Sedemdesiatročný Bach povedal, že MOV potrebuje nového lídra, ktorý by dokázal riadiť olympijské hnutie v čoraz digitálnejšom a politickejšom svete. „Nové časy si žiadajú nových lídrov,“ povedal niekdajší úspešný šermiar členom MOV v Paríži.
Bach v spomenutom roku 2013 uspel v konkurencii šiestich kandidátov a vo
funkcii prezidenta nahradil Belgičana Jacquesa Roggeho. Nemec je prvým
šéfom MOV s históriou olympijského šampióna. V roku 1976 v Montreale bol
členom nemeckého tímu fleuretistov, ktorý vybojoval zlaté medaily. O
štyri roky neskôr už na OH v Moskve chýbal pre bojkot vtedajšieho
západného bloku, ktorého súčasťou boli aj športovci bývalej NSR.
Rozhodol sa obhajovať ich olympijské záujmy, zasadzoval sa o ich štart v
Moskve, a vtedy naštartoval aj svoju kariéru športového politika.
V roku 1991 sa stal členom MOV a neskôr v roku 2000 aj jeho viceprezidentom a šéfom právnej komisie. Roky sa angažoval aj v antidopingovom hnutí, kde je známy ako zástanca štvorročného zákazu činnosti pre dopingových hriešnikov namiesto dvoch rokov. Bol aj členom výberových komisií OH a ZOH, a tiež úspešný vyjednávač v oblasti získavania televíznych práv z olympijských hier pre európske krajiny.
Bach je deviatym prezidentom MOV v jeho takmer 120-ročnej histórii a ôsmym z európskeho kontinentu. Jediným neeurópskym šéfom svetového olympizmu bol Američan Avery Brundage v rokoch 1952 - 1972.
