V rámci Rakúskeho behu žien pôsobíte ako trénerka. Čím je toto podujatie pre vás také výnimočné, že ste sa rozhodli nezúčastňovať na ňom len ako bežkyňa, ale aj pomáhať ostatným ženám pripraviť sa naň?
Rakúsky beh žien je veľmi odlišný od ostatných pretekov. Vládne tam iná nálada. Môžete bežať na svoj najlepší čas alebo hoci aj na svetový rekord, ale aj len tak pre zábavu, bežať v pohode a užívať si to. Tento inkluzívny prístup zažívame v príprave, cez víkendy, počas pretekov aj po nich. Nezáleží na tom, či ste vysoká alebo nízka, pri tele alebo štíhla, mladá alebo zrelšia, ani akej ste národnosti. Jednoducho beháme a užívame si samotné podujatie aj celý deň. Podpora žien v príprave na preteky je aj spôsobom, ako prispieť k rovnosti, nielen rozhýbať ženy, ale aj urobiť niečo pre ženské hnutie.
Kedy ste bežali svoj prvý Rakúsky beh žien a ako dlho už pôsobíte ako trénerka?
Prvýkrát som ho bežala v roku 2005 a bolo to vzrušujúce. Boli to moje úplne prvé preteky a bola som nadšená z tej energie, zábavy, motivácie a všetkých úžasných žien, ktoré sa tam zúčastňovali. V roku 2018 som začala pôsobiť ako trénerka a je skvelé každý týždeň behať s týmito znamenitými ženami.
Prečo je ešte aj v roku 2024 dôležité, že existuje beh určený výlučne pre ženy?
Po prvé, vieme, že na kratších vzdialenostiach sú muži rýchlejší. To je fakt. Ak máte beh len pre ženy, tým najlepším sa dostane viac pozornosti. Nepoviete, toto boli najrýchlejšie ženy, ale po pretekoch môžete povedať - táto bežkyňa tieto preteky vyhrala.
Po druhé, ženské hnutie a rovnosť pohlaví stále nie sú tam, kde by mali byť. Dokonca je to naopak. V šesťdesiatych až osemdesiatych rokoch sme urobili všetko pre rovnosť z hľadiska práva – takže prvých osemdesiat percent sme dosiahli s dvadsaťpercentnou námahou. A v tom čase to bolo veľa námahy. Lenže aj dnes stále máme menej žien v IT sektore, menej žien v ostatných zamestnaniach, kde je potrebná matematika, prírodné vedy alebo technické vzdelanie. Vidíme, že polovica žien vyštuduje vysokú školu, ale len zopár sa dostane do vedenia veľkých firiem. Aj jazyku stále dominujú muži. V politických funkciách je menej žien ako mužov a pod. Stále je teda dôležité povzbudzovať ženy, aby si vybrali vlastnú cestu a uvedomovali si otázku rovnosti pohlaví. K tomu všetkému beh výlučne pre ženy prispieva.
Aká je najdôležitejšia spätná väzba, ktorú od bežkýň vo svojich tréningových skupinách dostávate?
To,
že počas pretekov majú stále na mysli moje slová, že ich motivujú
pokračovať v behu a preteky dokončiť. Toto od nich počúvam veľmi často a
robí mi to radosť. Rozpoznávam však aj príbehy v pozadí, keď vidím, ako
sa rokmi ženy vďaka behu menia aj v ostatných oblastiach. Stávajú sa
sebavedomejšími, dávajú si ambicióznejšie ciele, berú sa vážne. Aj keď
vidíte „len“ toto, ako trénerke vám to dodáva veľa energie.
Čo považujete za najväčšie výzvy a prekážky, ktorým ženy pri behu, či už súťažnom, alebo nesúťažnom, čelia?
Sú
plaché a nemajú dostatočné sebavedomie. Myslia si, že sa strápnia, ak
nikdy predtým nebežali a prídu na tréning, alebo si myslia, že sú príliš
pomalé. V skutočnosti vôbec nezáleží na tom, aká ste rýchla alebo koľko
ste trénovali predtým. Máme tréningové skupiny pre všetky ženy, od
začiatočníčok po trénované bežkyne. A druhá je, aby vo svojom živote
uprednostňovali seba. Všetko je pre nás prioritou - partner, šéf, deti,
práca, upratovanie varenie atď. - a kedy príde rad na ženu samotnú? A na
šport a pohyb?
Vnímate v tejto oblasti nejaký pokrok?
Áno,
samozrejme. Môžete to vidieť vo všetkom. Za tie desaťročia sa viac žien
venuje športu, nielen behu. Je to dobre a potrebujeme podujatia ako
Rakúsky beh žien, aby sme každý rok upozorňovali, že ženy by nemali
zabúdať starať sa o seba a zároveň motivovať ďalšie ženy a dievčatá k
behu.
Tento rozhovor si dočítate v aktuálnom
vydaní magazínu BEHAME.sk, ktorý
nájdete v každej dobrej PNSke.