Načítavam...
Beháme.sk
Zvoľte veľkosť písma:
AaAaAaAaAa
Beháme.sk

Halová sezóna mi nevzala chuť trénovať a súťažiť, tvrdí Ján Volko

Halová sezóna mi nevzala chuť trénovať a súťažiť, tvrdí Ján Volko
Hoci najrýchlejšiemu Slovákovi v histórii Jánovi Volkovi halová sezóna 2022 nevyšla, ako si predstavoval, neskladá zbrane. V lete je odhodlaný potvrdiť, že patrí k najlepším európskym šprintérom. Motivácia uspieť na stovke či dvojstovke mu nechýba, preto o prechode na štvorstovku zatiaľ neuvažuje. Zverenec Nade Bendovej a Róberta Kresťanka verí, že do skončenia kariéry sa mu splní aspoň jedna z dvoch túžob: buď v Paríži 2024 úspešne zvládnuť reparát za olympijské Tokio, alebo dostať sa do finále na dvojstovke na európskom šampionáte.
Prvý raz od halových ME 2017 ste na vrchole zimnej sezóny nepostúpili do finále. Brali ste to bezprostredne po belehradskom rozbehu na 60 metrov ako veľké sklamanie?

Čiastočne áno, aj keď ma potešil čas 6,66, keďže bol môj najlepší v sezóne. Pocitovo som šprintoval tiež celkom dobre. Do rozbehu som vložil maximálne úsilie, v danom momente som viac nedokázal. Hoci som dúfal, že to postačí na postup do semifinále, už po druhom rozbehu bolo zjavné, že zrejme ani nie… Konkurencia na šampionáte v Belehrade bola lepšia ako pred štyrmi rokmi v Birminghame, kde by som sa týmto výkonom v pohode dostal do semifinále. Mám však za sebou novú skúsenosť – po predošlých úspešných rokoch muselo raz prísť aj takéto čosi…

Z Európanov ste boli v rozbehoch desiaty zhodným časom 6,66 ako ôsmy Ír Olatunde, čo vlastne nie je vôbec zlý výsledok, hoci ste vypadli už v rozbehu. Uvedomovali ste si tento fakt?


Priznávam sa, že až takto podrobne som výsledky z Belehradu neskúmal. Až doteraz som naozaj netušil, koľký som skončil z Európanov. Ale ak je to tak, ako vravíte, čas na hrane postupu do finálovej osmička na halových ME nie je zlý. Na kontinentálnom šampionáte by 6,66 na semifinále pohodlne stačilo. Či by z toho bolo dokonca aj finále, to je otvorené.
Priamo na vrcholnom podujatí zimy ste si zlepšili sezónne maximum na 6,66, avšak predsa len je to približne 8 až 10 stotín slabší výkon ako sme si u vás zvykli. Kam zmizli chýbajúce stotinky?

Ťažko povedať, trénerka Naďka Bendová by to vedela vysvetliť asi lepšie ako ja. No jeden z faktorov bol určite covid, ktorý som prekonal tesne pred šampionátom. Nešlo ani tak o samotné ochorenie, ale skôr o to, že som v príprave stratil týždeň práve v dôležitom tréningovom období. Druhá vec je, že som v halovej sezóne 2022 súťažil menej ako v minulosti a zrejme som nebol dostatočne vybehaný. Toto sú zrejme dva hlavné dôvody, prečo som nebehal tak rýchlo ako v predošlých rokoch.
Halovú sezónu ste začali výborne, už 8. januára ste si v Ostrave zlepšili osobáky na 150 m na 15,79 a na 300 m na 33,69. Čo sa po tomto nádejnom začiatku stalo?

