Väčšine stretov s medveďmi sa dá zabrániť

Medveď je ploskochodec, to znamená, že našľapuje na celú plochu chodidla. Pri chôdzi aj kluse sa pohybuje vždy takmer súčasne oboma nohami na tej istej strane tela. Aj preto vzniká dojem pomalého a nemotorného zvieraťa. Chôdza medveďa je tichá a pomalá, prekvapiť vie však jeho beh, pri ktorom dosiahne rýchlosť až 50 km/hod.
Ľahko prehliadne nehybné predmety, zato má vynikajúcu schopnosť zaregistrovať pohybujúce sa objekty. Ak ho niečo vyruší, alebo sa cíti neistý, postaví sa, aby lepšie preskúmal pachy a prípadné nebezpečenstvo, ale nie preto, aby napadol človeka. Medveď stojaci na zadných končatinách si overuje situáciu svojím najdôležitejším zmyslovým orgánom – čuchom. Keď sa postaví, snaží sa identifikovať narušiteľa priestoru. Následne posúdi a vyhodnotí situáciu. Ak sa necíti ohrozený, pokračuje v predošlej činnosti. Ak ohrozenie pocíti, tak sa pokojne, alebo behom vzdiali. V horšom prípade predstiera útok, alebo skutočne zaútočí.
Zvonček a (ne)pozerať sa do očí

Pri zvončeku ide o to, aby sme v dostatočnej vzdialenosti zvukom upovedomili medveďa o našom výskyte na jeho území. Má preventívny význam. Nemusí to byť zvonček, stačí pospevovanie, rozhovor, zatlieskanie alebo podobná forma hluku. Medveď sa viac ako na sluch spolieha na svoj najdokonalejšie vyvinutý zmyslový orgán – čuch. Cíti pachy (človeka, potravu) na niekoľkokilometrovú vzdialenosť. Medveď však človeka nemusí zacítiť, ak vietor fúka iným smerom.

Stretnúť medveďa ešte nemusí znamenať, že na človeka zaútočí. Najbežnejšia je situácia, že odíde. Ak už medveďa spozorujete, je vhodné zostať ticho a pomaly sa vzdialiť. Prípadný krik by ho mohol vyplašiť. Najdôležitejšie je nepodľahnúť panike a nezačať kričať. V žiadnom prípade sa netreba rozbehnúť, či urobiť iné prudké pohyby, ktoré by ho mohli vyprovokovať. Ustupujte pomaly smerom, odkiaľ ste prišli, a neustále pozorujte správanie medveďa a pomaly cúvajte, pričom sledujte reakcie medveďa.