Prečo bežcov trápi plantárna fasciitída a ako jej predísť skôr, než vás zastaví?

Plantárna fasciitída vzniká preťažením väziva, ktoré podopiera klenbu chodidla. Mnohí ju spájajú najmä so zlou obuvou či tvrdým povrchom, no novšie výskumy ukazujú, že problém môže mať pôvod aj úplne inde a to v oblasti bedier.

Nedávna štúdia sledovala viac ako 170 amatérskych maratóncov a skúmala, prečo sa u niektorých z nich plantárna fasciitída objavila, zatiaľ čo iní s týmto problémom nikdy nebojovali. Výsledky boli prekvapivé. Ukázalo sa, že najväčším rizikovým faktorom bola výrazná nerovnováha sily v oblasti bedier medzi pravou a ľavou stranou. Bežci, ktorí mali tento rozdiel väčší ako 32 %, mali až 3,5-násobne vyššie riziko vzniku bolesti päty.

Podľa zahraničných odborníkov z RISE Rehabilitation and Sport Performance, ktorí vychádzali z prospektívnej štúdie amatérskych maratóncov, zohráva sila a stabilita bedier kľúčovú úlohu v prevencii.
Bedrá, najmä sedacie svaly, fungujú ako stabilizátor celého pohybu pri behu. Ak jedna strana zaostáva, telo si začne pomáhať kompenzačnými pohybmi. Koleno viac padá dovnútra, chodidlo je nadmerne zaťažované a problém sa často prejaví práve v oblasti päty.

Dobrou správou je, že plantárnej fasciitíde sa dá vo väčšine prípadov predchádzať, a to často bez nutnosti znižovať tréningový objem. Dôležité je nespoliehať sa len na strečing či masáže, ale venovať sa aj silovému tréningu zameranému na jednu nohu, rozumne zvyšovať kilometre, dbať na techniku behu a dopriať telu dostatok regenerácie.

Plantárna fasciitída patrí medzi zranenia, ktoré sa pri zanedbaní dokážu ťahať celé mesiace. Včasná kontrola pohybu a vyrovnanie silových rozdielov tak môže znamenať rozdiel medzi úspešnou sezónou a dlhodobou pauzou.