Nemal prácu, pripravil sa na maratón
Všetko zmenilo rozhodnutie pripraviť sa na ČSOB maratón v roku 2015. „V decembri 2014 som bol bez práce. Na vianočných trhoch v Bratislave som predával varené víno. Ôsmeho januára som sa rozhodol, že zabehnem bratislavský maratón. Nemal som žiadny veľký cieľ, ale tri mesiace som sa pripravoval. Vtedy som však nebehal v teple niekde v hale, ale vonku v zime a v daždi,“ spomína Švajda.
Po trojmesačnej príprave v sychravom počasí zabehol senzačný čas 2:36 h. Zo Slovákov skončil prvý. To bolo prekvapenie aj preňho. „Vtedy ešte v Bratislave behávali aj Keňania. Keby tu vtedy neboli, bol by som v top trojke. Tým som si začal otvárať dvierka do bežeckého sveta,“ hovorí. Prípravu mal skromnú, no dokázal sa vypracovať medzi najlepších.
„Po tomto maratóne som si uvedomil, ako málo stačilo, aby som sa výrazne zlepšil a že sa mi oplatí venovať behu naplno. Od ôsmeho januára som prestal žiť zlý život a začal som na sebe tvrdo pracovať. Dnes žijem pokojnejšie, spoznal som veľa dobrých ľudí, veľa životných príbehov a vďaka tomu, čo som dosiahol, ich viem aj motivovať.“
Švajda sa vypracoval medzi slovenskú maratónsku špičku. Ešte v roku 2015 v Lipsku zabehol na maratónskej trati čas pod 2:30, čo sa za posledné štyri roky podarilo len niekoľkým slovenským bežcom. „Bolo to pre mňa prekvapujúce. Možno som vtedy bežal viac so srdcom. Uvedomil som si, že keď pôjdem po tejto ceste, môžem dosiahnuť veľké veci. Potom prišiel môj srdcový projekt Wings for Life, kde som zabehol 58 kilometrov. Začal som písať svoj príbeh,“ hovorí.
Koľko dávaš, toľko sa ti vráti
„Ľudia si ma začali všímať a ja som ich motivoval k behaniu. Uvedomil som si, že sa to oplatí robiť. Pretože verím, že koľko dávaš, toľko sa ti vráti. Niekedy to príde neskôr, ale vráti sa vám to. A mne sa dnes vracia to, čo investujem do motivácie a povzbudenia iných ľudí.“
Práve v motivácii, odovzdávaní skúseností a prácou s hobby bežcami našiel nový cieľ, ktorému sa naplno venuje od začiatku tohto roku. „Potreboval som nájsť sám nový impulz a ten prišiel v spolupráci s najväčšou svetovou značkou – Adidas a s Adidas Runners klubom. Práca v bežeckej komunite ma neuveriteľne naštartovala.“
Adidas Runners klub funguje v Bratislave už viac ako dva roky. Ide o globálny projekt bežeckej značky. Rekreační športovci sa tu stretávajú každý deň v rámci viacerých tréningov a prednášok. Tréneri im pomáhajú nielen po kondičnej stránke, ale ich aj vzdelávajú, radia s výživou či regeneráciou. Švajda vedie štvrtkový Easy Run. Ide o behy na osem až desať kilometrov voľným tempom.
„Toto je pre ľudí jediná možnosť zatrénovať si so mnou. Vidím na bežcoch, že ich to baví a majú radosť z toho, keď sa so mnou môžu prebehnúť a porozprávať sa.“
Sám poradí, motivuje a priťahuje ľudí k behu. „Chcem ľudom ukázať, ako je možné zmeniť si vďaka behu život. Že stačí trochu chcieť a môžu dosiahnuť lepší čas, schudnú, budú zdravší, aj možno úspešnejší v osobnom a pracovnom živote. A pre mňa je to neopísateľný pocit, keď bežím a oproti ide bežec, pozdraví ma a ja ho odzdravím späť.“
V čom robia rekreační bežci chybu?
Preceňujú svoje sily. „Dávajú si
nereálne ciele. Začnú zbrklo. Chcú dosiahnuť viac, než na čo reálne
majú,“ hovorí skúsený maratónec. „Napríklad v poslednom čase chce veľa
ľudí behať ultrabehy. Pritom ani ja si ešte na ne netrúfam.“
Ľudia by mali podľa neho ísť postupne krok za krokom. Najskôr päťkilometrová vzdialenosť, potom 10 kilometrov, polmaratón, maratón a až potom možno skúsiť nejaký 50-kilometrový beh predtým, ako si dajú niečo ako 120 km.
