S príchodom jari sa prebúdzajú kliešte, najaktívnejšie sú v apríli a máji

BRATISLAVA 13. marca – Na Slovensku ich je šesť druhov, avšak epidemiologicky najvýznamnejším druhom pre človeka je kliešť obyčajný, ktorý začína byť aktívny pri teplotách pôdy v rozmedzí päť až sedem stupňov Celzia. Najviac aktívnych kliešťov býva v apríli a máji. „V teplých, suchých mesiacoch sa kliešte ukryjú a potom znova väčší počet kliešťov číha na jeseň,“ priblížili pracovníci Parazitologického ústavu Slovenskej akadémie vied Michal Stanko, Bronislava Víchová a Dana Zubriková. Najviac kliešťov obyčajných striehne v nížinách a kotlinách, do nadmorských výšok zhruba 1600 – 1800 metrov nad morom. Platí pritom rovnica, že čím vyššia poloha, tým je početnosť kliešťov nižšia. Rozhodujúcim faktorom je mikroklíma, ale tiež množstvo hostiteľov, ako sú hlodavce, vtáky, poľovná zver či psy.
Kliešte obyčajné sa zvyčajne nachádzajú vo vysokej tráve na okrajoch chodníkov, na okrajoch lesa a na hrabanke v lese. V strede lúky vo vysokej tráve ich nenájdete. „Dospelé kliešte vedia vyliezť do výšky 1,5 metra, avšak keďže vysoká vlhkosť a vegetácia sú pre ne kľúčové faktory, zvyčajne sa pohybujú v blízkosti zeme alebo nižších kríkov,“ hovoria parazitológovia. Kliešte majú tri vývojové štádiá – larvy, nymfy a dospelé kliešte. Larvy a nymfy sú také malé, že si ich človek nemusí všimnúť. Početnosť kliešťov sa mení z roka na rok a aj z mesiaca na mesiac, pretože v nepriaznivom období, ktorým je pre ne sucho a mráz, zaliezajú do vrchnej vrstvy pôdy. Podstatne vyšší počet kliešťov, ako napríklad v homogénnom dubovom lese, sa vyskytuje okolo chodníkov lesnej zveri či turistických chodníkoch. Tu sa koncentrujú a striehnu na hostiteľov.
„Počas minulých rokov v parkoch Košíc a priľahlých rekreačných lesoch bola početnosť od zhruba 20 kliešťov do 400 exemplárov za hodinu zberov. Podobné rozpätia možno očakávať v iných nížinných a kotlinách Slovenska,“ upozorňujú odborníci z Parazitologického ústavu SAV. Kliešť obyčajný cicia krv z hlodavcov, drobných zemných cicavcov, vtákov, poľovnej zveri, ale aj domácich zvierat. „Keď sa kliešť pricicia na psa, nemá už dôvod sťahovať sa na človeka. Na psoch cicajú často aj kliešte rodu Dermacentor, ktoré sú významnými prenášačmi babézií spôsobujúcich u psov babeziózu, ktorá môže byť život ohrozujúca pre psa, nie však pre ľudí,“ dodali. Ako ochrana pred kliešťami je najlepšie dlhé oblečenie a použitie repelentu. Po návrate z prírody si treba dôkladne prezrieť telo. „Kliešť sa najčastejšie prisaje do vlasatej časti hlavy, do slabín a podpazušia, za uši, do podkolennej jamky a na intímne miesta,“ upozorňuje Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR.

Kliešťa najlepšie vyberieme špeciálnou pinzetou, ktorá sa dá kúpiť v lekárni. Pinzetou chytíme kliešťa čo najbližšie k pokožke a kývaním do strán ho uvoľníme a vyberieme z pokožky. Pozor na príliš prudké pohyby, aby sa nepretrhol. „Nekvapkajte na neho olej, vtedy sa začne dusiť a vyvráti natrávenú krv späť do rany. Treba vybrať celé telo kliešťa aj s hlavičkou. Ak sa nepodarí odstrániť kliešťa celého, vyhľadajte zdravotnícku pomoc. Po vybratí miesto prisatia hneď vydezinfikujte. Ak nie je poruke dezinfekčný prostriedok z lekárne (lieh, jódová tinktúra), použite prípravok s obsahom alkoholu,“ radí ÚVZ. Dezinfikovať treba aj pinzetu a povrchy, na ktoré dopadla tekutina z poškodeného tela nacicaného kliešťa a po skončení si poriadne umyť ruky.

Kliešť sa po odstránení nikdy nesmie mliaždiť prstami. Úrad verejného zdravotníctva odporúča hodiť ho do WC misy a ihneď spláchnuť, alebo vyhodiť ho do koša v uzavretej nádobe alebo vrecúšku, prípadne kliešťa dôsledne znehybniť lepiacou páskou a takto vyhodiť do koša. „Odporúčame tiež poznačiť si pre istotu dátum a pravdepodobnú lokalitu, kde ste mohli kliešťa chytiť. Ak ste ho mohli mať na tele už zopár dní, poznačte si aj túto informáciu. Tieto informácie môžu byť užitočné pre vášho lekára v prípade, že sa u vás neskôr objavia príznaky, ktoré sú obvyklé v prípade infekcií prenášaných kliešťami,“ odporúča ÚVZ. Nasledujúci mesiac treba venovať pozornosť príznakom, ako je väčšie začervenanie v mieste odstráneného kliešťa, horúčka, bolesť svalov, bolesť hlavy či opuch a bolesť kĺbov.