Od brnianskeho štartu neubehli ani dva roky a Lucia Hrivnák Klocová sa minulú sobotu opäť postavila na štart oficiálnych pretekov na atletickom ovále. V úvodnom kole ligy v Košiciach suverénne vyhrala tisícpäťstovku za 4:39,22 min s vyše 7-sekundovým náskokom. Tridsaťsedemročná Martinčanka, mamička 8-ročného Adamka a 3-ročnej Timejky, bežala túto disciplínu prvý raz od finále ME v Amsterdame 10. júla 2016, kde skončila na peknom 10. mieste.
Čo ju podnietilo k tomu, aby napokon predsa len zvesila tretry z klinca ?
„Postupne sme s trénerom Pavlom Sloukom pridávali a skúšali, čo telo vydrží, či niečo nezačne bolieť. Keďže to bolo celkom v pohode, prišli aj nejaké tempové úseky. Tréningy som si nesmierne užívala, ale na žiadny som nešla s cieľom, že v letnej sezóne vybehnem na preteky. Dva týždne pred ligou v Košiciach prišiel tréner s myšlienkou, že by som si tam mohla zabehnúť. Dobre som sa na tom pobavila, ale napokon som privolila. Intenzívnejšie behám len približne tri mesiace a naozaj som vôbec nepredpokladala, že už v polovici mája budem opäť súťažiť. Beh je moja celoživotná láska. Rozdiel medzi minulosťou a súčasnosťou je v tom, že ako profíčka som išla za konkrétnym cieľom, chcela som sa dostať na nejakú výkonnostnú úroveň, plnila som limity na šampionáty. Teraz je však moje behanie o tom, že si už nedávam žiadne ciele. Robím to, čo mi telo dovolí a tréningy si vyslovene vychutnávam.
“
Lucia vyhrala košickú tisícpäťstovku bez väčšej námahy časom 4:39,22 min. Jej slovenský rekord zo semifinále OH 2012 v Londýne, je o vyše 36 sekúnd lepší. Samozrejme, porovnávať tieto výkony je nezmysel. Otázka, či našu elitnú strednotratiarku víťazný čas prekvapil – príjemne alebo nepríjemne – je však namieste.
„Nepremýšľala som o tom, čo by som mohla zabehnúť,
to som nechala radšej na trénera, ktorému po vyše dvoch desaťročiach
spolupráce stále plne dôverujem. Môžem však povedať, že som sa cítila na
ešte lepší výkon,“ priznala Lucia Hrivnák Klocová. „Na druhej strane to
boli moje prvé preteky po dlhom čase a navyše, bežala som sama systémom
štart – cieľ.
Prvé preteky po dlhej pauze
sa v Luciinom prípade nezaobišli bez trémy. To je však úplne normálne.
Aj pred dvoma rokmi na Sečkářovom memoriáli ňou pred tisíckou lomcovala
tréma a pýtala sa sama seba, čo vlastne na pretekoch robí.
„V
Košiciach to bolo iné. Bolo mi jedno, koľká skončím. Išla som si len
vychutnať súťažnú atmosféru, nemala som konkrétny cieľ, necítila som
tlak ako kedysi, že musím zabehnúť limit alebo čosi podobné. Trápilo ma
jedine to, či moje telo vydrží a nebude štrajkovať.“
Krst
ohňom – ako svoj návrat na ovály nazvala Lucia – dopadol solídne. Teraz
sa vynára logická otázka, či bude nasledovať ďalšie pokračovanie.
„To
fakt neviem!“ – odvetila bez rozmýšľania. „Keď som na druhý deň ráno po
pretekoch vstala z postele, cítila som sa fajn, vôbec nič ma nebolelo.
Ako keby som deň predtým ani nebežala… To je dobré znamenie! No ešte to
nevnímam tak, že sa niekam vraciam.“
Lucia
Hrivnák Klocová trénuje iba dopoludnia, keď je druhák Adamko v škole
a trojročná Timejka v škôlke. Popoludní sa venuje ako trénerka najmenším
martinským adeptom atletiky a takisto je mama na plný úväzok. Veľa času
nazvyš jej veru neostáva.
„K pravidelnej a
systematickej príprave majú moje tréningy strašne ďaleko. Možno ešte
niekam na preteky vybehnem, ale beriem to zatiaľ najmä ako koníček,
ktorému sa venujem na 120 percent. Uvidíme, koľko času naň budem mať, a
ako bude telo reagovať na zvyšujúcu sa záťaž. Okrem toho: na
plnohodnotnú prípravu nemám financie.“
O
päť týždňov sa slovenská atletická reprezentácia predstaví v II. lige ME
družstiev v bulharskej Starej Zagore. Zatiaľ je na 1500 m tabuľkovou
jednotkou práve Lucia. Prijala by pozvánku do národného tímu, ak by ju
dostala? – podpichli sme historicky najlepšiu slovenskú
strednotratiarku.
