Liečba astmy sa za posledné desaťročia výrazne posunula vpred. Najdôležitejšími míľnikmi boli vývoj inhalačných kortikoidov, vývoj fixných kombinácií, keď sa v jednom inhalátore nachádzajú dva alebo tri lieky, a vývoj biologickej liečby, ktorá sa považuje za mimoriadny prelom v liečení astmatikov. „Nastal výrazný odklon od systémovej liečby v podobe tabletiek, do inhalačnej lokálnej liečby, ktorá priamo pôsobí v dýchacích cestách. V ponuke moderných a inovatívnych liekov Slovensko nezaostáva a ich dostupnosť je porovnateľná so západným svetom," uviedol imunológ a alergológ Miloš Jeseňák. Úlohou alergológa je podľa neho predovšetkým alergika správne indikovať. „Neliečená alergia, predovšetkým v podobe alergickej rinitídy, je základným rizikovým faktorom pre rozvoj astmy,“ vysvetlil.
Astma je veľkým problémom nielen pre zdravie pacienta, ale aj pre spoločnosť a zdravotnícky systém. „Astma nás z pohľadu zdravotných poisťovní stojí ročne minimálne 45 miliónov eur. Pacient s astmou je do roka 45 až 50 dní práceneschopný, v zahraničí je to napríklad od jedného do štrnástich dní. Astma ako taká je niečo, o čom treba hovoriť a riešiť to, pretože do roku 2030 môžu tieto náklady ešte niekoľkonásobne narásť," uviedol Róbert Babeľa zo Slovenskej zdravotníckej univerzity. Alarmujúcim faktom tiež je, že na Slovensku máme stále vysoký počet neliečených ľudí. Medzinárodné štúdie odhadujú, že približne 45 percent pacientov nebolo nikdy diagnostikovaných. Odborníci sa preto zhodujú v tom, že aj napriek dostupnosti moderných a inovatívnych liekov pre astmatických pacientov musíme systém nastaviť tak, aby boli títo pacienti včas diagnostikovaní, riešení už pri problémoch s alergiami a aby boli dostatočne vzdelávaní v tom, ako majú pristupovať k svojej liečbe.