Branislav Koniar sa stal súčasťou tímu, ktorý organizuje Medzinárodný maratón mieru v roku 1991, keď si pred tým jeho úskalia vyskúšal viackrát i ako bežec. Už o rok sa stal riaditeľom týchto pretekov so snahou priviesť ich postupne späť bližšie k výslniu a rozšíriť program celého podujatia o viacero nových športových i sprievodných formátov.
Maratón v Košiciach to neboli a nie sú iba mená víťazov a útoky na traťové rekordy. Počas nezadržateľne sa blížiacej storočnice sme boli svedkami mnohých zlomových momentov a príbehov ľudí stojacich niekedy na výslní, niekedy v úzadí tohto ikonického podujatia. A ani súčasná tvár maratónu v Košiciach sa neformovala iba na východe Slovenska. Svoju pečať na ňom v posledných rokoch zanechali i skúsenosti a inšpirácie nazbierané počas ciest na veľké svetové maratóny, svetové šampionáty či olympiády.
S tým všetkým sa stretne čitateľ vo výpovedi autora,
ktorý sa už pred časom svojimi textami podieľal na viacerých knižných
publikáciách venovaných témam maratónu v Košiciach.
Kto si knihu zarezervuje cez portál StartLab, pridá sa tak k podpore projektu Domovácke kilometre. Ide
o podujatie s dvadsaťročnou tradíciou, konajúce sa v Herľanoch neďaleko
Košíc, na ktorom sa vždy prvého mája stretávajú deti z detských
domovov, aby súťažili na svojich často prvých bežeckých pretekoch,
budovali si vzťah k pohybu a aby sme v nich mohli pri troche šťastia
objaviť aj skrytý atletický talent.