Vzápätí som sa trochu boril s achilovkami, musel som zopár dní pauzovať, ale nešlo o žiadnu katastrofu. V tom nejaký zásadný problém nevidím. Niečo nám však zjavne nevyšlo na sto percent. Sám doteraz presne neviem, čo to bolo. Príprava bola kvalitná. Po ostravskom mítingu som na sústredení na Lanzarote odviedol dobrú tréningovú robotu, aj časy boli solídne, aj keď, ale pravdu povediac, pomalšie ako v minulosti. Prečo to tak bolo, však môžem len odhadovať. Isté je, že už pomaly desaťročie ťahám sezónu za sezónou, bez väčšieho oddychu. Plus, ako som už spomenul pauzoval som pre covid a absolvoval som menej pretekov ako zvyčajne.

Presne ako hovoríte: od roku 2015 idete naplno, sezónu za sezónou. Hala, leto, hala, leto a takto dookola. Organizmus dostáva poriadne zabrať. Nemali ste chuť trochu viac si oddýchnuť a vynechať napríklad tohtoročnú zimnú sezónu?

Áno, riešili sme dilemu, čo s halou 2022. Uvažovali sme o aj možnosti, že si radšej oddýchnem, lenže halové MS v Belehrade boli jediné, na ktoré som mal v roku 2022 už vopred splnený limit. Navyše, potrebujem body do kvalifikačného renkingu pre letné ME i MS, a preto som si nemohol dovoliť halu vynechať. Prišil by som o body do rebríčka, čo by malo negatívny dopad na možnosť zúčastniť sa na letných vrcholoch.

Nechýbala vám chuť pustiť sa do prípravy na letnú sezónu po nie najvydarenejšej halovej?


Nemôžem povedať, že sa mi nechcelo začať opäť s tvrdým tréningom. Na veci sa dívam s nadhľadom. Chuť trénovať a súťažiť mi nechýba. Na každom tréningu sa snažím odviesť stopercentnú robotu. V auguste sú ME v Mníchove, kde cítim šancu zabojovať o dobrý výsledok a to je pre mňa aj po nie úspešnej halovej sezóne dostatočne veľká motivácia.
Atletické leto 2022 bude mať až tri vrcholy – júlové MS v americkom Eugene, augustové ME v Mníchove a na prelome júna a júla sa uskutoční Svetová univerziáda v čínskom Čcheng-tu. Už ste so svojím realizačným tímom preberali, ako naplánovať letnú sezónu a čo bude v nej pre vás priorita?

Áno, stanovili sme si to už na začiatku zimnej prípravy. Pre mňa sú hlavné ME v Mníchove. Takisto sme poškuľovali aj po Svetovej univerziáde, ktorá však nie je v najvýhodnejšom termíne. Cesta do Číny koliduje s majstrovstvami Slovenska, kde môžem získať zaujímavé body do renkingu na MS i ME. Neviem, čo sa s tým dá robiť, či SAZ bude mať vôľu niečo zmeniť. Špeciálne ´univerziádne´lety do Číny (podobne ako pri presunoch na ZOH 2022 – pozn. red.) majú pre covid pevne stanovené termíny a sú extrémne drahé. V každom prípade sa však chcem čo najlepšie pripraviť na európsky šampionát, a ak získam dostatočný počet bodov, rád by som šiel aj na MS do Eugene. Dostať sa tam však bude extrémne náročné.

Čo vás teraz najbližšie čaká? Kde sa budete pripravovať na leto?

Od 10. apríla máme v pláne tréningový kemp na juh Portugalska v Monte Gordo, kde to už dobre poznáme. V tomto špičkovo vybavenom tréningovom centre by som sa mal pripravovať do začiatku mája. Bude to jediné veľké sústredenie pred letom, viac sa už aj tak nedá stihnúť. Vzápätí sa letná sezóna aj pre mňa rozbehne naplno – česká extraliga, slovenská liga, zahraničné mítingy… Potrebujem splniť limit na ME i zbierať body do renkingov. Kde presne budem v úvode sezóny štartovať, to sme ešte zatiaľ neuzavreli.

