Zmena času narúša prirodzený biorytmus a produkciu spánkového hormónu melatonínu

BRATISLAVA 26. októbra - Odborne sa naším biologickým hodinám hovorí cirkadiánny rytmus či biorytmus. Každý z nás má tzv. vnútorné biologické hodiny, ktoré riadia naše cirkadiánne rytmy – spánok, vstávanie, bdenie, stravovanie, čas ostražitosti, oddych, útlm a ďalšie procesy. „Striedanie tmy a svetla má za následok príchod únavy či bdelosti a v približne rovnakých časoch bývame hladní alebo pripravení na oddych. Na tieto zmeny je priamo či nepriamo naviazaných množstvo ďalších procesov, napríklad regulácia telesnej teploty, trávenie a spánkové cykly,“ vysvetlila farmaceutická laborantka z lekárne Dr. Max v Žiline Tatiana Kocúrková. Zmeny v biologických hodinách môžu ovplyvniť aj hormonálne hladiny, napríklad kortizol a melatonín, ktoré sú zodpovedné za reguláciu stresu a spánku. Vplyv na hormonálnu rovnováhu môže viesť k zvýšenému riziku srdcových ochorení, cukrovky a depresie. Ak sú naše biologické hodiny synchronizované s prostredím, cítime sa dobre, sme výkonnejší a odolnejší voči chorobám.
Pre náš organizmus je najprirodzenejšie prebúdzať sa do denného svetla a zaspávať za tmy. „Posun času narúša tento prirodzený cyklus a produkciu spánkového hormónu melatonínu. To môže viesť k problémom so spánkom, únave, ospalosti a dezorientácii,“ zdôrazňuje odborníčka. Zmena času negatívne ovplyvňuje aj pozornosť a koncentráciu, čo zvyšuje riziko úrazov a nehôd. Skoré stmievanie v zimných mesiacoch môže navyše negatívne vplývať na náladu. Posun času môže ovplyvniť aj naše stravovacie návyky. Naše telo má vnútorné hodiny, ktoré riadia, kedy sme hladní a kedy nie. „Môže sa stať, že nebudeme cítiť hlad v čase obeda a potom sa večer prejeme. Alebo si dáme niečo navyše počas dňa a zrazu priberáme, hoci sa zdá, že sme nič nezmenili. Problém je, že zmena času narušila naše vnútorné hodiny, aj keď to navonok nevidíme,“ vysvetľuje farmaceutka.
Dôležitými sú dostatok spánku, pravidelné cvičenie – stačí aj 30-minútová chôdza, zdravá strava a vyhýbanie sa alkoholu a elektronickým zariadeniam pred spaním. Nesmie chýbať pohodlná posteľ s tvrdším matracom a chladnejšia tmavá miestnosť, pretože spánkový hormón melatonín je produkovaný epifýzou výhradne v tme. „Doprajte si zdravú a pravidelnú stravu, obmedzte jednoduché sacharidy a nenasýtené mastné kyseliny, zaraďte do jedálnička viac ovocia, zeleniny a celozrnných výrobkov, kvalitné tuky a bielkoviny. Pri zmene času môžu byť nápomocné aj výživové doplnky s melatonínom, bylinné preparáty s obsahom valeriány, chmeľu, medovky či materinej dúšky. Vhodná je aj aromaterapia, hlavne levanduľová silica alebo olej a taktiež teplý kúpeľ s obsahom levanduľovej soli,“ radí Kocúrková. V jesenných dňoch by sme nemali zabúdať ani na posilňovanie imunity, na to nám poslúži vitamín C, D, zinok, výťažky z hlivy ustricovej, betaglukán, kolostrum a omega 3 mastné kyseliny.

Letný čas bol v Európe a Severnej Amerike zavedený začiatkom 20. storočia s cieľom lepšieho využitia denného svetla. Na Slovensku sa čas posúva od roku 1979. V roku 2024 sa čas posúval 31. marca o hodinu dopredu a 27. októbra sa bude posúvať o hodinu dozadu.

Praktické rady, ako zvládnuť časový posun:

• Čas posúvajte pomaly – svoj denný rytmus prispôsobujte zmene času tak, že už pred zmenou posúvajte čas vstávania a večierky postupne po 10-15 minútach tak, aby zmena nenastala naraz.
• Vyhnite sa modrému svetlu – aspoň dve hodiny pred spánkom nepozerajte do obrazoviek vyžarujúcich modré svetlo (televízia, mobil, tablet, počítač).
• Obmedzte denný spánok – ak ste zvyknutí na poobedný spánok, obmedzte ho, aby ste nemali problém so zaspávaním večer.
• Znížte príjem kofeínu a iných povzbudzujúcich nápojov.
• Pravidelný pohyb – najmä pohyb na čerstvom vzduchu cca 2 hodiny pred spánkom podporuje lepšie zaspávanie a kvalitnejší spánok.
• Ráno vstaňte pri prvom zazvonení budíka – vyhnete sa tak ešte ťažšiemu vstávaniu po niekoľkých minútach spánku.