„Postupne by sa mali vypracovať a spoznávať svoje telo. Niekedy si to neuvedomujú a jeden mesiac nabehajú aj dvesto kilometrov a ďalší mesiac len päťdesiat. Pretože za jeden mesiac si chcel niečo dokázať a potom je odpálený, má nechuť k behaniu. Je to kontraproduktívne. Toto je spôsob, ako si len zničíte telo.“
Naložil si na seba príliš
V tomto roku sám Švajda pocítil, že si naložil až príliš veľa. Po dvoch polmaratónoch, troch maratónoch mu telo na Wings for Life povedalo dosť. „A doteraz sa neviem z toho rozbehať, preto je dôležité dodržiavať postupnosť, behať pravidelne a riadiť sa radami skúsených bežcov, ako sú Marcel Matanin, Ivan Gabovič a ďalší.“
Popri tréningoch by bežci nemali zabúdať na regeneráciu. Aspoň polovicu času, ktorý venujú týždenne pohybu, by si mali vyhradiť na zotavenie a využívať masáže, saunu, wellness, valcovanie svalov, či si zľahka zaplávať.
Sám absolvuje väčšinu tréningov najmä tých náročnejších ráno. Vtedy je vraj telo oddýchnuté a pripravené na väčšiu záťaž. Navyše po behaní si môže pozitívnu náladu preniesť bežec do celého dňa.
„Ale ľudia, ktorí si dajú ľahší beh ráno, sa vedia lepšie presadiť počas dňa, lepšie zvládajú stresové situácie a majú krajší deň. Samozrejme privstať si nie je ľahšie, ale je to produktívne. V lete vychádza slnko skôr, a zrána je znesiteľnejšie počasie ako cez deň alebo večer,“ radí Švajda.
„Aj naša kampaň adidas Runners zabehnite si ráno v nových Solarboostoch má svoje čaro. Nová technológia je pre mňa dôležitá. V tejto obuvi sa pripravujem na maratón do Mníchova. Je to tréningová aj pretekárska obuv. Je dobré, že prišiel adidas s novou technológiou, ktorú vyvinuli v NASA. Keď máš ráno ťažké nohy, nedáš si ťažkú obuv a táto je na ranné tréningy ideálna.“
Prefackal sa a vyhral
Vďaka práci v bežeckej komunite pookrial a v tomto roku sa mu podaril jeden z najväčších úspechov. Koncom apríla prvý raz vyhral maratón v Lipsku.
„Ten pocit prajem zažiť každému bežcovi, aj v kratších behoch, ale vyhrať maratón je niečo výnimočné. Prvý maratón som vyhral až teraz, čiže po takmer štyroch rokoch, odkedy som sa vrátil k behu,“ hovorí Švajda.
V Lipsku bol na štarte až favoritom číslo päť. Štyria súperi mali lepší osobný rekord ako 33-ročný Slovák aj podmienky boli náročné. Teplota bolo okolo 28 stupňov. Švajda od začiatku viedol. Na 28. kilometri však prišla kríza. Jeho rýchlosť začala klesať.
„Musel som sa trochu prefackať. Tempo mi klesalo, vtedy som si vravel: Gabi, toto nesmieš pustiť. Asi po kilometri však kríza prešla,“ hovorí.
„Podarilo sa mi to aj preto, že som bežal so srdcom rovnako ako v roku 2015. Dokázal som prekonať sám seba. Je to úspech všetkých ľudí, ktorým som pomohol, s ktorými som spolupracoval a aj mojej rodiny.“
V tomto roku ho na jeseň čakajú dva maratónske štarty. Najskôr pobeží v Mníchove a potom v Luzerne. Stále by si rád vylepšil osobné časy a splnil aj kvalifikačný limit na olympijské hry do Tokia.
„Každý sníva o olympiáde. Neviem, či sa mi to podarí, pokúsim sa o to, ale som realista. Nemám prehnané očakávania, mám svoj vek a dnes je možno viac mojim cieľom motivovať ľudí k behaniu a pomáhať im plniť ich sny.“