V hale ste si v tomto roku osobák 6,55 nezlepšili. Je logické, že človek nemôže svoje maximá posúvať donekonečna. Ani famózny Usain Bolt sa od roku 2009 do skončenia kariéry už nezlepšil. Šprintovať na vysokej úrovni a získavať úspechy sa však dá aj bez toho. Vy sa cítite na to, aby ste si ešte posunuli osobné rekordy 10,13 na 100 a 20,24 na 200 metrov?


Som skôr realista a prikláňam sa k verzii, že k mojím osobákom by som sa chcel aspoň priblížiť, keďže posledné dve letné sezóny mi pre zranenia príliš nevyšli. Hlavný cieľ je ostať zdravý a predísť veciam, ktoré ma postretli v minulých rokoch. Do akej miery sa mi podarí priblížiť sa k mojim maximám, teraz ťažko predpovedať. Na dvojstovke by som sa však určite chcel dostať na úroveň limitu pre mníchovské ME. Myslím si, že je to v mojich silách. S celým tímom pre to urobíme všetko, čo sa bude dať. Výkon 20,46 považujem za celkom reálny a splniteľný cieľ.

A aké výkony budete v letnej sezóne považovať za dobré na stovke?

Netrúfam si povedať, že naisto pobežím pod 10,20. Dobrý výkon však bude čokoľvek pod 10,30, a ak mi to ´uletí´, nevylučujem ani čas pod 10,20. Ak by sa mi také niečo podarilo, bude to skvelé.

Čo tak štvorstovka ako nová motivácia? V minulosti ste si ju už vyskúšali: vonku v septembri 2017 v Dubnici 49,06, v hale vo februári 2016 v Bratislave 49,56. O tejto disciplíne ste neuvažovali?

Debatovali sme o nej, ale skôr v žartovnom tóne, nie ako o nejakej novej vízii. Nie som ešte stotožnený s tým, že by som mal behať štvorstovku, ktorá je oveľa väčšia drina ako polovičná trať. Som šprintér, ktorý celkom dobre zvládne 300 metrov, ale ďalších 100 metrov navyše je pre mňa už nekonečných. Ťažko odhadnúť, či by som na štvorstovke bol z medzinárodného hľadiska lepší ako na dvojstovke. Alternatívu s prechodom na 400 metrov však do budúcnosti nevylučujem, nezatváram si pred ňou dvere. Zatiaľ ich však nemienim otvárať!

Ako je to s vašou motiváciou? Dosiahli ste úspechy, aké máloktorý slovenský atlét. Nechýba vám už motivácia? Čo je váš hnací motor do leta?

Moja základná motivácia je, že mám atletiku rád. Je to niečo, v čom vynikám. Stále ma baví napriek všetkým problémom i napriek tomu, že už to nejde všetko tak hladko, ako keď som bol mladší. Vtedy to išlo takpovediac samo… Takisto ľudia okolo mňa sú mojou veľkou inšpiráciou. Preto, kým budem ako-tak zdravý, a kým dokážem robiť veci na akej-takej úrovni, chcem sa šprintom ďalej venovať. Keď vidíte v jeden deň na vlastné oči dva svetové rekordy ako ja v posledný deň halových MS v Belehrade, sú to momenty, keď si poviem, že sa atletiku oplatí robiť, hoci mi to teraz nevychádza, ako by som si predstavoval. Atletika ma stále napĺňa.

Máte ešte nejaký športový cieľ, ktorý by ste si chceli do skončenia kariéry splniť?

Určite by som chcel urobiť reparát za moju tokijskú olympijskú premiéru, kde mi to teda z rôznych dôvodov nevyšlo. Do ďalších hier v Paríži 2024 by som si ešte mohol udržať kvalitnú formu a dostať sa na ne. To ma poháňa vpred. A takisto ma láka zabehnúť si vo finále dvojstovky na majstrovstvách Európy. Toto sú moje dve dlhodobejšie túžby. Dúfam, že sa aspoň jedna z nich premení v realitu.
30.3.2022 / Rozhovory / Autor: Gabriel Bogdanyi/atletika.sk/SAZ /  Foto: SITA/AP