej trati, ktoré sa líšia svojou dĺžkou. Od šprintu cez strednú a dlhú trať až po preteky štafiet,“ predstavuje svoj šport reprezentačný tréner.
Zaujímavosťou je, že od budúceho roka sa predstaví úplne nová disciplína tzv. knokaut orientačný šprint.
Krátku trať bežia najlepší bežci približne 12 minút, dlhú takmer dve hodiny. Cieľom bežcov je nájsť všetky kontrolné body v určenom poradí a byť pri tom čo najrýchlejší. Všetko je dnes mapované elektronicky a aj diváci, ktorí preteky sledujú, majú z nich ozajstný zážitok.
Hlavný rozdiel pri porovnaní s klasickým behom vníma úspešný slovenský orientačný bežec vo voľnosti. „Trate v orientačných športoch nie sú trate značené. Od momentu štartu, cez kontrolné stanovištia až do cieľa je na každom, ako prejde trať v predpísanom poradí kontrol. Žiadne koridory, alebo okruhy ako na atletických pretekoch.”
Ďalším rozdielom je špecifické rozdelenie do kategórií. V mladších kategóriách sú dvojročné intervaly, potom je hlavná kategória od 21-34 rokov, a tzv. veteránske kategórie majú 5-ročný interval.
Typický je aj intervalový štart. „Sem-tam bývajú aj hromadné preteky jednotlivcov, tie majú v časti trate kríženie, tzv. osmičku, aby to aspoň čiastočne rozdelilo pole pretekárov. Takže niečo ako vešanie sa pretekárov sa snažíme v orientačnom behu eliminovať, ako sa len dá, aby bol výsledok čo najférovejší,” dodáva tréner.
Obuv má kovové hroty
Orientačný beh má svoje špecifiká, s ktorými sa však každý dokáže ľahko vyrovnať. Tak ako ostatné typy behov, aj tu je dôležitá vhodná obuv a správny výber oblečenia. Bonusom sú mapa a buzola.
„Pri šprintových tratiach sa využívajú atletické topánky, pri lesných disciplínach je to špeciálna obuv s kovovými hrotmi, ktoré sú vhodné na členitý lesný terén a kamenitý či močaristý podklad. Pri mestských orientačných behoch však nevyhnutnosť špeciálnej obuvi odpadá. Pretekári používajú aj špeciálne chrániče holenných kostí tzv. prerážačky, aby ich ochránili v prirodzenom lesnom teréne. Buzola je špeciálne vyvinutá pre orientačné športy, najčastejšie tzv. palcovka, ktorá sa upevňuje priamo na prst ruky a umožňuje navigáciu za behu. Špeciálnym vybavením je nenápadný elektronický čip, ktorým zaznamenáva pretekár prechod kontrolným stanovišťom, a následne v cieli vyhodnotí medzičasy,” hovorí Wallner.
Šport pre celú rodinu
Orientačný beh nie je náročný šport, ale
dôležité je poznať mapu. „Mapy pre orientačný beh sú veľmi presné.
Základné zručnosti je možné nadobudnúť podľa mňa už po 10-15 pretekoch v
rôznych disciplínach a tratiach orientačného behu. Neskôr po naberaní
skúseností sa čítanie mapy a tzv. voľba postupu stane rutinou a po
niekoľkých rokoch už pretekár niektoré veci vyhodnocuje aj automaticky,
či dokonca podvedome a už rieši najmä stratégiu a taktiku.”
Skúsenosti sa dajú najlepšie získať v technicky náročnom teréne. „Preto je dôležité, ak to človeka baví a chce niečo dosiahnuť, vytrvať v systematickom trénovaní. Popritom si čo najčastejšie robiť analýzy rôznych pretekov, terénov, máp a všetkého, čo s orientačným behom súvisí,” vysvetľuje tréner Wallner.
Orientačný beh je podľa neho rodinný šport, pretože umožňuje zaradenie všetkých členov rodiny do rôznych vekových kategórií. Takže na preteky môže prísť celá rodina a každý beží vo svojej kategórií. Každému, kto chce tento šport vyskúšať, tréner radí, aby sa nebál a prišiel na preteky.
„Hoci aj za cenu diskvalifikácie, keď sa nepodarí hneď v prvých pretekoch nájsť všetky kontrolné stanovištia. Je to o skúsenosti. Na pretekoch sú vypisované kategórie OPEN a N, navrhované práve pre tých, ktorí chcú okúsiť čaro tohto športu.”
Pravidlá a základné mapové značky nájdu potenciálni orientační bežci na internetových stránkach, aj na hlavnej stránke Slovenského zväzu orientačných športov, orienteering.sk.
Dávidík má medailu
Vďaka výborným podmienkam na orientačný beh a
zanieteným organizátorom Slovensko už hostilo viacero špičkových
podujatí - majstrovstvá sveta juniorov, akademické majstrovstvá sveta,
majstrovstvá Európy dorastu, niekoľko pretekov Svetového pohára a v
roku 2020 budú v okolí Košíc veteránske majstrovstvá sveta.
Orientačnému behu vo svete by určite pomohlo prijatie do olympijského programu, na Slovensku by ho kvalitatívne posunulo zaradenie elitných pretekárov do rezortného strediska Dukla, resp. Národného športového centra.
Reprezentačný tréner si uvedomuje, že na splnenie poslednej požiadavky sú potrebné medzinárodné úspechy, dodáva však, že Slovensko ich v nedávnej minulosti dosiahlo niekoľko. „Lukáš Barták skončil na majstrovstvách sveta v roku 2008 štvrtý, Marián Dávidík bol na MS dvakrát šiesty a ako jediný Slovák má medailu z majstrovstiev Európy, na ktorých bol v roku 2000 strieborný,“ hovorí Wallner.
