Disciplinárna komisia prípad detailne preskúmala a vyhodnotila, že neobvyklé výsledky jej krvných testov mohli spôsobiť vredy či nákaza ochorením COVID-19, v tele bežkyne totiž nenašli žiadne zakázané látky. Výsledkom je, že s okamžitou platnosťou má uvoľnenú činnosť a môže bojovať o budúcoročné OH v Paríži. Jednotka pre integritu atletiky (AIU) chce rozhodnutie preskúmať a až potom sa rozhodne, či sa odvolá na Športový arbitrážny súd (CAS). Podľa AIU mohlo ísť o nepovolený krvný doping.
Športovkyňa sa obhajovala tvrdením, že trpí bolestivými vredmi v jej tráviacej sústave. Údajne sa u nej objavujú, keď je v strese. S uvedeným problémom vraj viackrát skončila v nemocnici. Podľa experta, ktorý svedčil v prospech Jerutovej, môže práve krvácajúce vredy vysvetliť výkyvy v testovaných vzorkách. Vzorku z roku 2020 podľa obhajoby mala ovplyvniť nákaza koronavírusom. Podľa disciplinárky všetky argument vyvolali "dostatočnú pochybnosť v prípade, takže by bolo nespravodlivé Jerutovú potrestať".
Prípad africkej vytrvalkyne s kazašským pasom poukazuje na zložitosť vyšetrovania dopingu v atletike. V tomto športovom odvetví sa pokúšajú eliminovať používanie nedovolených podporných látok u bežcov tzv. biologickým pasom, ktorý sa v priebehu času spolieha na údaje o krvi športovcov a to je aktuálne kľúčový nástroj na boj proti dopingu.
V roku 2017 podobnú tortúru podstúpil elitný slovenský chodec Matej Tóth, vtedy ako úradujúci olympijský šampión na 50 km. Niekoľko mesiacov sa aj s pomocou expertov bránil obvineniu z krvného dopingu, keďže v rokoch 2009 až 2016 mala jeho jedna vzorka z 24 odberov hodnotu tesne mimo vymedzeného rámca.
Aktuálne 28-ročná Jerutová sa ešte ako reprezentantka Kene stala v roku 2016 africkou šampiónkou v behu na 3000 m prekážok, v roku 2021 v rovnakej disciplíne ovládla prestížnu Diamantovú ligu. V lete 2021 vynechala OH v Tokiu, pretože čakala na povelenie reprezentovať Kazachstan, vo farbách ktorého súťaží od roku 2022.