"Len jedna svalová skupina ľudského tela môže pracovať dostatočne dlho a pritom dostatočne zaťažovať kardiovaskulárny systém," tvrdil. "Sú to štvorhlavé svaly na dolných končatinách. Preto je beh tak vhodný na vytrvalostný tréning."
Train, don't strain
Svoju
tréningovú filozofiu koncentroval do hesla Train, don't strain -
Trénuj, netráp sa.
"Je to opak k americkému poňatiu tréningu, ktoré vyznáva heslá ako No gain without pain. To nie je spôsob tréningu, ktorý vedie k trvalému zlepšovaniu, a je to jeden z dôvodov, prečo USA s 250 miliónmi obyvateľmi, z ktorých by mali vzísť milióny bežcov, nemajú na medzinárodných súťažiach moc dobré výsledky. Nás na Novom Zélande sú tri milióny a vďaka vytrvalostnému tréningu máme v prepočte na obyvateľa šampiónov oveľa viac.
Beh by sa mal riadiť tým, ako sa cítite práve v ten deň. Dospelí majú tendenciu prepínať sa. To deti sa správajú ďaleko rozumnejšie. Užívajú si radosť z pohybu - a keď dieťaťu začne byť beh nepríjemný, jednoducho prejde do chôdze. A keď si oddýchne, zase sa rozbehne. Pre dieťa nie je výhra tak dôležitá, to prichádza až neskôr. Pozerajte na rozvoj zdatnosti ako na proces, ktorý trvá niekoľko rokov, možno až do konca vášho života. Cieľom vášho dnešného tréningu je lepšia kondícia, nie súboj na život a na smrť s náhodným bežcom.
Niekedy
svojim zverencom stanovím dávky, ale nikdy sme nepočítali, koľko
urobili úsekov, či úlohu splnili alebo prekročili. To nebolo
dôležité, hlavné bolo, že prestali, keď už naozaj nemohli
pokračovať. Presné dodržiavanie plánu nie je vôbec to hlavné.
Keď máte odbehnúť 16 km a necítite sa ani na kilometer, nebežte,
"píše.
Ak od Lydiarda teda čakáte odporúčania ohľadom pásiem srdcovej frekvencie alebo aspoň časy na kilometer, budete sklamaní. Ide jednoducho o beh v aeróbnom pásme. A aj ten si podľa neho stanovíte úplne jednoducho. Keď vám pri behu začne byť nepríjemne - to už sa dostávate do anaeróbneho pásma, rozpráva.
Kenskí bežci
Keď skúmame príčiny úspechov kenských bežcov,
vidíme, že spĺňajú Lydiardove predstavy o správnom tréningu.
Mnoho detí tam behá do školy - každý deň, celý rok. Mladík
menom Biwott to mal napríklad do školy 16 km, takže každý deň
odbehol 32 km, za týždeň 160 km. V roku 1968 potom vyhral
olympijské hry v Mexiku.
"Novinári ho fotili - v
handrách a bosého - pred rodnou chatrčou z bambusu a písali, že
nemal trénera a nikdy správne netrénoval. Ja som s tým však
nesúhlasil - jeho tréning bol správny, a že nemal trénera, bolo
jeho šťastie, ten by ho sa stopkami v ruke nechával behať len
anaeróbne intervaly. A tým by ho pokazil. "
Budovanie
vytrvalosti je pritom behom na dlhú trať. Príkladom môžu byť
olympijské hry v roku 1984 "Pýtali sa ma, či americký
pretekár Alberto Salazar, ktorý vtedy vyhrával všetky preteky,
vyhrá aj olympijský maratón. Práve zmenil svoje tréningové
metódy a ja som vyjadril pochybnosti, či sa vôbec dostane do
národného výberu. To ich trochu šokovalo. A pýtali sa, kto teda
vyhrá. Tipoval som Portugalčana Carlosa Lopeza. A oni na to, že je
moc starý, že má 36 rokov. Odpovedal som, že je to jeho výhoda,
pretože všetky tie roky venoval posilňovaniu srdcovej činnosti,
rozvoju kapilár vo svalových bunkách a aeróbnej výdrži svalovej
práce. Lopez skutočne vyhral, Salazar skončil jedenásty. "
Svoje
metódy aplikoval aj v ragby či boxe
Lydiard vynikol hlavne
výchovou bežcov na stredné a dlhé trate, patrili k nim olympijskí
víťazi Murray Halberg, Peter Snell a Barry Magee. Zásady jeho
tréningu však vraj platia pre každý šport.
"Mnohí
si nikdy neuvedomia, že dobrá fyzická kondícia je základom pre
technické zručnosti v ich športe. Keď je technicky výborný hráč
futbalu príliš unavený a nedobehne voľnú loptu, je mu technika
na nič. Ak boxer búši do vreca bez prestania dve hodiny, nie
príliš rýchlo, ale dostatočne, aby to zvýšilo prietok svalov,
dosiahne vytrvalosti, ktorá mu umožní dávať rýchle a silné
údery aj v 15-kolovom zápase. Takto so mnou trénoval Lionel Spinks
a stal sa majstrom sveta v ťažkej váhe. v zápase zasadzoval
rýchle a silné údery, keď už mu ich protivníci neboli schopní
vracať a dokonca ani jeho ranám uhýbať, "vysvetľuje.
"V
roku 1983 za mnou prišiel olympijský kanoista Ian Ferguson, aby som
zhodnotil jeho tréning. Nemal v tej dobe dobré výsledky. Zistil
som, že to je dobre stavaný športovec, s veľkými silnými
svalmi, čiastočne zo surfovania, ale bez výdrže. Vypracoval som
mu tréningový plán s mnohými hodinami rovnomerného aeróbneho
pádlovania. Na budúcoročných majstrovstvách sveta sa stretol s
východnými Nemcami, ktorí neboli nikdy porazení. A vyhral. O
pádlovaní toho vedel oveľa viac ako ja, ja som však vedel viac o
tom, ako sa má trénovať.
Niečo podobné sa mi podarilo s
Greg Louseym, 32-ročným šampiónom USA v modernom päťboji. Tomu
pred olympijskými hrami povedali, že je príliš starý a nebude
zaradený do olympijského výberu. Bol to statný chlapík, ale
podľa mojich rád behal týždenne 160 km a k tomu jazdil na koni,
plával, strieľal a šermoval. Nielen, že sa dostal do výberu, ale
na olympijských hrách vyhral striebornú medailu.
U
nás na Novom Zélande je ragby národným zimným športom. Môj
priateľ Christian, ragbista z národného tímu All Blacks, hovoril:
To tvoje vytrvalostné behanie je nám na nič, ragby je šprint,
šprint a zase šprint. Potom začal mojím spôsobom trénovať Kel
Tremain z Hawke 's Bay, hráč na krídle. Ukázalo sa, že 160 km za
týždeň je pre neho moc, tak sme trochu ubrali. Nakoniec sa dostal
do národného All Blacks, pretože aj na konci hry bol schopný
behať rovnako rýchlo ako na začiatku. A stal sa hlavným strelcom
tímu. Tremainov príklad mal tiež veľký vplyv na spoluhráča z
domáceho Hawke 's Bay. Keď prešli na rovnaký tréningový systém,
vyhrali novozélandskou ligu. Nebol to tím zložený z hviezd, ale
kondične silný, vyrovnaný, bol schopný hrať čo najlepšie, keď
už ostatní súperi padali únavou. "
Ako
začať behať podľa Lydiarda
Lydiardové zásady neplatia
len pre olympionikov. Poradia aj tým, ktorí nikdy nebehali: "Môžete
začať tým, že vybehnete z domu, pobežíte päť minút a potom
späť. Keď vám cesta späť bude trvať rovnako dlho, ste na
behanie pripravení. Keď nie, bežali ste moc rýchlo. Avšak aj keď
sa cítite pri návrate dobre, mali by ste odolať a nekončiť
šprintom. Ideálne je, keď máte na konci pocit, že by ste pokojne
bežali ďalej. Tieto päťminútové behy by ste mali prevádzkovať
aspoň niekoľko dní. Potom si môžete začať čas predlžovať.
"
Prvá skupina ľudí, ktorí sa na Nové Zélande
zaoberali joggingom, boli obézni podnikatelia. Mnohí z nich
prekonali infarkty. Osem ich po osemmesačnom tréningu odbehlo
maratón. A to na začiatku neodbehli ani sto metrov. Jeden z nich,
bolo mu 74 rokov a prekonal niekoľko infarktov, za šesť mesiacov
odbehol 32 km bez zastávky a zhodil 30 kilogramov.
Šampióni
a olympionici
V príprave na medzinárodné preteky nemožno
však s vytrvalostným tréningom vystačiť. Kto chce behať rýchlo
pri pretekoch, musí behať rýchlo aj pri tréningu.
Lydiardov
tréningový plán je jednoduchý - maximum vytrvalostného tréningu,
potom fixný čas silového a anaeróbneho tréningu a nakoniec
tréning koordinácie.
"Nevyhrávajú najlepší atléti,
ale tí najlepšie pripravení. Preto je dátum preteku jedným z
najdôležitejších faktorov. Od dátumu preteku sa najprv odpočíta
šesť týždňov na koordinačný tréning, potom sa odpočítajú
štyri týždne na anaeróbny tréning a potom ešte štyri týždne
na aeróbny tréning v kopcoch. Zvyšok - a je to väčšina času -
sa venuje budovaniu vytrvalostného základu. Minimum je tri mesiace,
ale čím dlhšie, tým lepšie. "
Budovanie
vytrvalosti nikdy nekončí
"Keď
nebudete moc zdatní a začnete pravidelne behať, môže sa
zlepšovať zozačiatku prekvapivo rýchlo. Väčšina z nás nevie,
ako môžu byť dobrí, kým systematicky netrénujú aspoň tri
roky. Prvý rok sa zlepšíte, druhý rok sa zlepšíte viac, ale
najväčší pokrok bude vidieť tretí rok. Na joggingu je
pozoruhodné, že aj keď sa s ním začne neskoro, mnohí zisťujú,
akí sú vlastne dobrí atléti. Potom už zlepšovanie nebude tak
rýchle, ako sa budete blížiť svojmu maximu alebo optimu spotreby
kyslíka. Pravdupovediac však nikto nevie, kde toto maximum je a či
existuje, zlepšovanie môže trvať veľa rokov. Nie je neobvyklé,
že pobežíte 10 kilometrov alebo maratón po desiatich rokoch
lepšie, ako ste ho bežali po dvoch rokoch. "
Lydiard
sám sebe trénerom
Lydiard sám behal a až do vysokého
veku bol vo vynikajúcej kondícii. Kedysi pri interview povedal:
"Pred niekoľkými týždňami som prekročil sedemdesiatku.
Zvyčajne vstávam o šiestej ráno, behám 8 až 10 kilometrov,
popoludní idem do parku, kde behám 30 až 45 minút pozdĺž
morského brehu. Pokiaľ si chcete zajtra zabehnúť tridsať
kilometrov, bežím s vami. "
Napriek veľmi vysokému
cholesterolu zomrel až v 87 rokoch.
rungo.cz, autor MUDr. Vladimír Vinduška CSc je kardiochirurg v IKEM
